Ako zvládať a vychovávať tvrdohlavého syna?

@halienka 6 rokov.

Jen tím, že budeš respektovat jeho potřeby, přiznáš jeho emoce a budeš s ním parták. Nic si nevynutíš, dítě není pes, aby poslouchal na povely. je už dost velký, aby si sa s ním mohol rozprávat. Řekni mu, co si myslíš, at ti on řekne, co si myslí. A dejte to dohromady. Držím palce.

Zaklad je nechciet niekoho menit.

@zuzudrnda Ďakujem. Prečítam.

Ono mozno zalezi aj k akym veciam ho chces donutit.... u nas su priste veci kt musia byt a su vstepovane od mala a potom veci "kde je dohoda mozna" a respektivanie potrieb a nazorov toho druheho...

@sense tvrdohlavosť. Co si vezme do hlavy tak to musí mat. Pomaly on bude rozkazovať. Zacne ignorovať alebo nepočúva a provokuje. To je problém že máme striedavu starostlivosť.

@patriq11 ale tvrdohlavost v com ? Aj moja je tvrdohlava typicky baran ale su veci kt su dane a musia byt a su veci o kt sa da diskutivat a dohodnut.... a nielen prikazy a zalazy... ono deti velmi dobre vefia ku komu si mozu co dovolit.... samozrejme skusaju az kam mozu "zajst" a ak raz dosiahnu nejakym sposobom co chcu tak to urobia aj na buduce tak

@sense napríklad pri učení a písaní si úloh. Ked sa mu nechce tak sa postaví od stola a ide preč sa hrať. Raz som ho donútil to bol ale plač a vreskot. Dieťa vicíti ze si neviete rady s ním a zneužíva to.

@patriq11 presne tak... neviem co si uz,skusal al nie tak skuste dohodu nech sa po skole povedzme polhodinu pohra a potom si ulohy napise... alebo napisat a potom sa zahrajte spolu lae treb ato dodrzat...

Ked vue ze vreskot pomoze tak bude vrescat...obzvlast kedvie ze vyhra...
A presne ako pisrs ked nevies rady...

Skusit mozte aj odmenovanie ale nie ze dostane hracku al cukrik ale spolocny zazitok

@sense to je pravda ze dodržať slovo treba lebo deti si to pamätajú a dosť dobre. Potom tak konajú aj oni. To mám skúsenosť. Ked chce ísť od mojich rodičov domov ku mne tak to musim nasilu a s plačom. Doma je uz potom dobre aj sa bláznime.

@sense som rozmýšľal ci to nebude aj preto ze sme doma len dvaja mi. Syn a já. Ci ta ženská ruka nechýba.

to sú celkom bežné vlastnosti v tom veku, dieťa nebude poslušný vojačik s rozumom dospelého, takže tieto situácie proste sa budú stále v rôznych obmenách diať, ide len o to aby si to ty bral s nadhľadom a kľudom, že proste to patrí k jeho veku, a riešil to výchovne a nie s nervami a len príkazmi a zákazmi, lebo to v ňom vyvolá ešte väčší odpor. Urobte trebars dohodu. príde zo školy, môže sa pol hodinu pohrať a potom pôjdete robiť úlohy. Prizvukuj mu, že čím skôr si ich spraví tým skôr sa bude môcť ísť znovu hrať a za domenu sa zahráš s nim potom nejakú hru, napr. človeče. Ale kým to nedopíše žiadne hranie nebude. Čiže aby tam bol aj príkaz ale spojený s dohodou a motiváciou. On si časom na to zvykne, ale niekedy to trvá aj prvé dva ročníky. Veľa prvákov má problém s úlohami oni si ešte len zvykajú na to že majú nejakú povinnosť, čas im nič nehovorí, takže si myslia, že to môžu odkladať do nekonečna. veľa záleží ako sa veci podávajú, ak je to stále rozkazom decko sa prirodzene začne stavať do čoraz väčšieho odporu, preto je lepšie aspoň v niektorých situáciách robiť skôr akoby dohody, pokiaľ to je možné tak mu vysvetliť, niekedy je dobré skúsiť akoby problém riešiť s ním otázkou: Čo by si ty navrhoval urobiť teraz? Ako to vyriešime? Možno budeš prekvapený, že keď pocíti, že môže akoby aj on niečo rozhodnúť tak sa zachová celkom zodpovedne. Samozrejme sa to nedá v každej situácii, ide len o to aby váš vzťah nebol stále len o príkazoch a zákazoch. Ak bude aj dobrých chvíľkach, tak potom lepšie prijme aj ten príkaz, poprípade trest ak bude treba. Ale na to sa priprav, že takto to bude ešte dlho, že tie vzdory sú u detí prirodzené, aj on má nejakú vôľu a na niečo sa mu v budúcnosti zíde, takže úplne zlomiť mu ju čiže urobiť z neho poslušného vojačika určite nie je dobré. A jasné, všetko na čom sa dohodnete treba do bodky dodržiavať, aj keď malý bude stále testovať tie hranice a skúšať ich prekročiť, ty samozrejme vtedy musíš ukázať, že nepovolíš.

