Ako prestať kričať na deti?
Bola som vzdy velmi trpezliva ale za posledny rok sa to zmenilo. Mam dve deti, 8 a 5 rokov. Ale poslednu dobu len vrieskam po nich, 90% dna je vrieskanie. Moja mama po ne vluse ziapala ked som bola mala a neznasala som to a povedala som si ze toto ja nikdy robit nebudem. Neviem co sa minuly rok zmenilo. Ci zdravotne problemy krore sa u mna objavili a ovplyvnuju moj kazdodenny zivot lebo je malo dni ze sa citim dobre, mam problemy s chrbticou kazdodenne bolesti nevolnosti, ale to je teraz vedlajsie. Alebo ci mam na deti vysoke naroky alebo to ze som vlastne doma s nimi 8 rokov alebo ze nam skripe vztah s manzelom alebo som kompletne vyhorela neviem. Vytaca ma ze si nikdy ale ze nikdy po sebe neupracu, a to odmalicka sme zakazdym ked sme sa dohrali spolu vsetko upratali, s manzelom samozrejme neupratovali. Teraz kade chodia tak v celom dome po sebe hracky nechavaju, zacnu sa hrat s niecim o 10 min sa hraju s inym potom zase s dacim inym ale nic z toho neodlozia. Hocorim im to dookola ze dohrajete sa upracte a tak chodte na daco ine. Ale teraz im to uz nehovorim uz len navrieskam ze zase nic neodlozili. Pridu domov v predsieni rozhodia kabaty topanky, tasky hore dole. Zakazdym ich musim posielat prezliekat a trva to poamly aj hodinu kym sa prezlecu lebo medzitym robia milion inych veci. A mne to zase len vytaca. V kuse pre nieco fnukaju, hadaju sa. Ja robim z domu tajze som v kuse doma. Manzelova starostlivost o deti je tolko ze ich rano odnesie do skoly skolky a tam to konci, kedze robi v americkej firme zacina az poobede o 3tej. Cize ja skoncim o 3tej v robote a som do vecera kazdy den s detmi sama. A to zacina nas kazdodenny kolobeh napimoania, upozornivania a vrieskania. Uz ja som zo seba unavena. No a samozrejme manzel je dalsi co mu vsetko milionx treba hovorit. Nic sam od seba neurobi. Ja uz som z toho celeho taka unavena, vycerpana, znechutena z toho na co som sa premenila. Nejake tipy ako toto zvratit?
@victoriab Blbosť, keby to tak bolo, tak by si po sebe, prípadne aj po druhom poupratovali, tak ako to robí ich mama, lebo ako vravíš, že sa učia od rodičov. Ja to vidím doma tiež, sme obaja poriadkumilovní a syn je bordelár, dalej všade ideme zavčasu napr. na autobus, radšej chvílu počkáme na zastávke ako ho zmeškať, a syn podchvílu dobieha na autobus a dnes ho dokonca zmeškal, tak som si musela z roboty odbehnúť a ísť pre milosťpána autom a zaviesť ho do školy. Keby bol po mne alebo po manželovi, a ako vravíš, že to vidia a opakujú po nás, tak by nebol taký.
@ik70 "tak som si musela z roboty odbehnúť a ísť pre milosťpána autom a zaviesť ho do školy" - neexistuje aby som decko vozil do skoly ked ma autobus, neexistuje, tak nech si pekne ide pešo alebo jednoducho nema mas neospravedlnenku, dalsie rozmaznane decko ktore si kruti rodičov ako chce...
@anonym_autor znies veľmi vyčerpane, unavene, frustrovane. nečudujem sa, keď je to dlhodobé, mas veľké bolesti, si na deti 8 rokov prakticky sama, si stále doma i pracovne, muž nepomáha. To by málokto zvládal, určite skôr či neskôr by bol preťažený každý.
Podla mňa si dobrá mama, už to, že to chceš riešiť, nechceš kričať, priznáš si to.
Potrebuješ najmä oddych, vypnúť, mať väčšiu pomoc a podporu od partnera. Čo on robí do 15h? Ak nemôže pomôcť s deťmi, mohol by aspoň vo veľkej miere pomôcť v domácnosti, aby ta odľahčil - navaril vám, upratať, nakúpiť, dať prať..
S deťmi udržať poriadok je náročné, no dá sa to zlepšiť, nie však zo dňa na deň. Určite zredukuj dočasne hračky napr. na 2-3. Keď jednu vytiahnu, druhu odložia. Keď to dokážu napríklad 5 dni, môžeš im pridať ďalšiu. Ak nie, tak len obmen, ale množstvo nechaj.
Pomáha používať: najskôr - potom + pochopenie. - vidím, že sa chcete ešte hrať, najskôr odložíme autíčka, potom môžete pokračovať. (Môžeš dočasne dať hračku na poličku, ak to neakceptujú)
Urobiť z upratovania zábavu, hru, výzvu - kto trafí najviac kociek do krabice, kto dá najrýchlejšie pastelky do peracnika.
Zaviesť rutinu - vždy pred večerou sa poupratuje, alebo pred večerným pozeraním/ čítaním rozprávky.
Môžete nastaviť časovač - teraz všetci päť minút upratujeme. Keď budete veci robiť spolu je väčšia šanca, že sa pridajú aj s preobliekanim, než keď ich posielaš samých (ja viem, chceš si oddýchnuť, využiť čas inak, no potom si i tak nešťastná..)
Čo by si mala určite zmeniť je opakovane vysvetľovanie , opakovanie, pripomínanie, kricanie. To nepomáha a uberá ta o energiu. Namiesto toho používaj systém, dôsledky, hru alebo “jednoducho” ber, že sú to deti. Proste sú malé, nedokážu držať poriadok, nerozptylit sa, oni potrebujú ešte dozrieť najmä emocionálne, rozumovo. Na malé batoľa nebudeš kričať, že neovláda násobilku, u nich je to podobne. A skus ich viac zapájať do pomocí v domácnosti. Dávaj im radšej oveľa častejšie príležitosť a malé úlohy. No netlac, ak zrovna odmietnu či spravia niečo nedokonalé. Inak by časom pomáhať odmietali, nerobili by to ochotne, s radosťou. Oceňuj ochotu pomôcť a vsimavost.
A ku kricaniu. Ak budeš cítiť, že začínaš byt nahnevaná, povedz iba - teraz som nahnevaná, idem na chvíľu von. A ukáž aj deťom, ako sa regulujú emócie. Len je to potrebné vystihnúť na začiatku, čím neskôr a čím viac hnev stupne, tým sa dá ťažšie ovládať. Potom skus menej myslieť na tých druhých - čo, kto spravil a nespravil, ale mysli na to, ako sa cítiš, kde v tele sa to napríklad prejavuje, čo ti chyba, čo potrebuješ a čo by pomohlo.
@anonym_autor mas rozmaznane deti, pobrat mobily, tablety, zakazat televiziu, jedna dobra vychovna, pekne do kuta a uvedomiť sa, deti nemozu rodicom skakat cez hlavu, ak sa im nepaci, tam je detsky domov, budu ta prosit o vratenie sa.