Zvládnem druhé dieťa?
Pekný deň, žienky, najma tie, ktoré aj napriek tomu máte 2 deti, mali ste predtým otázky, či ste na to pripravené a podobne? Doslova mám zmiešané pocity. Aj na jednej strane chcem, no ns druhej sa bojím a mám veľa nezodpovedaných otázok. Čo ak už nikdy nebudem druhé dieťa ľúbiť tak, ako to prvé? Alebo čo ak prvé pocíti výraznú zmenu, bude sa cítit odsunuté? Čo ak nebudem vládať? Čo keď budem tehotenstvo zle znášať? Čo keď budem mať zhoršenú psychiku? A podobne. Veľa veľa otázok. Áno, asi zbytočne overthinkujem, ale neviem si pomôcť. Zaujíma ma, ako ste to mali vy. Ďakujem
Alebo proste co ak mu nic nebude ale fakt bude vidiet ze nic moc z neho nevyrastie
@anonym_autor To takto nemozes zmyslat. Ano, je to narocnejsie. Ale je to vec zvladnutelna. Dolezity je partner, nie pocet deti. Ak vsetko okolo jedneho robis sama, tak pri dvoch budes padat na hubu. Ak je muz pritomny a nemysli si, ze dieta je len "tvoje" tak to v pohode dvaja date.
Alebo čo ak bude postihnuté? Načo ti je druhé decko?
Nad tým som sa ani nezamyslela. Zrazu som bola hodená do reality, že čakám dvojčatá. A k druhému som mala zároveň tretie.
Keby som uvažovala ako ty, tak nemám žiadne dieťa.
Tieto veci Ti nikto negarantuje. Rovnako ako ze dieta nebude vazne chore (nam sa to stalo) a ze to prekope zivot celej rodiny od zakladov. Lenze takto rozmyslat nemozes. Co ak pojdes do prace a zrazi Ta auto? Alebo ani k moru s dietatom nepojdes, lebo co utopenie, alebo lietadlom cesta, atd... Proste ano, dalsie tehotenstvo je riziko, dalsie dieta prinesie vela noveho - a netusis aky bude mat vplyv na vas vztah, zuvit, rodinu. Kazdopadne, to je otazka na Teba s muzom. Bud chcete dalsie dieta, alebo pochybujete. Ty asi pochybujes, takze ak pridu tazkosti, mozno budes mat problem ich prijat. Ak nemas 40, dopraj si cas na toto rozhodnutie, ked si si nie ista.
Prvé tehotenstvo som ani nevedela, že som tehotná, babatko do 2r super skoro neplakalo, svet gombicka. Čakala som to iste pri druhom, aj keď mi kamošky hovorili staré známe, že každé dieta je iné 🙂, mali pravdu. Druhé tehotenstvo bolo hrozne, takmer do 5m mi bolo zle, potom asi mesiac dobre a zase zle, posledný mesiac dva boli pre mna asi psychicky najhoršie obdobie asi za cely život. Ale nikdy som nerozmyslala, či ho budem mat rada viac, menej alebo ako. Prvému sme vysvetlili čo a ako, a dosť sme si sledovali, aby nebol na druhej koľaji, alebo aby nemusel “čakať” na našu pozornosť. Občas spravil niečo take, že vykydol jogurt, ci si hi všimneme, a testoval nás ale to trvalo tak 2tyzdne max. A teraz keď už aj menší za ním stvornozi alebo na neho blabota sú to partaci, napriek takmer 5r rozdielu, ale nás starší ma celkovo rad deti, spoločnosť. Nevladzem veľakrát, ale našťastie mám doma chlapa, čo sa zúčastňuje na starostlivosti o deti aj domacnost. Babky ani tety k dispozícii nemáme, sme na to len my dvaja. Tak ak ta niečo ešte zaujíma, kľudne sa pýtaj.
Druhé dieťa u nás prišlo uplne neplánovane. Chcela som jedno dieťa, ktorému som venovala všetok čas a energiu. Druhé tehotenstvo bolo preto psychicky náročné, prvý rok s dvoma deťmi hrozne náročný. Teraz sú už škôlkarky a je to super. Zahrajú sa, užívame si ich, lubime ich rovnako, všetky obavy pominuli. Baby sa zahrajú, aj pobijú, ale majú pekný sesterský vzťah. Takmer denne si hovoria, ako sa ľúbia ❤️
Neries co ak, nikdy nebude ten spravny cas. Ja mam 4 a som stastna, pred tym som tiez riesila vseliake otazky. ☺️
@anonym_autor nie, neriesila som to, co ty. Druhe sme chceli, mala som jedine obavu ako to s 2 malymi zvladnem...rozdiel 2r, ale povedala som si v jeden moment, ze zbytocne je riesit veci dopredu a strachovat sa, budeme riesit veci za "pochodu"...a tak aj bolo.
Mala som stastie, ze prvy bol narocne dieta a druhy spal ukazkovo. Ale ziarlivost tam bola.
"overthinkujem" fakt sa mi očí idú vypáliť 🙄
@anonym_autor Možno tvoj strach je o tom, aký podáš " výkon" pre to druhé dieťa.A máš strach, že keď ten výkon nebude taký aký si predstavuješ,tak nebudeš " dosť dobrá" , nebudeš mať hodnotu.Dobra správa je, že máš obrovskú hodnotu už len preto , že si. Tvoj výkon nie je meradlom tvojej hodnoty.Podstatné je, že urobíš všetko, čo je v tvojich silách, či už pre deti,alebo seba a výsledok skús možno nechať na toho " tam hore".
Neboj sa.Dobré to bude.Kadial prešiel jeden oslík, tadiaľ prejde aj druhý 🙂🫏
Niektore z tych otazok resp zamysleni sa som mala aj ja. Podla mna je to celkom prirodzene. Predsa sa dostavame do novej situacie... vsetko boli nastastie len moje nejake "vymysly".
Az na vlastnej kozi som pochopila ze to kazde dieta som lubila resp lubim na maximum. Ze to nie je nejaka jedna laska z kotrej uberam pri prvom ale rastie nanovo.
Mame 4 deti. Tento pocit som mala len ked som cakala druhe. Pri dalsich to uz nebolo uz som vedela ze ta laska sa proste znasobi (jedine som nechapala kde sa to vo mne berie 😂).
tak to radsej ani nepremyslaj nad tym co ak sa ti narodi dieta downovym syndromom, co ak bude mat dieta cysticku fibrozu, co ak bude mat spinalnu svalovu atrofiu, co ak bude mat nejaku vrodenu chybu srdca, co ak co ak co ak....zivot nikdy nie je tip top, a ano zbytocne overthinkujes