Používame cookies. Viac informácií tu. OK
renate43
10. sep 2019

@anka712 zdravím. Ja som bola úplne dolamana. 4 operácie a panvu mám tak poskladananú a drží ju pokope proteza. Lekári ma posielali na invalidný dôchodok. Ale ja som si povedala ze nie. Žijem plnohodnotný život, športujem behám chodím do fitka, do roboty všetko ako pred nehodou . Dôležité je nevzdát ta a neľutovat sa! Život ide ďalej a to mne lekári povedali že v živote nebudem vedieť viesť normálny život. Ja som im dokázala že sa mýlia 😊. Dúfam že som troška pomohla .

sisa_s
10. sep 2019

Dnes v Damskom klube na RTVS bude lekar hovorit o regeneracii zlomenin 🙂 mozno spomenie aj nieco, co vam pomoze

anka712
autor
10. sep 2019

@renate43 áno vy ste mi pomohli veľmi, ďakujem moc ja mám veľký strach každý deň. Ono je to ešte krátko stalo sa to v sobotu. Vy ste sa ako dlho liečili na tie zranenia ? Alebo kedy najskôr sa to začalo lepšiť ? On má za sebou jednu operáciu chrbtice, no dnes mi doktor povedal že mu tu chrbticu musia opäť operovať. Ja sa tak hrozne bojím, len plačem, nejem, nespím poriadne nič mi nechuti to sú najhoršie dni pre mňa momentálne. Je naozaj obdivuhodne ako ste to zvládli, dufam že to tak bude aj na našej strane a prajem Vám veľa zdravia v živote ktoré je najdôležitejšie.

anka712
autor
10. sep 2019

@sisa_s ďakujem veľmi pekne, už to mám naladené pozriem si to a uvidím

sisa_s
10. sep 2019

@anka712 pripadne na mail damskeho klubu napiste svoju otazku a odpovie vam priamo 🙂

renate43
10. sep 2019

@anka712 ano dlho. Som 2 mesiace bola ako ležiaci pacient. Potom pol roka na invalidnom vozíku a rok rehabilitácia , potom sa musela učiť všetko odznova . A ešte roky to trvalo kým všetko bolo ako predtým. Ak vám môžem poradiť neukazujte vašu slabosť ľútosť a smútok vášmu známemu. Premna to bolo najhoršie, neznášala som to . Vždy som sa snažila mojich príbuzných povzbudiť a srandu robiť stoho aby som im to uľahčila. Treba veriť že všetko bude ok. A hlavne sa nevzdať. Nikdy nezabudnem vedľa mňa ležala jedna 16 ročná zo zlomeninou chrbticou lekári tvrdili že nikdy od krku dole nebude nič cítiť . Po rokoch som ju vypátrala a čuduj sa svete žije dosť aktívny život, síce ešte nechodí ale nemá to ďaleko od toho. Vedľa mňa sa vystriedalo veľa pacientov a vydela som všeličo preto viem ze nie všetko je pravda čo lekári tvrdia!

eliska13
10. sep 2019

@anka712 koľko má rokov?dôležité je, že má v poriadku miechu a nemá prepichnute pľúca.

anka712
autor
10. sep 2019

@renate43 ďakujem veľmi pekne za info. Ja mu práveže neukazujem smútok, ani som pri ňom radšej neplakala aby som ho nerozrušila ale on mi plakal a moc mi to neuhlačil ale nemôže rozprávať ani hýbať sa. Povedala som mu len že to zvládneme a pokýval mi hlavou že áno. Každým dnom dufam že to bude lepšie a lepšie a že sa z toho čím skôr dostane a hlavne aby sa mu tie kosti dali čím skôr dokopy potom už by mohlo byť o niečo lepšie, keď sa mu budú zrastať

anka712
autor
10. sep 2019

@eliska13 60 bude mať, práveže miechu nakoniec v poriadku nemá ale to nám nevedia ešte na 100% povedať či bude chodiť alebo nie, no asi preto mu budú operovať zase chrbticu aby dali dokopy tu miechu pretože mi aj lekár povedal do telefónu že sa snažia aby to zvládol čo s najmenšími následkami, prepichnute pľúca nemá.

eliska13
10. sep 2019

@anka712 môže ju mať pristipnutu stavcami , ale to neznamená, že to bude zle drz sa!

anka712
autor
10. sep 2019

@eliska13 áno áno, veď asi preto ho musia operovať druhý krát. Netuším, no mám strach hrozný..moje najhoršie dni v živote. Ďakujem veľmi pekne

bibiana177
10. sep 2019

nicim takymto sme si veru v rodine nastastie nepresli, no nic ineho ti poradit nemozem ako to, ze nemozte prestat verit a hlavne musite stat pri sebe

221girl
10. sep 2019

hlavne sa nevzdávajte, môj brat mal autohaváriu, krvácanie do mozgu, týždeň umelý spánok lekári nás varovali pred ochrnutím od krku... bol to najhorší týždeň v živote.. prebral sa, mal poškodenú "len" krátkodobú pamäť. Nevedel čo sa dialo minútu dozadu, nevedel čo je keď sme to schovali za chrbát bolo to hrozné... napriek tomu si to vôbec nechcel pripustiť, pýtal sa do školy...tak mu to po mesiac lekárka povolila.. do pol roka si spravil vodičák, do roka zmaturoval.... je to úplne iný prípad ale teraz sa treba hlavne snažiť, nevzdávať... bude možno potrebovať veľa psychickej i fyzickej pomoci, ktorú si takýmito myšlienkami vyčerpáš zbytočne. Držím palce

anka712
autor
10. sep 2019

Neprestávame veriť absolútne pretože my to zvládneme spolu, len mne je to všetko ľúto a hrozne má to mrzí, mám nervozitu z toho všetkého a neviem ako a čo bude ďalej..ale veľmi pekne Vám ďakujem že ste mi napísali

Tu začni písať odpoveď...

Odošli