Ako zlepšiť vzťah so sedemročnou dcérou?
Mam 2 dcery, 7 a 4 rocnu. Odkedy mame druhu, vztahy s prvorodenou isli dole vodou. A je to cim dalej tym horsie. Mala som hrozne druhe tehu, bolo rizikove, takze vacsinou v posteli, bolo mi v kuse zle. Takze starostlivost a starsiu prevzal muz a pomahala moja mama, po porode bola mensia velmi narocna, ukludnila sa iba pri mne a skusali sme vselico. Takze starsia isla u mna zase bokom, mensia hrozne spala, bola som ako chodiaci zombik, potom prisli u mna nejake zdravotne problemy, starsia dostavala hrozne hysaky ktore som popri babatku vobec nezvladala. Horsie je ze starsia ma hrozne irituje, vkuse fnuka kvoli vsetkemu, uraza sa, durdi sa, reve a to je tak 90% casu, na co uz nielen ja ale ani moj mega trpezlivy manzel nema nervy. Oproti tomu mladsia je momenatlne ukazkove dieta, vkuse vesela, place len ked jej starsia silno udrie alebo soti alebo sa uz ze mega buchne alebo je uz hrizne unavena. Deti nie su rozmaznane, od zaciatku mame stanovene hranice ktore dodrziavame. Ale ako tak plynie cas uvedomujem si stale viacej a viacej ze tie vztahy so starsou dcerou mam nastrbene. Vyhladala som kvoli tomu uz aj psychologa ze co je vo mne zle ze ma vlastna dcera ktoru som ako babatko zboznovala takto vsetkym co urobi itituje. Ked sa ma niekto opyta na jej povahu napadnu ma vsetko len negativa a nad pozitivami musim velmi rozmyslat cimvobec nejake ma. Pri mladsej je to naopak. Uz mi jej aj tak luto je ze prosto neviem byt pre nu taka mama ako potrebuje, ktora by ju podrzala povzbudila ale len kricim na nu, odstrkavam ju od seba. Ked sa na to cielen sustredim vydrzim tak den dva byt k nim rovnaka, pomojkat trpezliva s nou ale ptide mi to neprirodzene a nevydrzim pri tom dlho. A strasne ma to stve. Prosim mate niekto nejake tipy ktore by mi vedeli pomoct zlepsit s nou vztahy? Nechcem aby to takzo pokracovalo. Prosim haterske komenty si nechajte pre seba, ak nemate ucinne rady alebo nejake vlastne skusenosti, radsej ani nekomentujte. Dakujem
@anonym_autor čo bolo potom keď tie tvoje náročné obdobia pominuli? Skúsila si jej to nejak vynahradiť? Trávila si čas len s ňou tak ze si bábätko nechala otcovi?
@anonym_c2735a spominala som uz vyssie ze u nas v rodine sa netravil cas zvlast, isli sme vsetci spolu alebo deti a jednym rodicom ak druhy nemohol. Aj to som spominala ze babatko mohlo zacat byt dlhsie bezo mna okolo 2och rokov. Ale nejak sme nepraktizovali to ze ty ostan doma s malou a ja idem so starsou, isli sme s oboma. To ze skusit travit cas len ja a starsia s tym prisla psychologicka, asi minuly rok, a ako sa dalo tak som to praktizovala ale uprimne priznam ze nejaky efekt som nevidela a nevydrzalo nam to nadlho, vratili sme sa spat ze podnikame veci ako rodina. Ale stale mame take ze idem po nu ak mi to praca dovoli aspom o hodku skor do druziny a sme spolu, rozpravame sa, prejdeme sa so psikom, vezmem ju na ihrisko.
Pripadá mi, že evkatk sa z nejakého dôvodu na autorke odbavila. Že by bol dôvod vlastný vzťah s matkou?
