Ako oživiť zvädnutý vzťah po pôrode?

margaretka84
27. feb 2015

Ahojte, uz ste mi baby, parkrat vyborne pomohli na tomto diskusnom fore, a preto by som sa vas rada spytala aj na tuto zalezitost. Vydata som len treti rok, mame skoro pol rocne babatko, vsetko je v podstate a navonok fajn. Lenze, ten nas vztah s mojim muzikom je podla mna akysi zvadnuty. Citam tu, ze vas je viac, ktore ste to zazili po porode, mozte mi poradit co vam pomohlo vztah s muzom/partnerom ozivit? Vyzera to u nas asi tak, ze mam pocit, ze sa s muzom nevieme ani porozpravat, odkedy mame maleho, pride z prace, prehodime zakladne frazy o tom ako sa kto mal, a pritom moj muz ma niekedy ani poriadne nevnima...potom sa venujeme malemu a nas vecer vyzera asi tak, ze on pozera telku, alebo PC - vacsinou tam googli nieco ohladom aut atd a ja idem skor spat, lebo som unavena...o sexe radsej pomlcim :( moj muz ho vobec neiniciuje, jedina, ktora sa toho dozaduje som ja :( on po tom povoli, ale vidim, ze sa mu proste nechce. Chvilami mam pocit, akoby sme boli manzelia uz 50 rokov. Problem je v tom, ze on je spokojny a jemu ta stratena intimita nechyba....ked mu poviem, ze sa mi nepaci, ako fungujeme, tak povie, z eon problem v nicom nevidi, akurat teda ze je to podlla neho normal stav, lebo byvame unaveni. Neviem, su vecery, ked mam uz fakt krizu..citim sa len ako matka, vobec nie ako zena :( a neviem ako to zmenit. Dajte mi nejake typy, ja som uz skusala kadeco, aj pradelko, obcas zaberie ale nie vzdy...Vylety vo dvojici nie su mozne, maleho stale kojim, staci, ked od neho odidem na hodku - dve zubarovi, uz je nesvoj, ani len to odsate mliecko z flase nechce. Zhrniem to na zaver jednym uplne vystiznym slovnym spojenim: stratena iskra. dakujem moc za vase rady a napady.

lucianakoniku
27. feb 2015

@margaretka84 presne poznam ten pocit byt viac kucharkou, upratovackou, vychovavatelkou a manazerkou domacnosti nez zenou 🙂
tiez som sa po porode citila ako ty, aj vo vztahu...mne pomohlo ze som sa od isteho casu ked to slo zacala venovat sama sebe - zacala som cvicit aby som sa dostala po porode do svojej povodnej formy. strasne mi zlepsovalo naladu ze som robila pokroky takze som bola prijemnejsia na manzela, s nim sa da navyse o cviceni super pokecat, stal sa mojim poradcom, podporoval ma tak ze sa staral o syna kym som ja funela pri cinkach. kedze s vysledkom cvicenia sme boli spokojni obidvaja, zacalo to znova klapat aj v intimnom zivote. viem ze to nie je univerzalny liek pre kazdy vztah, nam vsak pomohla takato zdanliva banalita.
ale aj napriek tomu este mame na com pracovat, unaveni byvame aj teraz, vtedy je ta komunikacia dost stazena, nikomu sa uz nechce nic riesit a to su prave tie momenty ktore potom sposobia ze mas pocit ze partner je sice vedla teba ale pri tom na kilometre daleko...

sednaja
28. feb 2015

@margaretka84 Keď čítam tvoje slová, mám pocit akoby si písala o mne 😉 U nás nebolo potrebné športovať, dokonca vyzerám po pôrodoch lepšie ako kedykoľvek predtým, samo to išlo dole a celkovo mám pocit, že som pre "obnovu" vzťahu neurobila aktívne v podstate nič. Ako sa hovorí - čas lieči - tak u nás je to podobné. A teraz pri dvoch deťoch som už pomaly ja tá, ktorá nemá na intímnosti chuť. Je to spôsobené únavou a večer padám do postele a zaspávam ani neviem ako. Všeobecne - čo sa osobného a intímneho života týka však je to oveľa lepšie. Ak som túto otázku preberala s manželom, povedal mi to isté, čo tebe. Intimita sa odkladala zo dňa na deň viac a viac. Najprv to bolo na začiatku tehotenstva (pre blbý pocit, že je tam drobec - ale našťastie ho to potom prešlo), potom na konci tehotenstva - aby sme nevyvolali pôrod, potom prišlo šestonedelie a nakoniec som bola naliata mliekom a mám pocit, akoby manžel nechcel brať matku svojim deťom a možno mu to bolo aj nepríjemné - ale to si myslím len ja, nikdy mi to nepotvrdil. Nemám však návod na obnovu vzťahu, u nás sa to proste časom vyriešilo samo, no vždy som doň ho hustila. Už to síce nie je také ako kedysi, ale deti všetko zmenia. Mladšia zaspáva na mne a je na mne závislá, takže manžel jej necháva priestor, je to skôr taká obeta pre deti. Ale verím tomu, že tak ako i pri staršej dcére, tak i pri mladšej , keď začne spávať sama, tak aj naše večeri budú pohodovejšie a prítulnejšie......každopádne, to obdobie, kedy som sa sťažovala je za nami, teraz tu už bude snáď len lepšie a lepšie....držím ti palce

lilianalieska
1. mar 2015

@margaretka84 prosím ťa, možno sa ti moja otázka bude zdať "od veci" ale - bol tvoj muž pri pôrode?

