Ako zvládnuť situáciu, keď dieťa nechce ísť k matke?

Ahojte , potrebujem radu , porozumenie , možno otvoriť oči , možno vynadať , upokojiť . Ja už sama neviem
Som rozvedená. Dcérku(5r.) máme v striedavej starostlivosti ktorá bola na dohode. Išli sme podľa toho ako som pracovala . Dni kedy som bola v robote bola u bývalého , dni voľna trávila so mnou.
Rozvod nebol moc ľahký , zranené chlapské ego bolo cítiť celkom dosť ale utriaslo sa to . Vďaka úžasnému prístupu kolíznej , psychologicky , právničky aj sudkyne sa to ukludnilo , našli sme si aspoň ako taký systém fungovania
Doteraz to fungovalo celkom dobre . S malou bývam sama v nájme , nechýba nám nič. Snažím sa aby mala všetko čo potrebuje a samozrejme nieco z toho čo chce . A tam začína problém . U neho ma na čo si ukáže. U mňa ma nastavené pravidla, ktoré u neho nie sú . Máme rozdielnu výchovu , čo som sa snažila rešpektovať a myslela som si že sa obaja budeme snažiť aspoň trošku priblížiť výchove toho druhého alebo minimálne vysvetliť malej že takto je to u toho druhého a musí sa prispôsobiť aj ona . Z jeho strany však prichádza úplne iná odozva .
Mala začína byt veľmi rozmaznana, vydupe si u neho skoro všetko . Dokonca aj to že nejde do škôlky alebo z nej ide skôr domov . Ďalší problém je že to čo mi robil kým som s ním bola a aj pri rozvode , robí stále. Kuratela aj psychologička mi povedali že je to klasicky vzorec správania manipulátora a to sa mi podvrdzuje naďalej.kazda pozitívna zmena v mojom živote je pre neho problém . Sťahovanie , lepšia práca, priateľ . Proste všetko . Za každým mi vypisuje a vykrikuje aka som kvôli tomu zlá matka . Nepovie to priamo ale boli výlevy typu toho že sa nevenujem dostatočne malej kvôli práci. Áno, robím v restauracii , často do noci , k tomu som vzala aj niektoré povinnosti prevádzkarky aby sme sa mali trošku lepšie po finančnej stránke , v práci trávim ozaj veľa času ale nikdy nie na úkor malej. Keď som bola v práci , bola u neho. Čas strávený so mnou bol rovnaký ako s ním. Pre nebo predstavuje problém aj to keď s dcérkou prídem občas na prevádzku aby som len niečo podpísala , odovzdala , spravila. Vždy to bolo napríklad v rámci toho že sme sa tam išli naobedovat, maximálne hodinka. Všetci ju tam majú radi , s každým dá porozpráva , dostane palacinky , hranolky , džúsik.. ozaj nemám pocit že by to pre ňu bolo niečo zle čo by mi mohol vykrikovať.
Ďalší problém bol sťahovanie . Lebo ona potrebuje zázemie.. potrebuje . Preto sa jej ho snažím vytvoriť ako viem. Preto sme sa sťahovali do väčšieho podnájmu , aby mala svoju izbu , svoj priestor. Zase bolo zle
Našla som si priateľa . Zase zle. Sme spolu už rok . Mala s ním vychádza pekne , teší sa na neho. Ale samozrejme už prišla s tým že ocko ho nemá rad .
V poslednej dobe sa dcéra začala správať zvláštne. Bola citlivejšia , tichšia . Na všetko reagovala prudkejsie . Mali ísť zo škôlky na futbal , trošku sa toho bála tak som si s ňou sadla a za desať minút veselá , v pohode , išla baliť veci na “tréning”. Zavolal jej ocko a zrazu sa preplakala HODINA v izbe s telefónom kvôli futbalu . Keď ide ku mne , lucia sa ako keby sa už nemali nikdy vidieť . Ja ju vždy len pomojkam , poviem že ju ľúbim a nech si užije čas u ocka. On jej povie “neboj sa , ideš len na dva dni” . Ako keby to bolo za trest .
