icon

Chodenie s dieťaťom za ruku

avatar
cherry1981
22. jún 2013

Baby aky mate nazor na chodenie s dietatkom za jednu rucku, Nasa ma 14 mesiacov uz urobi sama par krokov, ale vzdy sa dozaduje aby som ju chytila za jednu rucicku a behala s nou. Vtedy beha krasne a isto. Ale boji sa pustit, pusti sa spravi par krokov a uz place a hlada ruku aby sa ma mohla chytit a behat za ruku. Teraz neviem ci ju vodit aj za jednu rucku a bezkat s nou, alebo ju nechat tak nech prejde 10 krokov a nechytat a nevodit ju za rucku. Takto uz beha mesiac, ale stale sa boji, vidim, ze ma strach, preto neviem co je lepsie nechat ju alebo s nou bezkat, Samozrejme stvornozkuje najradsej 🙂

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 21. aug 2026 · 32 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Vedenie dieťaťa za jednu ruku sa v praxi považuje za bežný spôsob, ako mu dodať istotu pri prvých krokoch, a rodičia ho používajú najmä na ulici alebo pri prechádzaní cez cestu.
  • Vedenie za dve ruky môže viesť k tomu, že sa dieťa „zavesí“ a nadmerne zaťažuje chrbticu, preto ho mnohí rodičia a čitateľské odporúčania neodporúčajú.
  • Ak dieťa dlho váha alebo sa oneskorene púšťa, pediater môže odporučiť vyšetrenie; v jednom prípade lekár odporučil vyšetrenia na neurológii a metabolické testy a doplnil Vigantol pre nízky vitamín D.


Najčastejšie otázky

Q: Je škodlivé viesť dieťa za jednu ruku pri učení chodiť?
A: V diskusii je väčšinová skúsenosť, že vedenie za jednu ruku nie je škodlivé a dieťa tak získava psychickú istotu; problémnejšie je vedenie za dve ruky, pri ktorom sa dieťa často „zavesí“.

Q: Kedy by som mala naopak nechať dieťa chodiť samostatne?
A: Rodičia odporúčajú nechať dieťa trénovať samostatné kroky doma alebo na bezpečnom ihrisku a vonku držať ruku na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom, pričom mnohé deti sa samy pustia okolo 15–18 mesiacov.

Q: Ako postupovať, ak sa dieťa bojí pustiť a začne plakať?
A: V diskusii sa striedajú prístupy: niektorí rodičia odporúčajú umožniť krátky plač a nechať dieťa skúšať samostatné kroky, iní odporúčajú podať ruku, poskytnúť istotu a postupne ju uvoľňovať (napr. držať menej pevne).

Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc, ak dieťa dlho nezačína chodiť samostatne?
A: V jednom prípade pediater poslal dieťa na neurológiu a na metabolické vyšetrenia; odborné vyšetrenie sa odporúča pri pretrvávajúcich oneskoreniach alebo nejasnostiach v rozvoji.

Q: Sú praktické pomôcky na postupné uvoľňovanie ruky?
A: Rodičia opisujú používanie držania za golier alebo kapucňu a postupné uvoľňovanie, ako aj náhradu ruky uchopením sukne, nohavíc alebo plienky, aby dieťa získalo väčšiu samostatnosť.

Q: Ako zabezpečiť bezpečnosť pri učení chodiť vonku?
A: Viacerí rodičia zdôrazňujú držať dieťa za ruku pri prechádzaní cez cestu a v dave; v nebezpečných priestoroch odporúčajú trvať na držaní ruky až do osvojenia stability.

Q: Ako dlho môže trvať obdobie, keď sa dieťa pýta ruky namiesto samostatného chodenia?
A: Skúsenosti v diskusii sa líšia; niektoré deti sa pýtali ruky len približne 2 mesiace, iné až do 18 mesiacov alebo dlhšie, pričom veky uvádzané sú typicky 14–18 mesiacov.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Vedenie dieťaťa za jednu ruku sa bežne používa ako psychická podpora a na bezpečnosť pri prechádzaní cez cestu.
  • Vedenie za dve ruky môže spôsobiť, že sa dieťa „zavesí“ a nadmerne záťaží chrbticu.
  • Ak sa oneskorenie zdá dlhodobé alebo sprevádzané obavami, pediater môže odporučiť neurologické a metabolické vyšetrenia.


