Život po smrti milovaného manžela
Ahojte,ani neviem čo mám písať...Keby som mohla kričím a kričím...Mala som krásny,šťastný život a ten sa zmenil behom jednej minute.Je to veĺmi čertvé,,miláčik mi navždy odišiel 16.11.tento dátum nikdy nezabudnem...veĺmi to bolí..zrazu nemám komu zavolať,napísať sms,objať,,jednoducho samota.Keby som nemala synov Sama a Riša odídem za ním..Tak ako sa dá Milovať,tak som to robila.Výčitky,strach čo bude...Fungujem ako robot.Pracujem,šeky mi nikto nezaplatí..Myšlienkami som stále pri ňom..Bol moja prvá a posledná láska,Mám len 35r a prežila som si toho už dosť.Domček z karát sa rozsypal..............
Je mi to velmi luto.Uprimnu sustrast. To co citis je vzhladom k tomu co ta postretlo uplne normalne. Tazko sa radi co mas urobit. Ver tomu, ze stare otrepane "cas vsetko zahoji" je pravdive. Zabudnut sa neda a urcite ani nechces, ale casom sa s tym naucis zit a pride den ked sa budes znovu aj smiat. A ak ti niekto povie ze MUSIS byt silna,tak maj na pamati, ze nemusis. Aky iny dovod je lepsi ako strata blizkeho cloveka. Poplac si ak sa ti da, zakric si ak mas kde a ak sa hnevas hoc aj na manzela tak si predstav ze sedi na stolicke a povedz mu vsetko co chces povedat, to dobre aj to zle. Dostan to zo seba von.Je to velmi cerstve a bolestive a momentalne je pre teba nepredstavitelny dalsi zivot ale to pride casom.a ak ty sama pocitis, ze sa potrebujes s niekym porozpravat vyhladaj kludne psychologa.ponukaju aj smutkove poradenstvo a to fakt pomaha.
Nemám slov, nájdi šťastie v deťoch, sú pozliepané z vás dvoch 🙂 ,možno časom nájdeš šťastie aj pre seba... Prajem veľa, veľa síl...
@moni1h Úprimnú sústrať ☹ Je mi to strašne ľúto ☹ Trochu chápem, ako sa cítiš ... mne síce nezomrel partner, ale 27.11. od nás odišiel môj ocino a je mi to strašne ľúto. Mám skoro 10-ročného chlapca a som v 8. mesiaci tehotenstva, ani smútiť poriadne nemôžem, aby mi to nevyvolalo pôrod ... Ani neviem, čo ti mám napísať 😒 Držkaj sa, moja. Prajem ti veľa síl a keď máš potrebu plakať, tak plač, koľko sa len dá ... kľudne napíš aj IP, ak sa potrebuješ vyžalovať
@moni1h úprimnú sústrasť aj ja prajem..smrť je jedna jediná vec,ktorá je nepochopiteľná,nespravodlivá a zlomí človeka na dlhé roky..
v rovnaký čas ako ty,som prišla aj ja náhle o otca..mladý zdravý človek..jednu hodinu sme sa s ním smiali pri nedelnom obede a večer ho záchranka recuscitovala no za pár hodín srdiečko nevydržalo..
smrť rodiča,partnera,dieťaťa je tak bolestný úkon že zomkne a posilní rodinu a vtedy sú všetky malichernosti a problémy sveta ...na smiech...
kamarátka prežila to isté čo ty..rovnaký vek..manžel z hodiny na hodinu zomrel...rozostavaný dom..dve deti..hypotéka..
trvalo jej to nejaký ten rôčik,deti pochopili že mama je jedna,boli jej neskutočnou oporou,tak ako aj ostatná rodina..nabrala si 3 roboty aby dokázala fungovať psychicky aj fyzickycky a nezrútiť sa..
dnes má priateľa..síce je opatrná ale šťastná..
úprimnú sústrasť prajem :( neviem síce, aké to je, keď človeku odíde milovaný partner, ale smrti som v živote zažila viac než dosť. a najhoršie na tom je, že človek cíti bezmocnosť, že mu už nemôže pomôcť....áno, viem. možno to bude zniesť fádne, ale čas pomôže. čas to zahojí. drž sa :( keby niečo, kľudne mi môžeš kedykoľvek napísať. posielam ti silné vrúcne objatie.
Fu toto je silne vyznanie ... Si mladá žena skus si nájsť nejaký koniček niečim zamestnať mysel hlavu telo po čase hneď to nejde. Ja neviem čo by som robila...určite vela plakala a myslela na všetko dobre čo sme prežili
úprimnú sústrasť...skús vyľadať pomoc odborníkov, drž sa! ani neviem čo povedať
R.I.P.....je to velmi smutna udalost ale musis v prvom rade mysliet aj na svoje deti, ked uz prisli o otecka nemozes dovolit aby prisli o mamicku. Prajem ti vela, vela sil, bud silna ale to ty urcite si!!
@moni1h je mi to velmi luto, toto pred 18 rokmi prezivala moja mama a je to tazke, keby nemala mna a mojho brata, tiez to nezvladne. Bohuzial, nepomoze naozaj nic, mama tiez fungovala ako robot a iba cas to trochu zmiernil, je to bolest ktora nepominie, iba sa otupi, prajem uprimnu sustrast a vela síl.
