Ako zvládnuť vzdor u štvorročného dieťaťa?
Milé žienky, chcela by som vás veľmi poprosiť o radu, pretože už si naozaj neviem rady.
Moja dcérka bude mať o chvíľu 4 roky a posledného približne pol roka je doma z môjho pohľadu úplne nezvládnuteľná. Zaujímavé je, že v škôlke je vraj veľmi dobrá, poslúcha, spí na obed a nemajú s ňou väčšie problémy. Rovnako aj na návštevách je väčšinou v pohode. Doma je to však úplne iné dieťa.
Na obed mi odmieta spať, hoci v škôlke zaspí bez problémov. So všetkým bojuje – obliekanie, česanie, odchod z domu, večer odmieta ísť spať. Keď niekam ideme a sú tam atrakcie, napríklad skákací hrad, veľmi tam chce ísť. Zaplatím vstup a o pár minút už chce ísť niekam inam.
Keď jej niečo zakážem alebo nie je po jej, nasledujú veľké scény. Pri jedle je to podobné – jeden deň jej niečo chutí, na druhý deň to už nechce ani vidieť. Názor zmení z minúty na minútu.
Ďalšia vec je, že keď prídu deti, jej kamoši, s nejakým džúsom, hneď chce presne taký istý. Ak ho nemá, je z toho veľký plač a hnev. Keď má niektoré dieťa novú hračku, trvá na tom, že ju chce tiež a že jej ju máme ísť kúpiť. Keď poviem nie, opäť nasleduje obrovská scéna. Keď sa hrá s deťmi, reaguje veľmi citlivo a emotívne, často ju rozhodí aj maličkosť.
Mám pocit, že od rána do večera len bojujeme. Každá bežná činnosť je problém a ja už som z toho psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Neviem, či je to len náročné obdobie vzdoru, ktoré prejde, alebo by som mala začať hľadať pomoc u psychológa či iného odborníka.
Nedá si dohovoriť, nereaguje, nepomôže ani krik, ani ťapnutie po zadku. Kým nie je tak, ako povie ona, kričí, ziape, dokáže vzdorovať aj hodinu v kuse.
Zažili ste niektorá niečo podobné? Je to podľa vás ešte normálne vo veku takmer 4 rokov? Čo vám pomohlo? Budem veľmi vďačná za každú skúsenosť a radu. ❤️
áno je to normálne, asi s vami máva ako ona chce a využíva na to vzdor, nepíšeš ako reaguješ na to ty ale evidentne jej to zaberá
Najskôr sa snažím dohovoriť...keď nepomôže, tak krik....ale ani to nepomáha...resp. zákazy...
Normálne zdravé dieťa, ktoré skúša kde sú hranice a pokial sa dá ísť
Veď bude rada že je akčná komunikatívna že sa nebojí a snaží sa o svoje. Čo chceš dieťa ktoré ticho sedí a pozerá pred seba a bez dovolenia rodiča sa ani neodváži nadýchnuť?
Ja nevidím nič zle na tM, že chce džús aký vidí u iných deti
syn má 4 roky aktualne preživame niečo podobné
každy deň je ,.cirkus,, niekolko krát denne za uplne maličkosti
skus pozieť profil elipredeti majú tam pár postrehov
je to nejak neriešim proste teraz dozrieva určitá časť mozgu a bojovať proti tomu nemá zmysel
takže u nás su stale tie iste pravidlá , snažime zachovať klud
krik a bitka nepomože bude kričať tiež kedže si bude mysliet a vidi že je to normalne riešenie situácie
toto je presne obdobie kedy treba klud
Normálne zdravé dieťa, ktoré skúša kde sú hranice a pokial sa dá ísť
Veď bude rada že je akčná komunikatívna že sa nebojí a snaží sa o svoje. Čo chceš dieťa ktoré ticho sedí a pozerá pred seba a bez dovolenia rodiča sa ani neodváži nadýchnuť?