@halienka to určenie sa po hraní sme skúšali. Ked mal dobrú náladu tak bolo dobre. Ale ako bol z telocviku unavený tak to bola katastrofa. Teraz cez prázdniny dostali zošit do ktorého si mali písať a počítať. Tak sa mu nechcelo. Aj tam som skúšal triky. Dospeli sme k tomu ze každý druhý deň sa pýtal učiť sám. Po pravde mal chut sam sa učiť písať a sam počítať.

@patriq11 to nemusi byt tym ved chlapec matku ma... tie jeho reakcie su adekvatne jeho veku ,moja ma tiez 6r a robi to iste..

U nas pomaha velmi vela to aj ked samozrejme nie 100% to co napisala @halienka ,samozrejme to nebolo z vecera do rana... ale treba vydrzat...

@sense som myslel na to ze máme odlišnú vychovu. Somnou je 7 dni bez ženy. Sa hovorí ze chlapec si lepšie rozumie s matkou ako s otcom.

@patriq11 tak n atom bude asi nieco pravda lebo moja dcera si rozumie viac s otcom...

Aj my s otcom dietata mame inu .... ale na mojej vidiet ze vie velmi dobre ku komu si co moze dovolit ...ku mne si dovoli viac lebo viac dovolim ...on nie tak u neho tolko neskusa (nemame ale striedavu)

@patriq11 no vidíš, tak to je super úspech, ak sa každý druhý deň chce učiť sám, tak to je úplna bomba. nechci po ňom dokonalosť, je dieťa, takže aj toto je obrovský úspech u dieťaťa. Chlapec má úplne iný vzťah s matkoua iný s otcom. Matka je bezpodmienečná láska a Otec je podmienečná a tak to má byť, je to tak správne. Ale práve teraz prichádza vek, kedy veľmi bude potrebovať teba ako vzor "mužstva a chlapstva", takže napriek tomu že budete mať tieto rôzne trenice, ty si pre neho vzorom a on bude odkukávať od teba veľa. Ale mama samozrejme bude niečo iné vždy, lebo on cíti, že ona ho prijme vždy bezpodmienečne, takže tam bude vždy hľadať útočisko. Lenže práve preto to niekedy majú hlavne osamelé matky ťažšie, lebo majú dávať tú bezpodmienečnú lásku, lenže zrazu musia aj tú podmienečnú, ktorú má dávať otec, teda hlavne tie hranice a pevný postoj. Neboj, ak si dokážeš vo všetkom zachovať rozum a hlavu, tvoje príkazy nebudú nezmyselné ale dokážeš vyvážiť pekné chvíľky s týmito trochu tvrdými, tak chlapec to neskôr keď bude starší veľmi ocení.

@halienka @sense no asi sa budem musieť naučiť byť aj tvrdším tatinom aj zároveň aj milujucou matkou. Každopádne si vážim vaše rady. Veľké Ďakujem všetkým.

@patriq11 tá knižka rešpektovať a byť rešpektovaný je z tisícok kníh o výchove naozaj dobrá a jediná mi niečo dala.Nepodcenuj sa aspoň mám taký pocit z toho čo píšeš...rozkazovaf mu nedovol skúša hranice....si veci na ktorých musíš trvať napríklad tie úlohy možno bol unavený z telocviku či píšeš, je prvák na nich je toho strašne veľa vsetkeho...motivovať, chváliť, manipulovať😀povedať mu, že tak isto, keď si bol malý sa Ti nechcelo chcel si to mať čím skôr za sebou....ja neuznávam naťahovanie úloh na dlho a medzitým sa pohrať.