Ja len že ak bol, či sa na teba nezačal dívať inak...

margaretka84
autor
3. mar 2015

@lucianakoniku
@sednaja dakujem vam za postrehy, som rada, ze v tom nie som sama. Niekedy je to fakt frustrujuce, ale verim, ze to cele nejako samo prejde. Tiez do neho casto hustim, ale mam pocit, ze to nema nijaky efekt. Verim, ze ked maly trosku vyrastie, zlepsi sa to. Ono, nie je to nejake hrozne, len proste nas intimny zivot je dost na bode mrazu.inak manzel sa snazi, stara, chodi z prace rovno domov, ale na tzv spoluzitie muza a zeny mi to nejako nestaci :(

@lilianalieska ano bol pri porode a ver, ze to bolo prve co ma napadlo. On je bohuzial typ, ktory o svojich pocit nevie prilis hovorit a ked som sa ho na to niekolko krat pytala, ci to bol dovod, vravel, ze v ziadnom pripade nie...viac som z neho nedostala. myslim, ze to scasti prispelo k tomuto stavu, ale to je len moj dohad. V kazdom pripade verim, ze sa to upravi casom...ale jedno viem, ze ak bude dalsie bejby, uz ho pri porode nechcem. I ked, on tvrdi, ze urcite chce ist znovu. ale radsej uz to nebudem pokusat 🙂_

sednaja
4. mar 2015

@margaretka84
@lilianalieska môj pri pôrode nebol a tiež som to také doma mala. Ak chce byť pri pôrode, ja by som ho neodhovárala, aby sa ho to nedotklo. Myslím, že ťa iba teraz vníma viac ako matku, než ako manželku a necháva priestor bábätku.

lilianalieska
4. mar 2015

@margaretka84 tak je super, že sa o vás zaujíma a snaží sa, možno to chce naozaj iba čas...keď je mimčo také malé, tak ťa asi naozaj vníma skôr ako matku než ako ženu a časom sa to upraví. Môže to byť aj v tom, že ak si unavená a nestaráš sa o seba tak ako predtým (čo ja chápem, len jemu sa možno môžeš zdať menej príťažlivá).

tinacho
11. mar 2015

@margaretka84 po prečítaní tvojho článku som sa fakt našla, aj ja som tu pred chvíľou podobný pridala. Normálne som sa bála napísať, že ma všetci odsúdia ako trupku čo sa sťažuje a nevie si vážiť to čo má, ale zdá sa že nás je viac. Neviem ani ako som sa našla v tomto začarovanom kruhu. Tiež keď sa snažím s manželom o tom porozprávať on problém nevidí.....už si pripadám ako večná chudera ukňučaná.....ale je to tak ponižujúce stále sa vnucuovať: aký si mal deň miláčik? mám ti urobiť kávičku? bol dobrý obedík? a o intímnom živote ani nehovorím, včetko je také umelé a stále sa doprosovať aby niečo bolo......normálne som si už začala myslieť, že niekoho má keď o mňa nejaví záujem. Dcéru miluje ale veď narodením dieťaťa sa partnersky život nekončí si myslím......a potom možno aj niekoho má a ja chudera o tom neviem.... 😢

margaretka84
autor
13. mar 2015

@tinacho no takto nejako to vnimam i ja, i ked, ver, ze ak by niekoho mal, to by si citila...ja viem, ze nikoho nema, len ma trapi to, ze je to medzi nami ako medzi bratom a segrou, alebo ako medzi dobrymi kamosmi, alebo ani to nie...inak, vsimam si, ze ked odidem na tyzden k nasim aj s malym (teraz nemyslim z trucu, ale normalne na navstevu), tak sme si o nieco vzacnejsi, ale nie je to stale ziadna slava...ako mi tu pisali baby, budeme musiet vydrzat a verit, ze sa to casom da normalu...i ked, napada ma, ci sa ta rutina alebo ako to nazvat, po rokoch este viac neprehlbi...:( ja si vravim, mozem mat napadov na obnovu vztahu milion, ale ked som jedina, ktora vidi v tom problem, a ktora sa snazi nieco zmenit, resp. spestrit, nikam to nepovedie, na to treba dvoch... drzim palce, nech sa to da do normalu...

ewka0012
20. mar 2015

toto zaziva asi kazdy po porode,aj my sme mali neskutocnu krizu,aj som niekde citala ze najtazsia faza manzelstva je po narodeni dietata,a je to tak,asi je to normalne,treba si len vsetko vysvelit,my sme sa nahadali a naurazali..u nas bol vsak problem ze sme pred otehotnenim boli len pol roka,cez tehotenstvo som bola sexuchtiva,po porode sa to uplne zmenilo,pribrala som tridsat kil,nenavidela som svoje telo,mala som tazky porod a dlho bolesti,manzel si myslel ze ked ked porodim bude zase sex ako predtym,nebol...problem bol ze sme boli vo faze najvacsieho zalubenia,nalepeni na sebe a zrazu dieta,venovovali sme sa jemu a na nas kaslali,sex bol tak 2x tyzdenne ale ja som si ho neuzivala velmi,vela sme sa hadali,niekedy som maleho neznasala ze kvoli nemu si ani nelahneme vedla sebs len tak,nedame pusu,nechytime za ruky,nebude to ako predtym,prve tri mesiace sme v noci ani nespali...ze nam rozvratil cely zivot,ale bolo to asi preto ze som otehotnela neplanovane a nebola pripravena,potom som schudla,maly vyrastol,teraz ma tri,mame na seba ovela viac casu,ide k babke,je to ovela lepsie,sme si blizsi,upevnilo to nas vztah,prekonali sme krizu,dufam a drzim palce ze aj u bas to tak bude