@kroska18 nie si sama, komu to tak príde
@evkatk ziadna vychovu som nezanedbala… ale medzitym ako som si isla 6 mesiacov vnutornosti vygrcat, krvacaniami ktore sice boli neskodne ale zakazdym boli neskodnes som naozaj kazdy den neriesila ze pride babo. Ale zakazdym ked boli lepsie sadela pri mne na posteli a bysvetlovala som jej ze v brusku je jej sestricka, vyberali sme spolocne hracky pre malu ukazovala mi na svojej babike ze ako sa o sestricku bude starat. Cize to vobec nebolo ze sme ju na to nepripavila a ked sme malu doniesli domov vkuse ju mojkala hladkala vkuse pri nas bola. A ked boli lepsie chvile ze mensia zaspalamv kociku tak ju manzel zobral von a ja som sa venovala len starsej. Len tych chvil bolo zial malo. A navyse nemyslela som na seba ked mi zle bolo, robila som preklady co som mohla aj z domu a z postele. Takze nie som ziadna padavka co lezala v posteli a lutovala sa. Neodsudzuj ma pokial nevies ake moje tehotenstvo bolo. Je lahke sudit. Ja si uvedomujem ze v nejakom bode sa nieco pokazilo a chcem to napravit. Preto som sa obratila sem na zeny, ktore to mozno realne zazili a podarilo sa im to napravit. A prepac, ale nestojim za odsudzovanie od dokanalych matiek s dokonalymi detmi a dokonalymi zivotmi.
@anonym_autor Ja som niečo podobné zažila pri staršom synovi. Bol náročné dieťa, extrémista. Nadmieru hyperaktivny,živý, nespával dobre v noci.Prespal snáď celú noc ,keď mal 5.rokov. Veľmi vela sme sa mu venovali ,snáď ani minútu sa nechcel zahrať sám. Bol veľmi naviazaný ma mňa,ale bola to láska. Napriek všetkému som nikdy nikomu nerozprávala o ňom zlé .Proste sa durdil trucoval,reval ak mu nebolo po vôli, alebo sa smial
Nic medzi tým..ale bol veľmi šikovný akp malý bol dobrý futbalista,zdolaval s nami túry a aj ako vládal riadne.
Po materskej to bolo veľmi náročné, ale krásne obdobie.
Kvôli tomu sme aj odkladali druhé dieťa.
Druhé dieťa prišlo neskoro, tehotenstvo rizikové, ale napriek tomu som sa mu skoro stále venovala a samozrejme aj muž aj starý rodičia.
Myslím, že toľko lásky by som priala každému dieťaťu.
Na súrodenca žiaril robil mu aj zle,keď bol väčší a čas sme delili medzí nich. Aby sa niekto venoval starsiemu aj mladšiemu. A veľa aj spoločne.
Samozrejme boli hádky aj za staršieho, ale boli to vlastne dvaja jedinackovia a mali iné potreby.
Ale chvalabohu sme to zvládli. Nikdy sa spolu nehrali nejako, ale zato sa majú radi.
Starší žije už dávno s priateľkou a vyrástol s neho veľmi pracovitý,zodpovedný a dobrý mladý muž.
A vždy vedeli že ich mám v srdci rovnako .
@anonym_autor Tak asi si nepamätáš ty, čo si písala v úvodnom príspevku. Sama si napísala, že staršia išla bokom, keby si zapojila aj manžela, aby sa staral o mladšiu, tak by si mladšia zvykla aj na otca a nemusela si chodiť ako zombík a odstrkovať staršie dieťa. Sama píšeš, že ti lezie na nervy, že nevieš o nej žiadne pozitíva napísať ani povedať a naopak o mladšej by si vedela spievať ódy aká je úžasná. Sama píšeš, že ju neľúbiš tak ako to mladšie dieťa. Takže problém je v tebe a to dieťa cíti, že s ňou tráviš čas nasilu, že ju neľúbiš tak ako jej sestru, že je odstrkovaná a že po nej len vrieskaš. Veď sú to tvoje slová. A nemyslím si, že sa to u teba zmení, ty proste k tej staršej nemáš vzťah, máš svojho miláčika a tým to padlo. Môžeš sa aj na hlavu postaviť, to dieťa si bude dlho dlho dlho pamätať ako po nej vrieskaš, ako ju odstrkuješ a nepomôže ani prechádzka a ani nič. Dokašlala si to riadne už od začiatku, kde si potlačila potreby svojho dieťaťa nad vlastné potreby (tehotenstvo) a potreby mladšieho dieťaťa.
@anonym_adf171 Že ty si evkatk? Ten agresívny spôsob komunikácie sa nedá prehliadnuť.
