Ako zvládnuť vzdor u dieťaťa bez fyzických trestov?
Zdravím vás.
Po narodeni druhého dieťaťa sa mi turbulente zmenil vzťah s prvým dieťaťom. Ma pomaly 4 roky a ja som zufala. Ignoruje, nepočúva, kričí, odvráva. Skúša hranice. A priznám sa, že som sa viac krát počas posledného obdobia naozaj neudržala. Hanbím sa za seba. Viem, že to nie je správne. Ale to správanie ma privádza do zúfalstva. Dnes som plakala 30 minút minimálne vedľa dieťaťa po scéne s odložením hračiek pred obednym spánkom a ono sa potom v klude vedľa mna hralo akoby nič. Ako ísť na to inak? X knih som prečítala, ale ako si to natrénovať? Aby som nekricala, neudrela. Je mi zo seba zle a smutno, že som si predstavovala, že nikdy to neurobím. Hanbím sa aj prihlásiť na nejaký kurz a priznať, že som dala dieťaťu po zadku. A 3,5 roka sa mi to podarilo dodržať a zrazu samu seba nespoznávam. Objavili sa vo mne démoni, čo som ani nevedela, že existujú. Vyčerpáva ma vzťah s vlastným dieťaťom.
Pre tie, ktoré mi napíšete , že som si nemala robiť deti, možno máte pravdu. Asi nie… nelutujem samotné deti, ale to mat ich 2 naraz v takom časovom rozostupe. To obdobie vzdoru je fakt veľmi náročné a ja sa bojím, že ten vzťah s tým dieťaťom už nezlepím dokopy.
Aj ja som dala pár krát dieťaťu po zadku, hlavne keď napríklad som 10x povedala, aby nebežalo na cestu a aj tak to spravilo a smialo sa. Nastavila som hranice a nevyčítam si to. Už to nezmením a robila som najlepšie ako som vedela. Samozrejme sa snažím o dohovorenie, ale keď to inak nešlo, tak mi praskli nervy. Nevyčítam si to, nemyslím si, že to bude mať psychické následky na dieťati.
A to si ho dobila do krvi? Či si mu dala po zadku palicou? Či akého zlyhania si sa prosím ťa dopustila? Predpokladám, že si ho capla rukou po zadku, nič silné (oprav ma, ak sa mýlim). Ak je to tak, tak si nič zlé neurobila a nemusíš si nič vyčítať. Tvoje dieťa nebude mať traumy, pravdepodobne do pár minút po plači na to aj zabudlo. Dohováranie je super, kým funguje. Ak nefunguje, musíš si nastaviť hranice a pokiaľ dieťa nie je schopné reagovať na milé slovo, opakovanie, prípadne zvýšený hlas, tak bohužiaľ, dostane po zadku. Nechápem, čo je na tom zlé, práve naopak.
Akože úplne viem čo prežívaš .. mám do bodky to iste akurát že môj bude mat len tri roky čoskoro ale obdobie vzdoru začalo u nás už dávnejšie, mladší mal už rok .. aj ja dám sem tam po zadku aj kričím … sú horšie dni niekedy ale už sa to u nás aspoň trochu ukludnilo, hlavne sa snažím iste veci tak strašne neprezivat a nestresovat 😀
Places 30 minut, lebo si dieta neodlozilo hracky? A neprehanas? A co to dieta akoze malo robit? Malo ta utesovat? 🤷♀️ Jasne, ze si ide po svojom. Ma nejake sceny na haku. A preco nie je v skolke? Tam by ho trochu zrovnali. Mojmu synovi to pomohlo.
Places 30 minut, lebo si dieta neodlozilo hracky? A neprehanas? A co to dieta akoze malo robit? Malo ta utesovat? 🤷♀️ Jasne, ze si ide po svojom. Ma nejake sceny na haku. A preco nie je v skolke? Tam by ho trochu zrovnali. Mojmu synovi to pomohlo.
@anonym_085700 lebo je alergické, ma permanentne sople a učiteľka povedala, že ak je sopel žltý, nemá čo robiť v škôlke. Lenže ono ma žltý sopel stále….
a to si tento dlhý príspevok písala len kvôli tomu, že si dala dieťaťu po zadku? to ako vážne? ale toto je tá doba, ani sa nedotknúť dieťaťa, nedajbože zvýšiť hlas..aj my keď sme boli malí, nám dali rodičia po zadku a sme tu živí a zdraví, ani sa potom nedivím, keď si dieťa robí napríklad v obchode s rodičmi čo chce..ach jaj..
