Ako zvládnuť obdobie vzdoru u trojročného dieťaťa?
Ahojte mam hrozne obdobie dcérka má necelé 3 r9ky viem aké to je obdobie viem co to obnasa ona pre všetko vieska stále stále stále sa rozčuľuje všetkým trieska ked jej to vezmem spustí hybaj ze sa až zajakava niekedy mi ručnú nervy a áno viem ze to je moje zlyhanie a capnem ju po riti vždy mi to je ľúto veľmi. Niekedy mám pocit že si neviem s nou rady veľa sa rozprávame veľa sa mojkame veľa času trávime spolu ale viem ju aj dat starým rodičom. Boli sme teraz na pobyte so svagrovcami co majú skoro rovnako staré deti a cítila som sa ako hlupana ze mam nevychovzne dieta lebo si vôbec nedala povedať. Veľa razy riešim veci ze ked neposlušné danú vez jej vezmem napríklad nejde na kraj ked ide na odrážadle a uz led ju 2x napojenie jej to beriem ale take zachvaty nervov co ma
@tatiana234 jedna vec, ktorá sa mi často opakuje a zacinam v nej vidieť vzorec - žienky, nemusíme byt voči sebe samým aj navzájom take tvrdé, môžeme mať väčšie pochopenie, nie preto, že nieto čo zlepšovať, ale preto, že sme vyrastali v dobe a v rodinách, kde nás nenaučili zvládať hnev, emócie, s pokojom riešiť náročné situácie a teraz my samé máme vychovávať deti, chceme to robiť inak. Áno, obcas sa nedarí. Buďme však láskavé k sebe aj k ostatným.
A ďalšia vec - ženy, matky sú preťažené, skratka je to tak. Nie je to len fyzická únava (ale ved máme umývačky, susicky, pomocníkov v domácnosti..), ale i mentálna, cela domacnost (nielen) organizačne a k tomu deti 24 h denne a potom deň za dnom, znova a znova sú na nás mamach. To v histórii nebývalo. Napokon príde únava, kričanie, pocit zlyhania a neschopnosti, použitie násilia, starých vzorcov, ktoré vlastne nechceme, a opäť výčitky.. aaach.
@tatiana234 ono to podľa mňa robíš dobre, pri čom cítiš, že ti to nevadí - dieťa necháš skúšať, ma autonómiu, voľnosť. Keď ti na niečom záleží, trvas na tom. Myslím, že si nespravne ale vyhodnotila príčinu a následok. Ak sa dieťa hnevá, nie je to automaticky známkou toho, že je rozmaznané. Skôr, že hnev je normálna reakcia a iba sa učí ju spracovať. Pre teba je to možno ťažké tiež - necitis istotu, čo vtedy robíť, možno si myslis, že dieťa takto reagovať nesmie, že je to snáď dôsledok zlyhania výchovy. Nie, nie je. Ak by sa dieťa ucilo jazdiť na bicykli, pád očakávaš, nebudeš ho predsa trestať, ani obviňovať, vieš, že sa to časom naučí. A dozrievanie emočnej stránky trvá do cca 20 rokov, tak vidíš - pomerne dlho.
Dám radu, ktorá mi veľmi pomáha zachovať pokoj a napokon aj upokojiť dieťa. Minimum slov (skutočne max.2-3) a menej reakcii, neriešiť, len počkať.
Proces: Ty niečo zakazes, dieťaťu sa to nepáči, začne jačať, ty si tam, sleduješ ho, neignoruješ, ale si ticho. Ak odpovedas tak len dvojslovne, šetríš energiu, zostavas v klude.
Dieťa sa postupne upokoji. Ty - vidím, že si bola nahnevaná. Nechcela som ti dovoliť sa prezliecť. Rozumiem. /Nemusis ponúkať riešenie, niekedy stačí iba pochopenie.
Ale s tou plastelinou.. Jedna otázka - kto ju zdvihol zo zeme? U mňa - plastelína na zemi; dieťa bolo nahnevané, hodilo ju, nikomu neublížilo, ok, neriešim, ale ani nedviham. Ak hodi, zdvihne si, keď nie, na konci upraceme a možno sa mu nebude chcieť neustále hádzať a dvíhať.
Možno by som sa prihovorila - nedarí sa? Ukážes mi co? Chceš poradiť alebo pomôcť?
