Ako zvládnuť dvojročné dieťa, ktoré stále chce byť na rukách?
Zdravím,
prosím Vás zažil niekto situácie, kedy dieťa nikoho nechcelo len otca a mamu? Náš 22mes nechce nikoho ani starých rodičov, ani aby ho vzali na ruky, ani aby sa s ním hrali, žiadne sesternice bratrancov, žiadne deti, ak k nám ktosi príde alebo my sme niekde automaticky len na rukách chce byť a plače.
Od malička s ním chodím von, na ihriská, prechádzky, aj na ihrisku s deťmi je taký, že ide od detí preč alebo si nájde svoje ale ja musím byť vkuse pri ňom. Chodím s ním na skupinové cvičenia pre detičky, a to tiež len na rukách, ostatné detičky tancujú,. hrajú sa a môj malý len u mňa na rukách a len mama mama. Malý je inak doma veselý, hraje sa, smeje, teda pokým som doma s ním na alebo manžel. Von na ihrisko k deťom a ním chodím denno denne. Keď som s ním u starých rodičov,takisto ani po chvíľke ich nechce.
Keď sme niekde na oslave vkuse musí byť u mňa alebo manžela na rukách aj celé hodiny, inak plače a plače neskutočne. čo robiť...
Vďaka za rady!
@sisa323 možno s ním chodíte príliš veľa von/preč z bytu/domu a na neho ste príliš často s inými ľuďmi, možno chce byť len s vami chvíľu, môj do 2 rokov nechcel tiež nikde ostať sám, potom sa bez problémov zbalil a šiel na prázdniny aj na týždeň :D
Je to obdobie, dopriala by som dieťaťu chvíľku byť osamote, bez babiek, deti, iných ľudí. Možno bude stačiť pár dní, nech si sociálne oddýchne - toto občas robieva aj môj inak relatívne extrovertný syn (aj keď on od bábätka). Ale netlačím naňho, sám si už povie, či ide alebo nejde niekde, keď to je možné, tak sa mu prispôsobím.
Aj moj to robil, od mala vrieskal vsade kde sme prisli do roka som a nim prisaham! Nechodila nikde! Do obchodu? Bez sance, vrieskal este len auto zastavilo, vsade vrieskal na navsteve bez sance .a teraz na 7 a je uplne ok 😆 uz sam chodi po dedine za kamosmi uz mu mamku netreba, a teraz mam skoro 4mesacne druhe a toto ide vsade, kazdemu na ruky bez problemov. Uplny opak prveho.
Ježiši ja nenosím deti na rukách. Sú ťažké. Len keď boli bábätká, potom už dosť, naučili sa chodiť a žiadne nosenie na rukách nehrozilo a zvykli si
Ak sa dá a nechcete ho na ruky a on, ale chce tak ja si v tomto prípade sadám na zem (samozrejme doma či na návšteve). Niekde vonku dcérku na ruky napadne málokedy sa pýtať. A teda asi je toho naňho veľa. Ak dieťa aj na 3.hodine krúžku je nespokojné načo tam má ďalej chodiť? A áno. Dcérka mala obdobie, že raz nechcela jednu babku, potom zasa druhého dedka.... Obdobie. Prešlo. Nesilili sme. Ak plakala a nechcela tak sme ju nenutili.
@sisa323 dieťa je prirodzene naviazané na rodičov, čo je dobre. Ak nie je s vami plače a to je celkom prirodzene. Píšeš, že musí byt na rukách… no nie nemusi, ale chce. Nezamienaj si to. Čo s tým ale urobíte, je už na vás. Správaj sa tak, aby aj tebe bolo dobre, nielen jemu. Istá forma plaču, frustrácie je normálna a nie je ok vždy tomu podľahnúť, zakaždým zabrániť a urobiť všetko preto, len nech dieťa neplače. Tým mu vlastne nepomáhas učiť sa aj tie negatívne pocity spracovať. Hľadať iné spôsoby upokojenia než pri tebe.
Ja by som na to išla postupne. Nechávala ho s niekým koho ma obľúbeného, s kým sa vie na chvíľu pohrať bez teba, možno babka, dedko… a potom odísť. Na chvíľu, vydržať 5-10 minút a toto robiť pravidelne. Čas postupne predlžovať.