@anonym_085700 lebo je alergické, ma permanentne sople a učiteľka povedala, že ak je sopel žltý, nemá čo robiť v škôlke. Lenže ono ma žltý sopel stále….
@anonym_autor treba papier od specialistu, rovno pani riaditelke, a nebudu riesit sople od alergika, ked to nie je infekcne ochorenie.
Nie je to hanba. Takmer každá matka toto zažíva a nemyslím si, že za to, že dáš dieťaťu po zadku, tak z teba robí zlého rodiča alebo že by si nezvládala výchovu... ♥ Niekedy je to proste nevyhnutné, keď nič iné nezaberá.
Pomoze jedine trenovat nervy, dychacie cvicenia a schopnost udrzat sa ;) Si proste unavena, nemas uz tolko trpezlivosti a dieta skusa. Tiez som si tym presla, len mna perovalo paveze to mladsie a robi to uz 5rokov 🙈 parkrat dostala tiez po riti, ked som to uz nezvladla, no potom som prisla na to,ze to nema ziadny vyznam, iba ja mam vycitky. Takze fungujeme "zlocin" = trest a obcas vrestim,ked to inak nejde 🙈 V okoli nepoznam rodicov,co by obxas nevrestali, proste sa to niekedy neda. Aj my mame len jedny nervy. Ale kedy bude lepsie, nwviem
nepoznam rodicov, ktorych by 3-5rocne deti netrenovali v ovladani sa. A ked to vynechali nebodaj, tak zaciatkom skoly to dobehlo :D klud a nohy v teple, ty si sef, je to male dieta.. proste ratat do 10, pomysliet si ze to je proste maly trubiroh, co na tom nabijes? pomoze to? velakrat vobec, o 10 minut to dieta nevie ze dostalo na zadok. Moja dostala tiez parkrat, za vazne veci, ked mi nielenze rupli nervy ale aj infarktove stavy som mala. Nevycitam si to vobec. Deti musia mat hranice, a ja si myslim, ze aj trest za "zlotu". Ja som zvacsa uvrieskana, a to je podla mna este horsie.
Je to unavne a tazke byt dokonaly rodic, este aj komandovany okolim. Urcite ak je dieta alergicke, rieste sopel s leakrkou a doneste papier od dr, ucitelka vas zo skoly domov poslat nemoze. Prakticka dr vie robit aj vytery predsa, nepreukaze sa parkrat nic, vycistit nos a hajde do skolky sa prebavit a ty sa odreagujes. A bude ti fuk, ci si dieta pred spankom ulozilo hracky alebo nie ked bdes oddychnuta, svet sa za to nezruti. Tak rychlo to obdobie prejde, kiez by som este mala doma babu co robi bordel s hrackami :( teraz sme vobec radi ked ju mame doma 🙂
@anonym_autor " bojím sa, že ten vzťah už nezlepím dokopy" 😳
autorka, asi nebude problém s jednou výchovnou, ale s tebou, no, ako by som, inak si OK? psychicky?
@anonym_autor " bojím sa, že ten vzťah už nezlepím dokopy" 😳
autorka, asi nebude problém s jednou výchovnou, ale s tebou, no, ako by som, inak si OK? psychicky?
@anonym_7a4ec5 niektore zeny strasne veci prezivaju, dramatizuju, po jednom incidente “nevidia svetlo na konci tunela”, mam taku kamaratku, nemyslim si ze je to nieco psychicke ale proste prehana, realne tomu aj veri ale akonahle ma dieta lepsie obdobie ju to zas prejde
pozri sa na to inymi ocami... aj od manzela ocakavas, ze ta bude posluchat, ze nebude odvravat, ze nebude mat iny nazor alebo ine priority v danom momente? Asi nie.... A aj manzelovi chces dat vychovnu po zadku?
Dieta je samostatny clovek. Sice maly, nevie sa o seba sam postarat, ale clovek so svojimi prioritami a potrebami. Preco by sa mali zhodovat s tvojimi?