@anonym_adf171 ano isla bokom v zmysle ze som s nou uz nemohla travit cely den aby sme sa hrali a boli cely cas spolu ako dovtedy lebo vacsinu dna som travila na wc a zvysok v posteli kvoli kludovemu rezimu. Ja som si take tehotestvo nevybrala, nemohla predsa cely den lezat vedla mna. 2 a pol rocne dieta nechc byt 7-8 mesiacov v posteli s mamou. Tieto aktivity prevzal manzel resp moja mama alebo svokra. Nadalej zaspavala pri mne cez den aj v noci, hladkala som ju pri uspavani, citala jej, vysvetlovala co sa bude diat, ale sorry ze som s nou von nemohla, ani na vylety ani stavat v pieskovisku hrady alebo ju hojdat ci kupat sa. Prosto toto zdravotny stav nedovoloval. Som bola rada ze som sa vyhla pobytu v nemocke. Mladsia bola hrozne babatko, nevedela by s nikym iba so mnou. A nemysli si ze sme neskusali. Vrieskala tak ze az modrala a jedine ja a prsnik ju vedel ukludnit. Ale ked spala bola som so starsou, chodili sme ma prechadzky na ihrisko, sice stale s malou sestrou v kociku ale inak to neslo. Ale uz sa svet netocil okolo starsej, prosto bolo tam babatko. To ze som si uvedomila ze ma irotuje a nerada s nou travim cas alebo ze uprednostnujem mladsiu prislo neskor. Starsia je neskutocne ufnukana, place pre vsetko, hystericka urazliva. Predtym som si privyrabala strazenim deti a mnohe boli taketo. Stale som si vravela ze dufam ze ja taketo dieta nebudem mat lebo ma picne. A mam. A ide ma porazit z toho. Mamzelova sestra je povahovo takato a nikto ju nema rad. A mozno preto uprednostnujem malu. Ta sice bola hrozna babtko ale v 2och rokoch sa to otocilo a prosto je nenarocna, ak nieco nedovolime nerobi si z toho tazku hlavu, nicoho sa neboji, nie je urazliva ani hystericka. Kazdy s nou jednoducho vychadza. A to mi hovoria aj babky, ze ta starsia ze velmi tazko s nou. A ja s tym asi stale bojujem ze je takato a to ma blokuje aby som k nej bola ako k mladsej. Mozno keby som dokazala akceptovat ze toto je ona a ina nebude tak to pojde jednoduchsie neviem. Kdesi vyssie sa ma niekto pytal co nam povedal psycholog. Boli sme aj u detskeho. Bolo tam z casti ze si hlada cestu ku mne a bolo tam aj ze je prehnane citliva ale ze taka je. Ked som bola mala, u nas doma sa slabost netolerovala. Nemala na to mama cas lebo sa musela obracat aby nas uzivila sama. Starsia ma 7 a ja nechcem dopustit aby jej posledne mozno 2 roky dosrali zivot. Chcem s tym nieco urobit a snazime len to nejde prirodzene. Mam pocit ze cim viac ja skusam tym viacej ona pokusa a skusa moje limity, ktore zakazdym padnu. Preto som sa obratila sem po realne rady a realne skusenosti niekoho kto zym presiel. A velmi si cenim rady tych zien a ver tomu ze to nie je lahke. Kym si si niecim takym nepresla tak nevies ako sa my, taketo zeny, citime. Nie je mi starsia lahostajna, keby bola, neriesim a necjam tak ako to je….
@anonym_autor ja som si prešla horšim, keďže jedno dieťa mám autistu a ver mi, že ty by si sa zbláznila! Len píšem, že si urobila veľkú chybu a keď to nenapravíš, stratíš dieťa. Takže zapracuj hlavne na sebe, choď na nejaké cvičenia dychové, antistresové, kde ťa naučia zvládať tieto situácie, tie hysáky, výbuchy. Ja som si prešla oveľa väčšim peklom ale nikdy, nikdy som nepovedala, že moje autistické dieťa mi lezie na nervy alebo že to dieťa ľúbim menej ako to zdravé atď.
Choď naspäť za psychológom a trvaj na terapiách, TY, nie tvoje dieťa.
@anonym_adf171 Že ty si evkatk? Ten agresívny spôsob komunikácie sa nedá prehliadnuť.
@anonym_fe29a2 Nie som.