Hranice - keď ich skutočne cítiš, premýšľaš, ako ich udržíš, nie či dieťa poslúchne alebo nie.
@tatiana234 ono to podľa mňa robíš dobre, pri čom cítiš, že ti to nevadí - dieťa necháš skúšať, ma autonómiu, voľnosť. Keď ti na niečom záleží, trvas na tom. Myslím, že si nespravne ale vyhodnotila príčinu a následok. Ak sa dieťa hnevá, nie je to automaticky známkou toho, že je rozmaznané. Skôr, že hnev je normálna reakcia a iba sa učí ju spracovať. Pre teba je to možno ťažké tiež - necitis istotu, čo vtedy robíť, možno si myslis, že dieťa takto reagovať nesmie, že je to snáď dôsledok zlyhania výchovy. Nie, nie je. Ak by sa dieťa ucilo jazdiť na bicykli, pád očakávaš, nebudeš ho predsa trestať, ani obviňovať, vieš, že sa to časom naučí. A dozrievanie emočnej stránky trvá do cca 20 rokov, tak vidíš - pomerne dlho.
Dám radu, ktorá mi veľmi pomáha zachovať pokoj a napokon aj upokojiť dieťa. Minimum slov (skutočne max.2-3) a menej reakcii, neriešiť, len počkať.
Proces: Ty niečo zakazes, dieťaťu sa to nepáči, začne jačať, ty si tam, sleduješ ho, neignoruješ, ale si ticho. Ak odpovedas tak len dvojslovne, šetríš energiu, zostavas v klude.
Dieťa sa postupne upokoji. Ty - vidím, že si bola nahnevaná. Nechcela som ti dovoliť sa prezliecť. Rozumiem. /Nemusis ponúkať riešenie, niekedy stačí iba pochopenie.
Ale s tou plastelinou.. Jedna otázka - kto ju zdvihol zo zeme? U mňa - plastelína na zemi; dieťa bolo nahnevané, hodilo ju, nikomu neublížilo, ok, neriešim, ale ani nedviham. Ak hodi, zdvihne si, keď nie, na konci upraceme a možno sa mu nebude chcieť neustále hádzať a dvíhať.
Možno by som sa prihovorila - nedarí sa? Ukážes mi co? Chceš poradiť alebo pomôcť?
Hranice - keď ich skutočne cítiš, premýšľaš, ako ich udržíš, nie či dieťa poslúchne alebo nie.
@anonym_c86146 najlepsi komentar.je velmi tazke vyvazit adekvatnu reakciu k jej neadekvatnej rozlisit co je ok jej dovolit co ako keby uz nie a nasledne jej to vysvetlit ale z takehoto pohladu som sa na to nepozrela
@anonym_bfd625 to sa da povedat ked ma clovek dospele deti ci to dal ale kedze pisete ako anonym tazko povedat ale komentar beriem ako zmysluplny mate pravdu
@tatiana234 vies, ono vela z nas si povedalo, ze nechce byt ako mama.. Ale co to naozaj znamena, to malokto pochopi. Ono to totiz znamena hlavne zbavit sa stereotypov, ktore su v nas zakorenene. A tiez nesklznut k nejakemu opaku toho, co sa nam dostalo. Lebo ak niekto mal tvrdu prisnu vychovu a sklzne k totalnej volnosti, tak zaraba dietatu na presne ten isty problem - to si raz povie, nechcem byt ako moja matka.. Cize naozaj sa aktivne zaujimat o vychovu, nie len slepo tapat a chciet byt opak rodicov.. Ja si myslim, ze kazda zena, co uz len sem na MK napise, ze ma s niecim problem, uz to je skvela vec, pretoze zacina premyslat nad tym, cize si to uvedomuje.. A to je prvy a nevyhnutny krok.. Takze ty si ho uz spravila. Niektore komentare tu su az prilis tvrde a nepomahaju, ale ty si este aj to ustala, co je super. Ja ti odporucam precitat par knih na temu vychovy, napriklad od Naomi Aldort. A potom nechciet menit vsetko naraz, ale vybrat si vzdy nieco, jednu situaciu, ktora vies, ze je "zle", ze reagujes blbo, ze dieta sa v nej casto vytoci a ty to nezvladas, nieco, co sa opakuje..A skus zmenit to, ako budes reagovat a uvidis, co sa bude diat..