A od tohto zacni
a to si tento dlhý príspevok písala len kvôli tomu, že si dala dieťaťu po zadku? to ako vážne? ale toto je tá doba, ani sa nedotknúť dieťaťa, nedajbože zvýšiť hlas..aj my keď sme boli malí, nám dali rodičia po zadku a sme tu živí a zdraví, ani sa potom nedivím, keď si dieťa robí napríklad v obchode s rodičmi čo chce..ach jaj..
@anonym_f6c2b3 Nie, dieta bit nie je spravne, preto je to v mnohych krajinach aj trestnym cinom. Odporuca sa nastavit hranice tak, ze dieta vidi dosledky svojho konania. Ked si nechcelo hracky upratat, treba varovat, ze hracky pojdu prec. Ak to ajbtak odmietne spravit, hracky dat prec. Rozhodnutie nesie konzekvencie
@anonym_f6c2b3 Nie, dieta bit nie je spravne, preto je to v mnohych krajinach aj trestnym cinom. Odporuca sa nastavit hranice tak, ze dieta vidi dosledky svojho konania. Ked si nechcelo hracky upratat, treba varovat, ze hracky pojdu prec. Ak to ajbtak odmietne spravit, hracky dat prec. Rozhodnutie nesie konzekvencie
@julish ale ako dať preč ? A kedy ich vrátiť ? Neviem ako to robíte. Ale rada sa inšpirujem.
pozri sa na to inymi ocami... aj od manzela ocakavas, ze ta bude posluchat, ze nebude odvravat, ze nebude mat iny nazor alebo ine priority v danom momente? Asi nie.... A aj manzelovi chces dat vychovnu po zadku?
Dieta je samostatny clovek. Sice maly, nevie sa o seba sam postarat, ale clovek so svojimi prioritami a potrebami. Preco by sa mali zhodovat s tvojimi?
A od tohto zacni
@anonym_3ffab7 Manžel nie je jej dieťa, jeho nevychovava, syna áno. Takže asi aj prístup k dieťaťu bude iný ako k manželovi. Trošku, teda dosť pomýlené to máš.
@anonym_autor Ono poviem to takto. Fakt s tym prvym buchnutim dietata prichadza taky sok z jeho strany, take to zlomenie. Lebo ono doteraz nic take od Teba ako milujuceho a bezpecneho cloveka nezazilo. Myslim, ze da sa to zvladnut tak, ze ked sa po takom incidente ukludnis tak si ho pritulis a povies mu "prepac" a vysvetlis, co ta tak nahnevalo a co naozaj nemoze robit atd. Ale teda musi vnimat, ze ti je naozaj luto ze ti vyletela ruka a ze si ho capla a pod. A snazit sa fakt nebit dieta.
Neboj sa ja mam 7 rocneho a toto iste robi, nasprieky strasne odkedy ma surodenca takze je to jedno aky vek. Je to na nich vela, a tiez niekedy sa neudrzim a dostane po zadku ale uz menej lebo to nema ziaden efekt.
@ariannazara Ja som mojmu teraz 7r. Dala za jeho zivot asi 3x po zadku. Prvu dostal asi pred 2 rokmi, ked robil somariny a zlobu a potom este 2x ked hadzal nieco po surodencoch. Inak ho vobec nebijeme. Muz mu snad ani po zadku este nedal. Nie, bitka nevedie k nicomu, max. Sa dieta este viac zatvrdi a rodic si mozno v danej chvili vyventiluje hnev ale potom ho to aj mrzi ze tak prudko reagoval. Netreba to zbytocne hrotit.
@julish ale ako dať preč ? A kedy ich vrátiť ? Neviem ako to robíte. Ale rada sa inšpirujem.
@anonym_autor U nas chodili hracky ktore si deti nechceli upratat do "upratovacej krajiny". Tam si ich deti vzdy pekne za sebou ked sa dohrali upratali. Skratka ked neposluchli a kaslali na nejake spratavanie hraciek, tak ked sa nepozerali, robili nieco ine, som tie hracky vzala, schovala a bolo. Potom sa snazili viac hracky upratovat. A vualaaa, schovane hracky sa opat vratili, lebo videli, ze tieto nase deticky si uz hracky zacali krasne upratovat. A taaak...proste kadejak sa to da zahrat na deti do cca 5 rokov. Potom je to uz zas o inom.