@anonym_adf171 Že ty si evkatk? Ten agresívny spôsob komunikácie sa nedá prehliadnuť.
@anonym_fe29a2 ale tiež to zaváňa nejakou traumou
Ja ta chápem autorka. Mám to podobne. Mám 9 a 3,5 ročnú. Tá staršia je povahovo celá moja švagriná. Druha je povahou po mne. Niekedy sa dívam na svoju dcéru a mám pocit, že snáď ani nemôže byt moja. Snažím sa, aby som jej to nedávala najavo. Ale z tých pocitov mi až nie je dobre. Tiež bojujem s tým, aby som ju prijala takú aká je. Vo mne ne to asi aj strach, lebo so švagrinou je veľa problémov aj ako s dospelou a bojom sa, že aj dcéra bude taká. Ale máme svoj program bez mladšej. Tulim ich rovnako. Všetko sa snažím aby bolo rovnaké pre obe. U mňa je skôr problém ten môj vnútorný pocit, prečo to cítim pri staršej inak.
@anonym_autor ja som si prešla horšim, keďže jedno dieťa mám autistu a ver mi, že ty by si sa zbláznila! Len píšem, že si urobila veľkú chybu a keď to nenapravíš, stratíš dieťa. Takže zapracuj hlavne na sebe, choď na nejaké cvičenia dychové, antistresové, kde ťa naučia zvládať tieto situácie, tie hysáky, výbuchy. Ja som si prešla oveľa väčšim peklom ale nikdy, nikdy som nepovedala, že moje autistické dieťa mi lezie na nervy alebo že to dieťa ľúbim menej ako to zdravé atď.
Choď naspäť za psychológom a trvaj na terapiách, TY, nie tvoje dieťa.
@anonym_adf171 ani ti to dieťa naozaj nikdy neliezlo na nervy? Či sa len “nepatrí” o tom hovoriť?
@anonym_autor Pre mňa pomenovanie pravdy, pokiaľ je úprimne, je skôr plusom. Dôležité je, čo s tým spravíš, nie či o tom dostatočne mlčíš. Chcela som napísať ešte jednu vec, neporovnavaj dcérky medzi sebou a ani s niekým iným. Každý sme jedinečný a je v podstate fajn, že nie sme rovnaký ako vajce vajcu.
Ak to aj občas urobíš, skus si to najmä uvedomiť. A potom si povedať, že takto nie.
Myslím,že zrovna tu nenájdeš pochopenie. Tu je každá matka dokonalá,vzťah s deťmi výborný. A pritom sa stačí započúvať len v obchode ,v reštaurácii a na ihrisku a hneď počuješ ako milo,láskavo a chápavo sa bavia s deťmi.
@evkatk ziadna vychovu som nezanedbala… ale medzitym ako som si isla 6 mesiacov vnutornosti vygrcat, krvacaniami ktore sice boli neskodne ale zakazdym boli neskodnes som naozaj kazdy den neriesila ze pride babo. Ale zakazdym ked boli lepsie sadela pri mne na posteli a bysvetlovala som jej ze v brusku je jej sestricka, vyberali sme spolocne hracky pre malu ukazovala mi na svojej babike ze ako sa o sestricku bude starat. Cize to vobec nebolo ze sme ju na to nepripavila a ked sme malu doniesli domov vkuse ju mojkala hladkala vkuse pri nas bola. A ked boli lepsie chvile ze mensia zaspalamv kociku tak ju manzel zobral von a ja som sa venovala len starsej. Len tych chvil bolo zial malo. A navyse nemyslela som na seba ked mi zle bolo, robila som preklady co som mohla aj z domu a z postele. Takze nie som ziadna padavka co lezala v posteli a lutovala sa. Neodsudzuj ma pokial nevies ake moje tehotenstvo bolo. Je lahke sudit. Ja si uvedomujem ze v nejakom bode sa nieco pokazilo a chcem to napravit. Preto som sa obratila sem na zeny, ktore to mozno realne zazili a podarilo sa im to napravit. A prepac, ale nestojim za odsudzovanie od dokanalych matiek s dokonalymi detmi a dokonalymi zivotmi.
Pripadá mi, že evkatk sa z nejakého dôvodu na autorke odbavila. Že by bol dôvod vlastný vzťah s matkou?