Ja nevidím nič zle na tM, že chce džús aký vidí u iných deti
@anonym_a4468d len to mrnčanie od rána do večera je vyčerpávajúce....a plač kvôli džúsu cca hodinu sa mi nezdá normálny...
syn má 4 roky aktualne preživame niečo podobné
každy deň je ,.cirkus,, niekolko krát denne za uplne maličkosti
skus pozieť profil elipredeti majú tam pár postrehov
je to nejak neriešim proste teraz dozrieva určitá časť mozgu a bojovať proti tomu nemá zmysel
takže u nás su stale tie iste pravidlá , snažime zachovať klud
krik a bitka nepomože bude kričať tiež kedže si bude mysliet a vidi že je to normalne riešenie situácie
toto je presne obdobie kedy treba klud
@minesasubu ďakujem
Tiež som toto mala, keď som bola malá. Moji súrodenci ani jeden. Kričala som, hádzala som sa o zem, keď nebolo po mojom, nič mi nebolo dobré, vynucovala som si pozornosť, plakala som, dupotala som, chcela som, utekala som, robila som scény ... a voilá - aspreger.
Tiež som toto mala, keď som bola malá. Moji súrodenci ani jeden. Kričala som, hádzala som sa o zem, keď nebolo po mojom, nič mi nebolo dobré, vynucovala som si pozornosť, plakala som, dupotala som, chcela som, utekala som, robila som scény ... a voilá - aspreger.
@anonym_9671e0 ja tiež v okolí také dieťa nepoznám, ani z rodiny....a neviem si s ňou rady a to som učiteľka...
@anonym_a4468d len to mrnčanie od rána do večera je vyčerpávajúce....a plač kvôli džúsu cca hodinu sa mi nezdá normálny...
@tina.olbreitova no je vytrvalá 😂😂😂 taka vlastnosť sa jej raz zíde
Tiež som toto mala, keď som bola malá. Moji súrodenci ani jeden. Kričala som, hádzala som sa o zem, keď nebolo po mojom, nič mi nebolo dobré, vynucovala som si pozornosť, plakala som, dupotala som, chcela som, utekala som, robila som scény ... a voilá - aspreger.
@anonym_9671e0 co ti pomohlo, aby si rodicov uz netrapila?
@anonym_9671e0 co ti pomohlo, aby si rodicov uz netrapila?
@anonym_5147d2 nepomohlo nič. V škôlke som bola ako cukrík, to isté medzi ľuďmi, doma som bola ako čert. Mierne som trochu z toho vyrástla, ale iba mierne. Pred cudzími ľuďmi som mala asi nejakú brzdu, že tam sa mám správať slušne. Rodičia ma dali v skorom veku na na tanec - 6r, tak čiastočne pomohlo to. 3-4x do týždňa tréningy, plus prišla škola, domáce úlohy... stereotyp.
Ja mám tak dusno doma s 19r 😫
Jednoducho mala od malička všetko povolené a teraz a ani nikdy v budúcnosti neznesie, aby jej niekto z rodičov niečo prikazoval alebo požadoval to, čo ona nechce. A aj keby chcela, naschvál bude vzdorovať, v puberte utekať z domu, hľadať si seberovné partie a pre ňu bude rodič vždy to najhoršie.Prečo? Lebo ju to tak naučili. Vychováva sa cca do 2 - 2,5 rokov. Dovtedy sa prirodzene nastavujú mantinely, potom je už neskoro. Mala som taký prípad v škole. Do 1. ročníka nastúpilo dievča, ktoré jednoducho nikoho nerešpektovalo, ak sa od nej niečo požadovalo, zúrila, nadávala, kopala,... Nemala ani 7 rokov. Keď schválne v obchode prevrhla regál a urobila veľkú škodu, rodičia stratili trpezlivosť a za každým prejavom vzdoru jej vrazili poriadnu facku ako dospelému na líce. Chodila s opuchnutými lícami, no iba 2 mesiace. Potom sa zmenila a nie sú s ňou problémy ani doma. Tento spôsob výchovy vyčítal jej otec z nejakého časopisu ako jednu z metód používanú v USA. Povolené to bolo iba v jednom štáte USA. Kým u nás zasiahla proti tejto výchove sociálka, dievča sa znormálnilo. To bol dôkaz toho, že nemala žiadnu poruchu, bol to iba dôsledok prílišného rozmaznávania. Prešlo niekoľko rokov a žiaden problém.
áno je to normálne, asi s vami máva ako ona chce a využíva na to vzdor, nepíšeš ako reaguješ na to ty ale evidentne jej to zaberá