Je to náročná cesta. Este miliónkrát bude skusana tvoja trpezlivosť. Mala by si ukázať dietatu v takych vypatych situaciach prave opak, aby sa to naučilo od teba. Ked budes kričať a nedajbože uz budes tak vo vyvrtke, ze budes mat chut mu nacapat, takým vzorom v riešení takych situacii mu budes. Opakujem, je to velmi náročné na psychiku, vydrzat to. Aj pevne hranice a ich dodrziavanie sa daju zvládnuť s pokojným prístupom, len sa nesmieš dat vyprovokovat, ale ani obmakcit. Velakrat som to tu pisala, je super vec, naucit sa predvídať a tak vies vela situacii zvrátiť skor, než sa stanú vypätými. Len vsetko troska trva , a preto sa musis obrnit obrovskou trpezlivostou. Ja som sa zaťala a vydržala, oplatilo sa. Vyrastala som v kriku a bitkach, od takych ludi sa podla vzorcov očakáva, ze tiez tak budu "vychovavat" ,alebo zvolia úplný opak, príliš benevolentnu výchovu.
Bez kníh, internetu, som to nejak dala. Velakrat som bola na pokraji nervového zrútenia,plakala som( nie pred dietatom) mala som chut vrieskat alebo zabuchnut za sebou dvere . Sama neviem ako sme to vydržali, vela ludi okolo nas krutilo hlavami, a nechapali, ze dokážeme s takým dietatom zit😃 ale ked prisla otočka z čista jasna v 4 rokoch, nechapali, ze to je to iste dieta , ani my😃 drzim palce, zvladnes to, neber to tak tragicky, ze nie si podla svojich predstav , pre svoje deti si a budes tou naj mamou stale🥰
@anonym_autor telesne tresty neschvaľujem, no ty si jedna z mala, ktorá ich sice použila, avšak uvedomila si, že takto ďalej nie, trápi ju to a chce s tým niečo urobiť. Nebuď na seba prísnejšia, horšia než je potrebné. To ti nepomôže. Skratka sa stalo, ide o to poučiť sa z toho, nie sa bicovat, robiť zo seba neschopnu, ľutovať deti, zahadzovať roky snahy a všetko dobre, čo si pre ne doteraz urobila.
Ja tam vidím to, že si chcela veľmi, aby ta dieťa posluchlo, odpratali pred spaním hračky, bol nejaký rezim. A ta snaha je dobrá, len by som sa zmierila akosi s tým, pripustila, že existuje možnosť, nie vždy to tak vyjde/musi byt. Nie za cenu ublíženia, fyzického násilia. Dôležité je mať rezim z dlhodobého hľadiska, nie okamžitého, mať veci povedzme na 80-90%, nie 100%. Lebo toto všetko vyvoláva v tebe tlak a následne pocit zlyhania. No väčším zlyhaním je podľa mňa narušenie vzťahu, dôvery a následný začarovaný kruh.
Už v momente, keď cítiš, že by si dieťaťu najradšej ublížila, dvíha sa ti tlak, začínaš byt v hneve, radšej odíď, nechaj hračky tak (akože ony to prežijú, syn tiež, a ty rovnako). Vždy lepšie, než dieťa udrieť. A ak je situácia, kde nebudeš cakat, kým dieťa poslúchne (život, zdravie, ublíženie, ničenie veci) tam jednoducho (bez hnevu) zasiahnes v potrebnej miere (dieťa stopnes, chytíš ruku, odtiahneš, vec vezmeš…). Tam sa dohadovať, dokola vysvetlovat nemusis.
a to si tento dlhý príspevok písala len kvôli tomu, že si dala dieťaťu po zadku? to ako vážne? ale toto je tá doba, ani sa nedotknúť dieťaťa, nedajbože zvýšiť hlas..aj my keď sme boli malí, nám dali rodičia po zadku a sme tu živí a zdraví, ani sa potom nedivím, keď si dieťa robí napríklad v obchode s rodičmi čo chce..ach jaj..
@anonym_f6c2b3 živí a zdraví sme, lenže to ma byt argument pre vhodny spôsob výchovy? nemyslím, že máme zdravé vzťahy (50% rozvodovosť napr.) a nevieme dobre komunikovať navzájom, a to sa učí v rodinách. Autorka to chce skratka zmeniť, robiť inak, lepšie, asi jej nevyhovuje taká výchova.
