Život s hypochondriou. Ako zvládať neustály strach z chorôb?
Zdravím asi nepotrebujem nič iné len sa vyrozprávať. Alebo ja vlastne úprimne ani neviem čo potrebujem.
Na začiatok trpím hypochondriou alebo jednoducho extrémnym strachom z chorôb. Ale už naozaj extrémnym a začína to byť neúnosné. Každú chvíľu je to niečo iné. Raz je to rakovina, raz iná nevyliečiteľná choroba.
Určite treba povedať aj to že som v rukách psychológa. Lenže moja situácia sa stále nelepší a som z toho už naozaj zúfalá.
Napríklad teraz som presvedčená že máme (alebo sme mali len už odletel) doma netopiera. Našla som tu totiž podobnú diskusiu o truse netopiera a presne tak isto vyzerajúci trus alebo čo to sakra bolo som našla doma v kuchyni. Čo samozrejme pre mňa znamená že sme tu netopiera určite mali. Nehovoriac o tom že máme občas otvorenú ventilačku na noc a nemáme sieťky. Tým sa moja úzkosť stupňuje pretože pravdepodobnosť sa zväčšuje. Pýtate sa či som sa toho čo som našla dotkla? Odpoveď je nie nedotkla (teda nie vedomky). Ale viete čo sa deje v mojej hlave? Automaticky som si vyhodnotila že som sa toho dotkla nevedomky napríklad pri upratovaní alebo sa mi ten trus dostal na papuče a keďže ich zospodu často umývam dostalo sa mi to na ruky a tým pádom nedopatrením aj do úst. Výsledok vyhodnotenia mojej hlavy? Že umriem.
Je to normálne? Určite nie a preto to aj riešim už s niekoľkým psychológom. Verte či nie naozaj sa snažím. Strašne moc. Ale zlepšenie neprichádza. Neviem čo s tým robiť. Myslím si že mám v živote všetko čo potrebujem a môžem byť len vďačná čo všetko mi bolo dopriate. Rodina je zdravá, mám milujúceho partnera, strechu nad hlavou, úžasné dieťa... Ale toto mi berie tak nesmierne veľký kus môjho šťastia. A najhoršie je že si to všetko robím sama. Len jednoducho neviem ako z toho von. Je to jeden veľký bludný kruh
Ahoj, mala som to, este asi aj vo vacsom rozsahu. Mne psychoterapia pomohla, uz na 2. sedeni psychologicka nasla pricinu a prestalo to. Potom sme velmi dlho riesili tu pricinu. Ale bola to az 5. psychologicka, ktoru som skusala, takze by som to este nevzdavala. Ta 5. u mna bola naozaj spickova a nejako hned vedela, co ma robit.
U mna bol za tym strach z niecoho ineho, hlbsieho, cez strach z chorob sa to len manifestovalo.
Vy ste na terapiach na nic nenarazili, na nejake ine tvoje strachy?
Ahoj určite by som zmenila psychologičku za inú, aj oni sú iba ľudia a každá je dobrá v niečom inom. A možno by som pouvažovala nad životným poistením, hlavne nad chorobami, PNkou a hospitalizáciou. Aby ste boli vkľude, že ak sa náhodou niečo také stane tak budete mať aspoň financie a o starosť menej. Možno nemáte ani tak strach z tej choroby ako s následkov...
Nie som odbornik ale za mna mas OCD, nie to nie je iba umyvanie ruk ani z daleka. Tu by mohla zabrat terapia EDMR , KBT alebo antidepresiva..
Keby som doma nasla netopiera urcite by som myslela na besnotu 🤨 tiez neznasam holuby na balkone...
Nemyslím to v zlom ani ironicky ale skusila by som psychiatra. Druhá vec je kvalitný psychológ a tvoja chuť na sebe pracovať. Chodíš k psychológom sa len vyrozprávať?
Ahoj,
neviem presne, čo potrebuješ počuť – ale viem, že sa snažíš.
A to je v tomto stave veľká vec.
Nemal som úplne to isté, ale viem, aké to je, keď sa ti hlava zasekne na čiernej slučke a nedá sa z nej von ani silou, ani logikou. A práve preto ti chcem povedať jednu vec, ktorá podľa mňa môže pomôcť – aspoň ako drobný posun:
Skús sa na tú úzkosť začať pozerať ako na chorobnú časť svojho JA. Nie ako na seba.
To zdravé, normálne JA máš stále v sebe. A je úplne v poriadku, že momentálne prehráva niektoré kolá.
Ale keď ho začneš vedome podporovať – rozumom, pozornosťou, láskavosťou k sebe – začne rásť.
A to druhé ja (to prehnane vystrašené, paranoidné, hlučné) začne časom slabnúť.
Nie je to ľahké, ale je to cesta.
Držím ti palce. A buď na seba jemná – práve teraz to potrebuješ najviac.