Ahoj. Mna to postretlo v 31 rokoch. Prvy mesiac si nepamatam. Clovek funguje ako robot bez duse a chce nebyt. Dalsie mesiace len zahmlene. Pomahalo mi, ze som sa velmi tesila na den kedy rano vstanem a nebude tu bolest ani smutok, vedela som, ze aj taky raz pride. Dva roky trvalo kym som sa zrovnala a zacala vnimat zivot, aj bez neho. Ak Ta ma kto na chvilu odbremenit od deti, tak to vyuzi a uplne vypni. A venuj sa len svojim myslienkam a bolesti, velmi to pomaha. Rovnako pomaha vyrozpravat sa. Komukolvek kto je ochotny pocuvat. Ak Ti bude tazko kludne napis IP. Da sa to prezit aj ked sa to cloveku v tej chvili nejavi. Len treba vydrzat. Nie je cielom byt silna a tvarit sa silna. Na to sa rovno vykasli.
Ďakujem....Som Silná Žena,,,,Moje motto v živote:Čo ma nezabije.,len posilní........(môj muž za na mńa pozerá.......
@moni1h
Mam spolužiačku a kamošku v jednom, ktorá si týmto prešla v januári tohto roku...bol to veľký úder, nečakaný....pre ňu aj pre ich dvoch synov...bojuje, žije pre synov no hovori (a je to aj vidieť) že má pocit akoby išla vpred iba na zotrvačník....verim, že časom bude smútok trošku znesitelnejši pre ňu aj pre teba, vlastne pre všetkých blízkych
Uprimnu sustrast... 😢😢😢 zelam vela vela sily, aby si to zvladla ty, i tvoje deticky ❤
On bude navzdy pri vas stat pozerat sa na vas zhora a davat pozor na jeho poklady
...vela sily prajem❤
Príjmi moju úprimnú sústrasť 😢Venujem krátku modlidbičku za Teba a synov a za Tvojho manžela.
Sama si neviem predstavit ako.by som dokazala vstrebat takuto stratu...je to istotne velmi tazke,mozno aj neznesitelne...zelam ti,aby tie narocne.dni rychlo pominuli a prislo lepsie obdobie
fúha, ani neviem, čo napísať - len som sa tak zamyslela, čo by som spravila ja? - neviem a nevie to nikto. Vyrozprávaj sa: ako sa to stalo?
Viem, že osud to tak zariadil, pre nejakú príčinu. Prajem veľa síl, asi teraz musíš myslieť na svojich synčekov - a po večeroch kľudne sa aj vyplač - teraz nemyslí, ako budete žiť - myslím peniaze a tak ....
Píšeš, že si silná - ale plač je najlepší liek!
Podobne som zazila aj ja 😢 Pred 4 rokmi mi umrel priatel. Clovek nikdy nezabudne, nikdy sa s tym nezmieri, ale cas zmierni tu bolest. Nic viac len cas...uvidis, ze raz pride den, ked sa este usmejes, ani ja som tomu nechcela verit a nenavidela som, ked mi niekto povedal, ze "cas zahoji".
Cakaju ta najtazsie chvile zivota, ale dava na vas z hora pozor, ver tomu!
Prajem vela vela sil.
Co mi pomahalo? Zamestnavat mysel aj telo, ale niekedy si proste dobre poplakat...este aj dnes...
Ach, uprimnu sustrast.
presne toto sa stalo mojej kamaratke.. od 16r bola s manzelom, z toho uz asi 8 rokov manzelia.. mala 33r ked zomrel. ( bola s nim denno denne polovicu zivota! to akoby jej zrazu ruku odtrhli....) Oni nemali deticky, nepodarilo sa im.. vela si vytrpel a aj ona pocas tej doby a aj potom.. Zo skusenosti ti poviem, ze najhorsie su prve mesiace... potom uz to bude lepsie.... Je to velmi tazke, ale cas je naozaj najlepsi lekar... Mas utechu v dvoch detoch, ktore ti ho sice aj bolestne pripominaju, ale zaroven objimu, polaskaju.... skus to, co sa stalo prijat.... ano, prijat... teraz je to este cerstve, Vianoce sa blizia.. ale ver, ze bude lepsie.... skus ak sa da, zmenit byvanie, aby si nemala vsetko , co ti pripomina jeho stale na ociach...
Kamoske velmi pomohlo zmenit prostredie... mala nove cinnosti, zaujmy, inak by sa z toho uplne scvokla... SKus aj ty si najst nejaky zmysel, okrem deti, nieco , co si mozno robila a prestala, vrat sa k tomu, alebo nieco, co si vzdy chcela robit...
On by si urcite zelal, aby si kracala dalej, si urcite silna zena, pan Božko nalozi len tolko, kolko vieme uniest... Vyplac sa, vykric, ale zaroven sa snaz si hovorit, ze asi to tak malo byt... Bol tu s tebou, aby ti dal 2 krasnych synov a tych mas na vzdy... to je podstatne.... a si este mlada...zivot mas pred sebou, prajem ti, aby si sa cim skor dokazala opat usmievat a nasla este v zivote radost a stastie. urcite este pride.
V prvom rade držím palce. A jedna malá rada: predpokladám že si ho často predstavuješ. Raz ho prijímaš, chceš aby sa vrátil, potom mu vyčítaš... ale jediné čo naozaj funguje je nechať to tak. Keď "príde", nech si sadne vedľa teba a viac nič. Nepros, nevyčítaj. On ťa po čase nechá žiť svoj život.
Úprimnú sústrasť. No neviem ani ja čo napísať, snáď veľa síl.☹