@patriq11 ja si myslím podľa toho čo píšeš, že to robíš dobre, len sa musíš zmieriť s tým, že toto nikdy dokonalé nebude, že tá výchova je o tom, že tie situácie odporu, vzdoru budú vždy a v puberte ešte viac, bez toho to proste nie je nikde. Viem je to na nervy a bolo by to ľahšie keby nás tie deti poslúchli vždy na slovo a všetko hneď chápali ale to bohužiaľ nejde. Takže len pevné nervy ti prajem a nadhľad. 🍀

@patriq11 keďže tu píšeš určite si výborný otec a chces nájsť spoločnú reč.Z tvrdohlavého baranka nespravis chlapca, ktorý bude poslúchať ako ovca niečo má dane povahou niečo sa dá korigovat v každom prípade si ty, ktory urcujes čo a ako

@eliska13 tu knižku som si uz stiahol a som si ju len tak z letma pozrel. No zaujimava kniha. Ale ju prečítam. Ja ho menit nechcem lebo ta povaha sa
mu zíde este niekedy"možno" len aby počúval a vedel robit kompromisi. 👍 @halienka dakujem za pochvalu. Snazim sa byt k nemu dobrý ale stale sa to nedá. Urcite pomáha aj to pritulenie si ho k sebe. Ale ani to asi nasilu sa nedá. Ale každopádne sa mám čo učiť aby som bol preňho vzorom.

@patriq11 to, že si chlapec sám píše a počíta cez prazdniny je úžasné

@eliska13 to ma prekvapilo tiež. Sám si pýtal cvičný zošit a aby som mu diktoval a on pisal. Potom aj príklady. Cca to trvalo 30 minút. Potom ho to prešlo. Ani som ho nenútil. Mal usmev na tvari.

@eliska13 jasné ze aj ja som bol spokojný

@patriq11 urcite to zvladnes...a najdete si zo synom system aby bola spokojnost na oboch stranach...

A este rada mozno tip .... kazdy clovek ci maly ci velky je osobnost.... a kazdy ma aj svoje muchy svoj charakter... nesnaz sa ho prilis lamat na.svoj obraz dokonalosti ale ohybaj pomaly s mierou... dokonalost neexistuje ...aj my dospeli reagujeme inak ked sme v pohode a inak ked sme unaveni...

@patriq11 my si nevieme predstaviť aky je pre prváčikov ťažký ten rok, zmeny...veď sám píšeš, že bol po telocviku unavený .Nám vždy hovorila učiteľka, že neodporuca prvakom krúžky a dbať na to, aby aj von chodili, včas spať...aby sa neznechutili, že stále počúvajú len úlohy učiť sa..

@patriq11 ja som deťom nedovolila sa hrať, kým nemali splnené povinnosti. Ak nechce robiť DU, tak v poriadku, ale hrať sa tiež nebude. Najskôr práca, potom zábava.
Teraz máme tak, že syn príde zo školy, po krúžku má pol hodiny na relax, potom úlohy, domáce povinnosti a môže si robiť svoje. Proste má tak nastavený režim a už to takto robí sám od seba ... len ak sa zabudne pri mobile, vtedy ho po polhodinke zruším ja, že už je čas na povinnosti.
Syn chodí na náročnú školu, okrem toho má 3x týždenne tréning a 2x ZUŠ a zvláda. Ak by som videla, že je unavený, zruším krúžky ... a to on nechce, takže radšej sa premôže a tie DU urobí bez reptania.

U nás fungoval vždy rozhovor, napríklad syn býval panovačný, tak sme sa rozprávali o potrebách, že každý má nejaké, aj on, aj my a postupne pochopil, že nie je jediný na svete a nemôže si len presadzovať svoje na úkor iných. Ale trvalo to dlhšie, možno aj 2 roky sa opakovali situácie, kde syn reagoval nevhodne, panovačne a vždy sme sa potom rozprávali, čo kto cíti, ako mal/mohol reagovať a tak.

A začať by si mal rozhovorom s mamou dieťaťa, musíte si nastaviť jednotný prístup, inak vám synáčik bude čochvíľa skákať po hlave ... OBOM!