Rozmýšľanie o samovražde

Nerozmyslaj tak ani teoreticky. Život mame len jeden. Vážim si ten môj o tom viac po tom čo som ochorela.

@lenkasarka áno, napr.dlhodobe psych.ochorenie a k tomu príde ďalšie kvázy smrtelné ochor.napriklad

Jasne ze ma napadlo ze co by bolo keby to tu teraz napalim do stromu ked som mala tazke obdobie.

Mrzí ma to. Smiem ti nejak pomôcť? Občas má každý z nás lepšie a potom aj tie horšie dni. Možno je toho teraz na teba veľa. Verím v lepšie zajtrajšky.

nie, nikdy som nechcela zomrieť, mám tak veľa plánov že ich za jeden život nestihnem ja sa života nebojím, som veľmi životaschopná

Áno, v najhoršej popôrodnej depresii. Myslela som, že všetkým bude lepšie keď tu nebudem.

Áno, veľakrát. No vždy si poviem, že este mám toho vela pred sebou, čo môžem dokázať. Alebo si poviem, ze chcem aby si ma pamatali krajsiu lepšiu milsiu a tak to "odložím". V skutočnosti si myslím, že ľudia sa maju oveľa horšie ako ja žijú... tak zatiaľ to nevzdávam. Najlepšie ked aj ty si najdes nejaku životnú motiváciu .

Mna najviac mrzi ze dost ludi si vzalo zivoty za politikov, je to svinstvo.

No to by sa teda nevyriešilo.

Ano, ked som mala 17-18

Áno. Veľa x ale tým sa nič nevyrieši, len ty tu nebudeš..

Ano

Premýšľala, viackrát. Videla som to tak, že by sa vyriešilo všetko, naraz. Ale spätne sa na to dívam inak. Teraz vnímam samovraždu ako útek od problémov, ako zbabelosť. Tiež tým človek vyrieši seba, ale čo ostatní? Rodičia, životní partneri, deti, ostatní ľudia naokolo. Čo takýto čin urobí s ich životmi? Vďaka kombinácii liekov a psychoterapie som na tom skutočne oveľa lepšie. A prajem to aj ostatným psychiatrickým spolupacientom.

@gov áno

@suge ak nemáš okolie (nejaké to sociálno?) len dvoch blízkych a nič iné?

@suge ak dlhodobá liečba, hospital nezaberá?

A ak k dlhodobo psych.probl.pribudne fyz.ochorenie,bez akejkoľvek podpory blízkych (lebo ani nie sú). Extrémne úzky okruh blízkych.

Človek sa často veľmi snaží.... Ale

Aj tak, musiš to dať . Tak ako si , tu a teraz.

Mna včera úplne zarazilo keď som čítala článok jak ta mamička ľahla pod vlak a chlapcek zomrel a ona prežila a pred súdom vôbec žiadna slza nič, poker face. 20 rokov dostala za vraždu. Ale normálne som myslela ze co asi jej slo v tej hlave keď tam sedela a vedela ze dieta zomrelo a ona prežila. Strasne, ale podľa mňa v ťažkých situáciách každý človek nato pomyslí co by bolo aj by bolo..

Ja verím, že smrťou sa život nekončí. Že život máme od Boha a každý z nás má dôležitú úlohu, pre ktorú tu je. Popros Boha o pomoc, s Jeho pomocou všetko zvládneš, aj to ťažké v živote.

@ariannazara tá bola úplne zubozena neviem načo ešte povedali, že ani neplakala veď je určite pod liekmi.Lutujem, že som to pozerala nebolo mi z toho dobre celý vecer
Autorka povedz to lekárovi u ktorého sa liečia možno treba iné lieky atď.
Nie, nerozmýšľala, ale mala som veľmi smutné a škaredé obdobie chodila som k psychologicke

Nejsi na to sama, rekni si o pomoc:
https://chcemsazabit.sk/kontakty-pomoci/
https://ipcko.sk/

Áno rozmýšľala, keď som bola pubertiacka a mala som problémy v škole a aj doma. Zhodou okolností sa v tej dobe viac ludi co som poznala z videnia bud zabilo alebo sa pokúsili o samovraždu. A bola to vtedy taka "senzacia". Nebola tam nejaka ľútosť, ale najmä odsudzovanie okolia aki sú slabí a blázni a ze dôvody pre aké sa zabili alebo pokusili zabit boli ohodnotené ako smiešne až hlúpe. Vtedy mi došlo, že aj keď človeka aj zachránia už nikdy sa nezbaví tej nálepky labilneho blázna. Možno hlúpy dôvod, ale aj vďaka nemu som nad samovraždou už neuvažovala, lebo mi to prišlo, ze zabitím nič nevyriesim aj tak budem za toho hlupáka a dám za pravdu všetkým čo to vraveli.
A vážne som nechcela aby to co po mne zostane na tomto svete má byť to, ze som sebecká a neschopná.

Áno ... Niekedy aj teraz ....

Ano, v puberte, a teraz len ked pridu neznesitelne tazke emocie, uzkosti, pocity viny a pod., ale sa ucim, ze to odozneje a zase bude vcelku ok. Mam milujuceho manzela a deti, takze aj toto ma velmi drzi, ked pridu tazsie dni.

@suge držím ti palce

Niekedy prídu také chvíľky, že si človek povie, že by bolo lepšie keby tu nebol. Ale ak som pomohol čo len jednému človeku tak to stojí za to. Ak sa vdaka mne možno po dlhej dobe niekto znova usmial. Pre toto sa oplatí ísť dalej. Sme ako sviečky. Strácame sa a hasneme. Môžeme však odovzdať niekomu teplo lásky ktoré máme v srdci. A svetlo do života. A to je tá najkrajšia motivácia prečo žiť.