Sporné názory

  • Niektorí rodičia odporúčajú nechať dieťa skúšať samostatné kroky aj za cenu plaču, alebo iní radia vždy podať ruku a postupne uvoľňovať.
  • Niektorí tvrdia, že držať dieťa za jednu ruku je úplne v poriadku a bezpečné, zatiaľ čo iní zdôrazňujú nutnosť podporovať samostatnosť a vyhýbať sa nadmernému isteniu.


Otvorené otázky

  • Kedy presne je vhodné začať „odvykať“ dieťa od držania ruky bez toho, aby sa zhoršila jeho istota v chôdzi?
  • Aké konkrétne znaky oneskorenia chôdze by mali viesť k urgentnému odporúčaniu na neurológiu alebo ďalšie vyšetrenia?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

Vigantol, vedenie dieťaťa za jednu ruku, vedenie dieťaťa za dve ruky, držanie za golier/kapucňu a postupné uvoľňovanie, náhrada ruky uchopením sukne/nohavíc/plienky, štvornožkovanie (štvornožkuje), kolienkovanie, vyšetrenie na neurológii, metabolické vyšetrenia, doplnenie vitamínu D

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z2
avatar
safranca
19. aug 2014

moja uz tyzden chodi sama a asi tyzden som ju drziavala iba za golier vzadu na krku alebo za kapucku aby si bola ista ze ju zachytim keby nieco ale od 10 mes chodila uz za ruku a ked som ju drzala za ten golier alebo kapucu tak som ju pomalicky pustala aby som ju uz len volnejsie a volnejsie drzala a hovorim uz to je tyzden co chodi sama a to v nedelu ma rok

avatar
farky12
26. feb 2015

ahojte mamičky..pridávam náš príbeh.. Lejko bude mať v júni 3 roky. od bábätka bolo všetko v poriadku.. pretáčal sa kedy mal, začal sa stavať na nôžky pekne "tabuľkovo", začal chodiť za 2 rúčky asi od roka, ale za jednu (stále padal do strany) až zhruba na 18 mesiacov.. čakali sme, pretože porovnávali so starším bračekom, ktorý začal chodiť na 17 mesiacov.. p. doktorka nás poslala na neurológiu, odtiaľ na metabolické vyšetrenia, to všetko dodnes absolvujeme každé 3 mesiace.. CHVALABOHU je všetko na metabolickom v poriadku, jedine mal menej vitamínu D, tak dávame vigantol.. kojený bol 2 roky.. prvé samostatné kroky urobil minulý október, normálne už bežkal, ale radosť trvala zhruba 3 dni.. určite nespadol, stále som s ním, zas sa zasekol, začal kolienkovať a doma sa pridržiavať nábytku.. zas vyšetrenia, všetko v poriadku, už nás strašili všelijakými svalovými poruchami, mňa však stále držalo a tešilo jedno, že nemá problém sa stavať na nožky, že vidím, že chce chodiť, že neplače a to znamená, že ho nič neboli emoticon len má nejaký blok v hlávke a patrí medzi opatrné detičky.. zhruba 2 týždne doma v byte už bežká, nepridržiava sa nábytku, prestal kolienkovať, ale vonku si stále opýta rúčku, (normálne mi ju pobozká, keď ho chytím za ruku, akoby prejavoval svoju vďačnosť),chce to snáď viac času a dúfam, držte palce, že je to len v opatrnosti.. máte prosím nejaké skúsenosti - poznáte niekoho v okolí s podobným príbehom? Dúfam, že v lete si už zahrá s bračekom futbal a v septembri pôjdeme do škôlky.. už som aj rozmýšľala, že je dosť na mňa naviazaný a tou rúčkou si vyžadoval neustálu pozornosť.. budem vďačná za každý názor.. ďakujem za prečítanie.. majte saJanka

Strana
z2