Dospelo to k tomu že malá ku mne vyslovene nechce ísť . Som z toho hotová . Preplakane a prezvracané tri dni. Robila strašnú scénu keď ku mne mala ísť. Najhorší pocit aký som kedy zažila. Myslela som že mi srdce odtrhne. Ako keby som ju doma týrala . Len tato tato. Keď som sa jej spýtala prečo nechce ísť , za každým mi povedala neviem , mykla plecami alebo pozrela na neho. Takéto odovzdávanie bolo už štyrikrát . Zakaždým slzy plač krik , a zakaždým odišla s ním.
Dvakrát sa mi podarilo sa s ňou aspoň porozprávať. Rozprávala sa so mnou pekne, sadla mi na kolena , pomojala ma , dokonca mi povedala že ma lubi. Ale keď prišlo k tomu že ma ísť so mnou tak nejde .
Trvala som na stretnutí s psychologickou z úradu ktorá nás mala aj pri rozvode . Boli sme tam , povedala som jej všetko . Poopravila ma len v pár maličkostiach ktoré by bolo fajn zmeniť ale inak nič čo by považovala za reálny dôvod pre dieťa aby ku mne nechcelo ísť . Jedine to že som prísnejšia ako on . Aj keď to čo mi radila robiť je ešte prísnejšie než boli pravidla doteraz u mňa.
Ako príklad uvediem to že sa snažím malú naučiť spinkať vo svojej izbe v posteli. Myslím že je na to už až moc veľká . Snažila som sa zaviesť to, že pri mne bude spať výnimočne . Cez víkend , cez prázdniny niektoré dni, keď je chorá a pod. U neho? Skoro vždy pri ňom. Keď nie pri ňom tak v posteli ktorú ma V JEHO SPÁLNI VEDĽA JEHO POSTELE . A to ma pritom detskú izbu s posteľou aj u neho . A rozhoduje mala kde bude spať . Ja tomu nerozumiem . Mala u neho rozhoduje o všetkom . Ja jej zakážem môj telefón , pretože ma svoj tablet kde ma iba pár detských hier a YouTube pre deti . A aj to len na dosť obmedzený čas . U neho? Playstation cele vecery a chce jej kúpiť VLASTNÝ telefón. V PIATICH ROKOCH.
U mňa to funguje tak že musím robiť všetky práce v domácnosti ja . Lebo kto iný 💁🏼‍♀️maximálne mi pomôže priateľ keď je u nás. malú sa snažím do chodu domácnosti tiež zapájať. a to sa nesťažujem , som vďačná za to že si môžem dovoliť byt s ňou sama . Ale u neho? Mama hotel . Žije s rodičmi , doma robí minimum takže všetku energiu a čas môže venovať výhradne malej .
Psychologička mu určila nejaké pravidla , povedala čo musí zmeniť a ideme od teraz týždeň týždeň aby to mala dcérka pravidelnejšie . myslela som si že to pôjde.
Lenže dnes mi zase volal ráno že malá mu ráno veľmi vystrájala takže ju nedal ANI DO ŠKÔLKY . Mala som po ňu ísť dnes ja . Privezie mi ju na obed a ja sa bojím čo to zase bude . Už nevládzem. Už som nahnevaná , smutná , rezignovana . Mám síce obrovskú podporu v rodine , priateľovi, kamarátkach a nakoniec aj na úrade ale Neviem čo mám robiť . Neviem ako sa chovať pri malej . Ja sa už bojím niečo povedať zakázať zakričať . Nie je to dobre
Neverím že toto niekto prečíta cele ale ak náhodou áno , tak budem veľmi vďačná za akékoľvek podobne skúsenosti , rady … hocičo .
Je to písané ozaj v skratke , je za tým ešte veľa podobnych veci a určite to je napísané chaoticky … ale takto to momentálne v mojej hlave vyzerá .
A aj keby si to nikto neprečítal , uľavilo sa mi aspoň trošičku 😔