Ako sa vysporiadať s diagnózou dieťaťa?
Ahojte, tie čo maju vase deti nejaku važnu "doživotnú" diagnozu ako ste sa s tým zmierili? Ako s tým žijete? Podarilo sa vam žiť život ako predtým?
@anonym_autor nezmierili sme sa,stale dufame,ze sa najde liecba a presne sa to rozdelilo na zivot pred dg a zivot po stanoveni dg…. Zelam vela sil a chuti bojovat…
čo znamena zit zivot ako predtym? uz prve dieta je mastihnutie takze sme nejak nefungovali predtym a potom, proste to tu bolo a ideme... mam viac deti s tazkymi dg. naucili sme sa plnohodnotne zit aj napriek postihnutiam, ktore deti maju. zmierit sa s tym neda, len prijat fakt ze je to tu a naucit sa s tym fungovat a zit najlepsie ako vieme. drzim palceky
No, akurát to riešim
Lebo dieťa ma vážnu doživotnú diagnózu ale zatiaľ to nevyzerá tak hrozivo.... snáď
Ide o to ako na tom je a nie akú ma diagnózu
@anonym_autor nezmierili sme sa,stale dufame,ze sa najde liecba a presne sa to rozdelilo na zivot pred dg a zivot po stanoveni dg…. Zelam vela sil a chuti bojovat…
@riskoh môžem sa spýtať čo konkrétne ?
@riskoh môžem sa spýtať čo konkrétne ?
@anonym_autor Moja dcerka na od narodenia diagnostikovanu cysticku fibrozu. Bol to sok, v rodine sme take ochorenie predtym nemali. Velmi som sa o nu bala, som mozno na nu citlivejsia. Verim v Boha a viera mi dost pomaha. Necitim hnev ani nespravodlivost. Dostala nase geny, ak by mala ine geny, nebola by to ona.
Mne to teda vobec neide, a to s tym zijem uz skoro 12 rokov. Skor by som povedala, ze cim dalej, tym viac ma to pohlcuje, bojim sa, ze sa spolocny cas skracuje
@anonym_autor poznam ludi, co maju deti smrtelne chore...su na tom este horsie, ako ty...ale verim, ze mozno daky psycholog by pomohol, verim, ze mas pomoc od priatelov a rodiny, musi to byt velmi narocne...Kamoska ma choru dceru, ale je psychicky uz tak mimo, ze by som ju zial nazvala, ze sa zblaznila z toho...:( Neviem, ci chodi na terapie ci co, ale jej z toho preskocilo...
čo znamena zit zivot ako predtym? uz prve dieta je mastihnutie takze sme nejak nefungovali predtym a potom, proste to tu bolo a ideme... mam viac deti s tazkymi dg. naucili sme sa plnohodnotne zit aj napriek postihnutiam, ktore deti maju. zmierit sa s tym neda, len prijat fakt ze je to tu a naucit sa s tym fungovat a zit najlepsie ako vieme. drzim palceky
@anonym_c64b26 mate moj obdiv, zelam vam vela sil . Ste velkym povzbudenim.
Nášmu prišli síce "len" na cukrovku a je to pomerne čerstvé (2 týždne), ale nie som s tým zmierená. Musím s ním byť doma, minimálne do konca roka, kým ho nastavia na senzor a pumpu. Cca 15-krát denne pichanie, stráženie stravy, treba dávať ešte aj pozor či sa mu pri bežnom detskom doťahovaní s bratom neznížil cukor... Je to len banalita, ale aj tak. 🥲
Nášmu prišli síce "len" na cukrovku a je to pomerne čerstvé (2 týždne), ale nie som s tým zmierená. Musím s ním byť doma, minimálne do konca roka, kým ho nastavia na senzor a pumpu. Cca 15-krát denne pichanie, stráženie stravy, treba dávať ešte aj pozor či sa mu pri bežnom detskom doťahovaní s bratom neznížil cukor... Je to len banalita, ale aj tak. 🥲
@anonym_07b340 aj my máme...
15x denne pichať ??
mám syna s AS. Úžasného, milého, múdreho, srandistu, dobráka. Som naňho sama. Neviem, či sa idem zmierovať s jeho dg. - ešte sa treba zmieriť s emocionálnym týraním a manipuláciou jeho bio otca, ktorou som 2 roky intenzivne trpela, s tým, že môj sen o rodie s milujúcim partnerom je passé, že aj plán aspoň 2-3 detí je tadám, rodina sa mi obrátila chrbtom, čiže moja viera v to, že dobré sa dobrom opláca a rodina vždy stojí pri sebe, je tiež v keli. Možno budem musieť časom kvôli nefungujúcemu školskému systému, resp. inklúzii v ňom, zanechať aj prácu, v ktorej som (myslím si) výborná a ktorá ma veľmi baví. Takže vyrovnávať sa s dg. príde na rad až neskôr 🙂 Ale žijem s tým, čo život nadelil. Koľké by boli radi, že sa ešte aspoň raz môžu ráno zobudiť a vidieť rosu na tráve, koľké by dali čokoľvek za to, aby si ešte raz mohli privoňať k svojmu dieťaťu.