Aj ja som dala pár krát dieťaťu po zadku, hlavne keď napríklad som 10x povedala, aby nebežalo na cestu a aj tak to spravilo a smialo sa. Nastavila som hranice a nevyčítam si to. Už to nezmením a robila som najlepšie ako som vedela. Samozrejme sa snažím o dohovorenie, ale keď to inak nešlo, tak mi praskli nervy. Nevyčítam si to, nemyslím si, že to bude mať psychické následky na dieťati.
@anonym_69cd77 ako nechcem nejako spochybňovať teba či výsledok, aky si dosiahla. Ale ak povieš dieťaťu niečo 2x, nepomôže mu zopakovať to ďalších 8x. Take malé dieťa potrebuje vidieť či zažiť dôsledky - napr. aj vybieha na ulicu, bud pôjde si mnou za ruku, alebo ideme do bezpečného prostredia čiže domov.
A to si ho dobila do krvi? Či si mu dala po zadku palicou? Či akého zlyhania si sa prosím ťa dopustila? Predpokladám, že si ho capla rukou po zadku, nič silné (oprav ma, ak sa mýlim). Ak je to tak, tak si nič zlé neurobila a nemusíš si nič vyčítať. Tvoje dieťa nebude mať traumy, pravdepodobne do pár minút po plači na to aj zabudlo. Dohováranie je super, kým funguje. Ak nefunguje, musíš si nastaviť hranice a pokiaľ dieťa nie je schopné reagovať na milé slovo, opakovanie, prípadne zvýšený hlas, tak bohužiaľ, dostane po zadku. Nechápem, čo je na tom zlé, práve naopak.
@anonym_eb32d8 podľa mňa to mohlo byť zlyhanie autorky vo svojich očiach, ak mala nastavené, že svoje dieťa nikdy neudrie.
A čo je zle na tom dať dieťaťu po zadku? Ak správne chapem deti, ide o to, že prišli na svet “nevedome”, že majú nejaké telesne či psychické potreby, no inak ich výchovou učime, ako to tu na svete chodí, funguje v spoločnosti a vo vzťahoch. A teda capnutie po zadku - je nejaká špeciálna učebná metóda?
Ľudia bežne nerobia veci pre pekne reči, milé slova, dohováranie…. možno zo strachu áno (ale to asi nechceme, lebo ak strach pominie, vieme, čo cakat). Väčšina z nás robíme veci jednoducho preto, že vidíme u ostatných, že to tak robia, alebo nám to dáva zmysel či chápeme dôsledkom (hračiek bude menej, ďalšie nedostaneme kým prvé neodložíme, poškodia sa, ak na ne niekto stúpi, postracaju..). Povedala by som, že problémom je, že my to ucenie chceme veľmi urýchliť, chceme všetko hned a dokonale, okamžity výsledok, konanie, nápravu. Nuž ale deti aj ostatní sa učíme, zlepsujeme, napredujeme postupne, robíme dokonca ešte popritom chyby, a niekedy máme chvíle, keď sa nám do učenia proste nechce. A toto sa asi “nenosi”, v spoločnosti “neakceptuje”, na takých jedincov sa “nečaká”.
Dnes je moda 1000krat vysvetlovat a potom to dopadne tak,ze dieta sikanuje deti v skole,lebo nema ziadne hranice.To iste by bolo aj pri zisteni sikany,resp.by si to rodicia nikdy nepripustili,lebo ved moje dieta.
Dieta musi citit hranice,ze to presiahlo vsetky medze,inak ti stale bude skakat po hlave a vyrastie z neho drze nevychovane dieta,co ublizuje druhym lebo moze,lebo vie,ze mu rodicia ,,,len dohovoria,,,a nic mu nehrozi.
Neboj,maly s toho vyrastie a budu aj so surodencom partaci.
