Ako riešiť odmietanie otca dvojročnou dcérou?
Ahojte dcéra odmieta vyrazne otca cez den sa pyta na neho pride z roboty je na neho odporna huka po ňom aj led sa snažia s nou v kľude nrviem ako hocijako nevieme preco co sa jej dorobilo často sa kvôli tomu aj hádame lebo je to nepríjemné aj mne. Mali ste niekto podobnú situáciu ?
Jasné že to býva. Je to len obdobie, ktoré prejde.
@anonym_369854 kedy?😂
@tatiana234 „často sa hádate" - „dcéra húka po ňom "
Zmeňte svoje správanie, buďte jej príkladom, ale dajte jej čas, do týždňa sa nezmení.
@tatiana234 podľa mňa je to normálne, aj moje dieťa cca od dvoch rokov vždy muselo mať nepriateľa. Väčšinou ocko, bolo krátke obdobie kedy bol ocko dobrý a mňa akože nechcela. Ale skôr je to tak pre ňu hra iba. Teraz má 3 a pol a už je väčšinou normálna
Jasné že to býva. Je to len obdobie, ktoré prejde.
@anonym_369854 uplne suhlasim a na otazku kedy to prejde....ono to najskôr prejde do puberty a az potom volakedy to prejde.
Samozrejme zartujem. U nas pomahalo ked sa muz dcere venoval ked som bola mimo domu -nemala mna, bola spokojná. To iste mi teraz potvrdzuje kolega. Dcera ho tiez odmietala tak si robia program mimo domu bez maminy a vtedy je všetko v poriadku. Drzim palce...je to sice len obdobie ale pamätám sa ako to mojho muza velmi frustrovalo
ak sa hádat pred dieťatom tak sa nečujte ako reaguje
deti vidia všetko a kopirujú
zmeňte spravanie
@tatiana234 ako otecko reaguje? Prečo na neho huláka? Čím to väčšinou začne? Rada by som poradila, avšak dala si malo informácii,
@tatiana234 AI radi:
To, čo opisuješ, je pre rodiča veľmi náročné – najmä keď nerozumieš, prečo sa to deje. Dobrá správa je, že takéto správanie u detí nie je až také nezvyčajné a často má nejakú príčinu, ktorú sa dá postupne odhaliť.
Skús sa na to pozrieť z pár uhlov:
1. Rozdiel medzi „chýba mi“ a realitou
Cez deň sa na otca pýta → idealizuje si ho, chýba jej.
Keď príde → príde aj napätie, emócie, možno únava → nevie to spracovať a vyjde to ako hnev.
Deti často najviac „vybuchnú“ práve pri rodičovi, ku ktorému majú silný vzťah.
2. Nahromadené emócie
Môže sa stať, že celý deň niečo prežíva (škôlka, škola, frustrácia) a keď príde otec, „vyleje“ to naňho, lebo sa pri ňom cíti bezpečne.
3. Zmena alebo neistota
Skús si úprimne odpovedať:
• Zmenilo sa niečo doma? (práca, režim, stres, hádky)
• Má otec menej času alebo je po práci unavený/podráždený?
• Nezažila s ním niečo nepríjemné (aj drobnosť, ktorú vy vnímate inak než ona)?
4. Potreba pozornosti / súťaženie o teba
Niekedy dieťa reaguje odmietaním jedného rodiča, keď cíti, že musí „bojovať“ o pozornosť druhého.
⸻
Čo môžete skúsiť prakticky
✔️ Krátke, pokojné privítanie
Keď otec príde domov, nech nejde hneď do interakcie.
Stačí napr.: „Ahoj, som rád, že ťa vidím“ – a nechať jej priestor.
✔️ Individuálny čas len oni dvaja
Krátky, pravidelný (10–15 minút denne), bez tlaku.
Nie „poď, ideme sa hrať“, ale napr.: „Idem si kresliť, chceš prísť?“
✔️ Neprepínať ju otázkami
Namiesto „prečo si taká?“ skôr:
„Vidím, že si nahnevaná, to je v poriadku.“
✔️ Vyhnúť sa hádkam medzi vami kvôli nej
Aj keď je to ťažké – ona to veľmi vníma a môže to správanie ešte zhoršiť.
✔️ Jemne sa jej pýtať v pokojnej chvíli (nie keď kričí)
Napr.:
„Niekedy sa zdá, že si na ocka nahnevaná. Vieš mi povedať prečo?“
⸻
Kedy spozornieť viac
Ak by sa pridalo:
• strach z otca
• vyhýbanie sa kontaktu úplne
• zhoršenie spánku, pomočovanie, úzkosť
vtedy by bolo dobré poradiť sa s detským psychológom.
Jasné že to býva. Je to len obdobie, ktoré prejde.