Niečo sme si naplánovali - nevyšlo. Ale kým je tu život, treba žiť najlepšie ako vieme. Lebo nič iné, okrem života, nemáme 🙂
a aj kvoli tomuto nechcem mat nikdy deti.Nieco taketo riesit.A uz vobec nechapem ako nic v zlom tie,ktore maju deti s tazkymi diagnozami ale aj lahsimi robit si potom este aj dalsie deti po tychto postihnutych.To mi uz hranici s tyraniou seba ale aj rodiny.Bala by som sa ze aj tie budu nahodou nejako postihnute.Radsej nic a svaty pokoj mat.Dnes je bohuzial takych deti velmi vela a vybrat si cierneho petra nemam o to zaujem
mám syna s AS. Úžasného, milého, múdreho, srandistu, dobráka. Som naňho sama. Neviem, či sa idem zmierovať s jeho dg. - ešte sa treba zmieriť s emocionálnym týraním a manipuláciou jeho bio otca, ktorou som 2 roky intenzivne trpela, s tým, že môj sen o rodie s milujúcim partnerom je passé, že aj plán aspoň 2-3 detí je tadám, rodina sa mi obrátila chrbtom, čiže moja viera v to, že dobré sa dobrom opláca a rodina vždy stojí pri sebe, je tiež v keli. Možno budem musieť časom kvôli nefungujúcemu školskému systému, resp. inklúzii v ňom, zanechať aj prácu, v ktorej som (myslím si) výborná a ktorá ma veľmi baví. Takže vyrovnávať sa s dg. príde na rad až neskôr 🙂 Ale žijem s tým, čo život nadelil. Koľké by boli radi, že sa ešte aspoň raz môžu ráno zobudiť a vidieť rosu na tráve, koľké by dali čokoľvek za to, aby si ešte raz mohli privoňať k svojmu dieťaťu.
Niečo sme si naplánovali - nevyšlo. Ale kým je tu život, treba žiť najlepšie ako vieme. Lebo nič iné, okrem života, nemáme 🙂
@anonym_ef7719 pripomina mi to môjho syna
Sice je ešte malý
Ale on je tak dobrý, usmievavý, máme extrémne zriedkavú dg.pri kt.nikto nevie presne čo čakať a nikto nám to dopredu nepovie čo áno, čo nie
A tá predstava, že taký skvelý človiečik bude možno mať starosti,to mňa najviac trápi
Nie to čo ja,ja spravím všetko čo bude treba
Hlavne aby on v tomto svete našiel svoje miesto a čo najviac v rámci možností sa mal dobre
Mne to pride az také neuveriteľné, že pre mňa tak dokonalé 2,5 ročné klbko má niečo, čo znamená patogenne
Neviem čo nás čaká, hlavne jeho
Mám trochu strach, že bude mať,,na to,, žiť normálne ale má určité znaky,kde v tomto svete možno bude na smiech a odsuvany a k toooomu aj predpoklad psych.problemov
Že svet ho zvalcuje
@anonym_ef7719 pripomina mi to môjho syna
Sice je ešte malý
Ale on je tak dobrý, usmievavý, máme extrémne zriedkavú dg.pri kt.nikto nevie presne čo čakať a nikto nám to dopredu nepovie čo áno, čo nie
A tá predstava, že taký skvelý človiečik bude možno mať starosti,to mňa najviac trápi
Nie to čo ja,ja spravím všetko čo bude treba
Hlavne aby on v tomto svete našiel svoje miesto a čo najviac v rámci možností sa mal dobre
Mne to pride az také neuveriteľné, že pre mňa tak dokonalé 2,5 ročné klbko má niečo, čo znamená patogenne
Neviem čo nás čaká, hlavne jeho
Mám trochu strach, že bude mať,,na to,, žiť normálne ale má určité znaky,kde v tomto svete možno bude na smiech a odsuvany a k toooomu aj predpoklad psych.problemov
Že svet ho zvalcuje
@anonym_05705d môžem sa spýtať čo má? To znie ako nás pripad
@anonym_05705d môžem sa spýtať čo má? To znie ako nás pripad
@anonym_2e8999 no znie 🙂
Ale pochybujem lebo na svete je len zopár ľudí a to co ma malý ešte nikoho nediagnostikovali
Prr12 gén a tam patogenitu
Ale je to také obšírne čo to ovplyvňuje, že je asi viac takých genov
Nášmu prišli síce "len" na cukrovku a je to pomerne čerstvé (2 týždne), ale nie som s tým zmierená. Musím s ním byť doma, minimálne do konca roka, kým ho nastavia na senzor a pumpu. Cca 15-krát denne pichanie, stráženie stravy, treba dávať ešte aj pozor či sa mu pri bežnom detskom doťahovaní s bratom neznížil cukor... Je to len banalita, ale aj tak. 🥲
@anonym_07b340 Oj, veruže to nie je banalita, mám susedu, tiež má chlapčeka s cukrovkou, už možno aj rok ju má a stále sa ho nepodarilo nastaviť, pravidelne ho kontroluje, musí pravidelne jesť, aj v noci, je to veľmi náročné.


naša dcérka ležala veľa rokov z ťažkými diagnozami som ju doma opatrovala uplne plienkovana, musela sa krmiť pegom, nerozpravala, nechodila, nič už zomrela pred 6 rokmi.Nikdy sa s tým neda vysporiadať nikdy .