Ako zvládnuť deti bez kriku a zrútenia?

@anonym_autor nechápem, prečo tu hejtujete ženu - matku, ktorá sa prišla vyrozprávať a po radu - tak ako väčšina z nás?!
Vadí Vám len jediné, že napísala, že chodí do kostola, mnohým stačí už len to na hejt.

Autorka - tú situáciu si viem úplne predstaviť, strašný amok dieťaťa, tvoja frustrácia 🤦🏼‍♀️ a chápem aj tie 2 capnutia po zadku. No a čo? Nie si zlá matka (zle matky sa o deti nestarajú a nesnažia sa ich vychovať ani utíšiť).
Keď ho chytil takýto stav, je lepšie skúsiť silné objatie, možno ho to upokojí. Ale pokiaľ nespal v škôlke, tak ani to nepomôže.
Ak vieš, že je unavený alebo hladný, okamžite domov - do známeho bezpečného tichého prostredia, zatiahnuť závesy, vytvoriť intimčo, toto dieťa upokojí. Proste dať mu, čo potrebuje.
Potreboval dospať to, čo nespal cez deň. Tak ho bez zbytočných komentárov prezliecť do pyžama alebo len vyzliecť do bodyčka a pančúch a šup s ním do postele.
Neboj sa, takých horších dní ešte bude dosť, 🤯🤣zakaždým uz budeš skúsenejšia 😊

Zazival som nieco podobne. Treba velmi zavcas vystihnut, kedy je to plac z nepohody a kedy zacina neutisitelny amok. Toto je uplne najpodstatnejsie. Idealne to eliminovat hned na zaciatku. Kludne odpovedaj dietatu aj na blbost ano, aj tak si to nebude pamatat v tom stave aky v nom zacina vriet. Dohovorit mu vies ked je kludne. Ak uz prebieha amok, v mojom pripade pomahalo zovrete objatie a nekonecne opakovanie ukludnovacich fraz (bude dobre, je to ok, lubim ta...). Ukludnovanie moze trvat dost dlho, kludne aj 30min. Ak uz dieta reaguje na otazky tak je to dobre, u mna to bola otazka na pohar vody.

@anonym_autor ja neviem veľmi poradiť, ale chcem ti povedať, že sa to stáva. Si len človek. A je dobré, že si ho chcela zahrnúť do "svojho" programu. Len bol už príliš unavený. Niekedy si to rodič neuvedomí hneď a potom je už neskoro, už to ide 🙂 Ale už je po tom, nakoniec si to zvládla - zaspal, prežili ste 🙂 Ide sa ďalej. V niektorých kostoloch sú miestnosti pre deti alebo je ozvučený priestor pred kostolom. Možno by tak viacej vydržal. Deti do kostola patria 🙂

Máš to náročné. Si sama, nemáš čas na seba, unavená, náročné dieťa.. radu nemám, ale dávaj na seba pozor. ( A na prijímanie jasné, že choď).

@anonym_d96d1f
Dieťa nezvládne svoje emócie (čo je fyziologocké do istého veku), tak ho matka roka zbije a odstrčí do kúta. Niektorým deťom fakt nezávidím detstvo

@anonym_autor mne najviac pomáhajú tieto veci:
- vžiť sa aj trochu do dieťaťa a uvedomiť si, že nemá ešte tak dobre vyvinutý nervový systém ako ja
- uvedomiť si, že nie vždy to, čo dieťa robí je hneď boj so mnou, ale občas si samo so sebou nevie rady
- neprilievam do ohňa; ak je dieťa rozrušené tak mu nenakladám; to je ako keby ti chlap povie “ukľudni sa” ukľudníš sa? Nie. Budeš ho mať chuť ovaliť lopatou po hlave.
- keď si tieto dve veci aspoň z časti uvedomím tak najlepšie zaberá si dieťa pritúliť a preniesť pozornosť na niečo celkom iné ako konflikt; štýlom: vy ste dnes v škôlke vyrábali náramok? Ako ti to išlo? Niekedy to nezaberie na prvý pokus ale na 90% to zaberie.
- držím si svoje hranice; aj keď má amok, nesmie ma udierať, nesmie ničiť veci; hranice si ale držím s kľudom, nie ako som spomenula vyššie, že by som len na dieťa viac húkala, aby ma nebilo
- ak dieťa počas konfliktu urobilo niečo, čo netolerujem, porozprávame sa o tom, keď je úplny kľud.
Jasné že aj ja vybuchnem, je to normálne. Ale toto mi pomáha tie konflikty najlepšie zvládnuť.

Neviem koľko má dieťa rokov, asi som to prehliadla. Ale kostol je pre dieťa niečo veľmi nudné. Nič sa tam nedeje, nič tam nie je a všetko je veľmi nudné. To dieťa veľmi ťažko vydrží. Plus malé dieťa čím je menšie tým je viac sebecké a menej zvláda nepohodlie a nudu.
Boh deti stvoril a vie, že malé dieťa je náročné. Boh je náš najlepší priateľ ako by reagoval podľa teba najlepší priateľ, keď vidí, že máš situáciu s dieťaťom akú máš? Boh nie je predsa taký sebestredný. On nepotrebuje zaspis nášho kostola, nepotrebuje správne správanie. Boh nás pozná, vie kto sme, vie aké máme trápenia a starosti, on vie, že byť človekom je samo o sebe náročné. Viac ver, že aj keď nebudeš dokonalá a správna kresťanka, že pre Boha budeš stále jeho dieťa.
Pokoj a lásku nedokážeme dať ak ju sami necítime a nemáme. Neprinútime sa k tomu to sa nedá.
Takže v prvom rade skús nájsť v sebe nejakú cestu kde vypustiš paru, niekde kde sa upokojiš a čo ti pomôže nájsť nejaké upokojenie. Ja keď som mal maličké dieťa pomáhalo mi veľmi ísť do mesta na kávu a do nejakej hernicky, dieťa sa hralo a ja som bola v pokoji sama a aj s ním.