@anonym_f6c2b3 Nie, dieta bit nie je spravne, preto je to v mnohych krajinach aj trestnym cinom. Odporuca sa nastavit hranice tak, ze dieta vidi dosledky svojho konania. Ked si nechcelo hracky upratat, treba varovat, ze hracky pojdu prec. Ak to ajbtak odmietne spravit, hracky dat prec. Rozhodnutie nesie konzekvencie
@julish áno, jasné, aj preto to tak dnes vyzerá, ako to vyzerá, že decká zametajú s rodičmi, hádžu sa v obchode na zem a podobne a rodičia sa idú z nich pos*ať..lebo netreba dať jednu výchovnú po zadku, treba 100x vysvetľovať že? ok každý nech si robí ako chce, ale ešte výchovná po zadku nikomu neublížila (nikde nepíšem, že decko sa má zdrať doslova)..
@anonym_eb32d8 podľa mňa to mohlo byť zlyhanie autorky vo svojich očiach, ak mala nastavené, že svoje dieťa nikdy neudrie.
A čo je zle na tom dať dieťaťu po zadku? Ak správne chapem deti, ide o to, že prišli na svet “nevedome”, že majú nejaké telesne či psychické potreby, no inak ich výchovou učime, ako to tu na svete chodí, funguje v spoločnosti a vo vzťahoch. A teda capnutie po zadku - je nejaká špeciálna učebná metóda?
Ľudia bežne nerobia veci pre pekne reči, milé slova, dohováranie…. možno zo strachu áno (ale to asi nechceme, lebo ak strach pominie, vieme, čo cakat). Väčšina z nás robíme veci jednoducho preto, že vidíme u ostatných, že to tak robia, alebo nám to dáva zmysel či chápeme dôsledkom (hračiek bude menej, ďalšie nedostaneme kým prvé neodložíme, poškodia sa, ak na ne niekto stúpi, postracaju..). Povedala by som, že problémom je, že my to ucenie chceme veľmi urýchliť, chceme všetko hned a dokonale, okamžity výsledok, konanie, nápravu. Nuž ale deti aj ostatní sa učíme, zlepsujeme, napredujeme postupne, robíme dokonca ešte popritom chyby, a niekedy máme chvíle, keď sa nám do učenia proste nechce. A toto sa asi “nenosi”, v spoločnosti “neakceptuje”, na takých jedincov sa “nečaká”.
@bobbula necape sa po zadku za hlúposti, ale za ozaj vážne veci. Napr. ak dieťa vedome robí niečo zlé, čo priamo ohrozuje jeho samého, osoby/majetok v jeho okolí. Vtedy nemáš čas učiť dohováraním a áno, potrebuješ "okamžitý výsledok" - to znamená, že sa daná situácia nesmie viac opakovať. Neviem, či chápeš...
Môžeš dookola kamarátsky vysvetľovať, dohovárať, aby si dieťa odložilo hračky. To je ok. Ale nemôžeš dookola dohovárať dieťaťu, aby nevbehlo do premávky na cestu. Pretože keď to urobí druhý krát, tak už možno nebudeš mať komu dohovárať.
@julish áno, jasné, aj preto to tak dnes vyzerá, ako to vyzerá, že decká zametajú s rodičmi, hádžu sa v obchode na zem a podobne a rodičia sa idú z nich pos*ať..lebo netreba dať jednu výchovnú po zadku, treba 100x vysvetľovať že? ok každý nech si robí ako chce, ale ešte výchovná po zadku nikomu neublížila (nikde nepíšem, že decko sa má zdrať doslova)..
@anonym_f6c2b3 mas vela vyskumov o tom, ako vychovne nefunguju. Myslim, ze nastavrnie hranic som opisala jasne. Mrzi ma, ze ty si nastavujes hranice fyzicky
@anonym_3ffab7 Manžel nie je jej dieťa, jeho nevychovava, syna áno. Takže asi aj prístup k dieťaťu bude iný ako k manželovi. Trošku, teda dosť pomýlené to máš.
@anonym_bc6254 Dieťa nevychováš tým, že mu budeš hovoriť, čo a ako na urobiť a keď to neurobí, tak mu dám trest. To nefunguje. Dieťa kopíruje správanie rodičov. Takže ho vychovávaš tým, že ideš príkladom.


Neboj sa ja mam 7 rocneho a toto iste robi, nasprieky strasne odkedy ma surodenca takze je to jedno aky vek. Je to na nich vela, a tiez niekedy sa neudrzim a dostane po zadku ale uz menej lebo to nema ziaden efekt.