Som premotivovaná matka?

Ahojte, syn má momentálne 2,5 roka. Navštevuje od septembra jasle. Adaptoval sa pomerne dobre. Neplace tam, teší sa tam, má tam kamarátov. Pani učiteľky sa ale opakovane naňho sťažujú. Vraj je samopasne, vymýšľa a neposlucha ich príkazy. Nepáči sa im ani, že stále nie je odplienkovany. (snažím sa od leta, neúspešne. Nepýta sa vôbec, ráno a večer sa vycika do nocnika, cez deň skratka akosi nevníma svoje potreby.) ponúkla som sa teda, že s ním pôjdem k psychológov. Povedali, že netreba, ale aj napriek tomu som nás radšej objednala do Centra včasnej intervencie na konzultáciu. Ja už totiž tiež nevládzem. Syn neposlucha príkazy, jedine co pomáha je strašenie. Zial. Hranice mu nastavujem opakovane. Taktiež nechce jest a ochutnať žiadne nové jedla. Nezje ani neznáme ovocie alebo zeleninu. V minulosti jedol vajíčka, banány, dnes ich odmieta. Proste v kuse idú nugetky, kuracie mäso atď. Odmieta piť z pohára, jupikovej fľaše, skratka z ničoho iného ako z fľaše s cumlom. Dudel ma doteraz na spanie. Skúšala som ho to naučiť oveľa dávnejšie, ale vždy chytil hysak a celý bol schopný nepiť, len aby som mu dala nakoniec fľašu. Alebo sa teda z pohára napije, ale vždy pod hrozbami a bud to na seba naschval vyleje alebo si dá jeden glg a koniec. Neviem ci je to jeho tvrdohlavosťou alebo mojou neschopnosťou. Dosť sa obávam o jeho ďalší vývin... Ešte dodám, že rozpráva a rozumie krásne. Očný kontakt udržiava. Do Centra teda ideme, len ma teda zaujímajú vaše názory ci náhodou nemáte podobnú skúsenosť