Tak nabudúce urob dieťaťu zaujímavejší program, ako nudné sedenie v kostole a nebude jačať. A asi až taká pobožná nebudeš, keď si slobodná matka.

ahojko mne pomohlo s detmi vopred komunikovat co sa bude diat, nie brat ich ako nehovoriaci artikel so sebou lebo ja chcem. nie idem do kostola a vzala som aj deti ale porozpravlai sme sa ze ideme do kostika a spolocne sme sli. tiez som mala etapy zrutenia sa lebo vsetko neslo tak ako som chcela a dei si vzdy postavili hlavu (mam 3) ale casom som sa naucila komunikovať s nimi ked niekam chcem ist s nimi vopred sme sa dohodli porozpravali sa a tym sme predisli stresovym situaciam nechcem nejdem a plac. samozrejme nie vzdy bolo podla mna ale ustali sme to bez revu kriku vycerpania. pisem co mne pomohlo drzim palceky

@beata_k Tak zase co je na tom. V rodine je dolezita aj mama a jej potreby, nielen dieta. Aj to sa musi naucit robit nieco kvoli druhym. Aj ked ano, s nevyspatym zo skolky je to viac menej odsudene na neuspech.

@anonym_autor ja som mala tiež extrémne zlé decko, dostala aj na zadok nie raz, ale keď vybrblala ako 4 ročná, že ona so mnou do obchodu nejde a nič zlé doma nespraví, tak som ju nechala samu a ozaj sa nič nestalo... a odvtedy som si zvykla, že ona sa nebojí a ani nič zlé nespraví a zostávala do tej max 1hodiny doma sama.
Btw nikdy ma neprestane zarážať ako strašne pobožné ženy sú dnes niektoré slobodné matky, veď to bol hriech mať dieťa mimo manželstva či dnes už nie je? 🤔

@anonym_05b536 Odchodu chlapa poboznost zeny nezabrani.

@anonym_acc91a Veru, ani ja niektorym detom nezavidim detstvo.

@anonym_d96d1f
A potom sa čudujeme, že je pre niektoré decká agresívne správanie normálne. Veď keď to doma pravidelne zažívali...

@anonym_acc91a neviem kto sa cuduje

@anonym_autor kamoška nechávala deti u nás, pokiaľ jej rodina nemohla ich strážiť. Tak si ho mohla nechať tiež u kamarátky, ak si mala potrebu ísť sama do kostola, čo chápem.

Capnem po zadku, ospravedlnim sa a potom capnem znovu?
A potom ze co za deti to vyrasta...no take akych maju rodicov, co sa nevedia ovladat, regulovat svoje emocie, co maju neprimerane ocakavania...co si myslia ze zozrali mudrost sveta a vedia co je pre ich dieta najlepsie a pritom nevedia ani vyhodnotit beznu situáciu.
Neverim ani slovu ze si sa mu snažila nieco pokojne vysvetlit.
A dieta bolo kde ked si sa ty spovedala??

@anonym_bfa61b netreba za všetkým vidieť diagnózu dieťa bolo unavené a potom už dostalo hysak z únavy.Ja som to raz zažila po ceste domov z kúpaliska na šťastie iba raz neutíchajuci plač únava to už mal 4-5 r a uplne ma to vykoľajilo čo robil v aute hneď zaspal
@anonym_autor hlavne ho nebi je to úplne zbytočne, keď je unavené, frustrované aj také sú dni

@anonym_autor na skutočne veľmi veľa rodičoch nevidím to, že by robili zásadnú chybu, skôr že sú preťaženi a majú malú podporu. Aj ty by si bola spokojnejšia, keby si mala možnosť sa vyspovedať a veci išli podľa plánu. A to je veľmi prirodzené a normálne.
Druhá vec je, že syn bol asi unavený a preto reagoval podráždene. Vtedy nemá zmysel vysvetľovať, ani nič s ním riešiť a preberať. Ty zároveň nie si zodpovedná za jeho neustále šťastie a keď place z nejakého dôvodu, nie je to tvoja vína. Dokonca nemusíš za každú cenu ten plač zastaviť, len ho skôr prijať, počkať, objať. Počúvať, keď niečo hovorí a reagovať, aby ste tú situáciu viac nehrotili, a upokojili. Toto nastavenie mne pomáha najviac.

Ale samozrejme keď som aj ja unavená napríklad večer, tak mám nervy a už sa nesnažím o žiadnu dohodu a kompromisy, už vôbec nie o vysvetľovanie. Ak ja sama nie som spokojná a som vyvedená z miery, tak iba nastavujem svoje hranice. Prináša to menšie “škody”.

S unavený dieťaťom treba ist do postele. Ono moc nechápe, o čo ide v kostole.