Dvojročné dieťa sa neustále hádže o zem

ja by som ho osobne zobrala , alebo len ako matka išla psychologičke, nech pomôže, čo a ako sa chovať, ked to robí 😉 hanba to nie je

ahoj nechem nejako moc mudrovat ,ale skusila by som to asi takymto štýlom, ešte pred odchodom z domu ráázne synovi vysvetilt, ak sa čo i len raz hodí o zem, vraciame sa domov, alebo nebudu rozprávky alebo hocičo, j a neviem vezmem ti trakor (oblubenu hračku ) , ale treba to spraviť!nie len sa vyhrážat. takže a ak bude dobrý a nehodí sa o zem ani raz tak maminka bude straašne pyšna na synčeka , neboj take deti už velmi dobre rozumeju čo im chceš pvedat. A ešte niečo , aj keby si nemala nakupene alebo hoci čo, proste dodrž to a v momente sa otoč, a vratte sa domov, skúšaj aspon týžden a uvidíš , daj vediet potom či to aspon trošku pomáha, držim palce

@wera_ga skúša čo vsetko povolíte. V žiadnom prípade mu nedovoliť všetko, nepodplácať sladkosťami....nechajte ho tak, on časom príde na to, že si tým nič nevydobije....

to je obdobie vzdoru, nevsimajte si ho ked to robi, aj moja to parkrat urobila aj v obchode, tvarila som sa, ze ju nevidim...postavila sa a bola znova "normalna"

@q_ga vzdor musi to prejst. Moj sa zacal hadzat,ked mal 20 m. A ja v 5.m.tehu. Vtedy to bolo velmi caste..neskor(kusok pred narodenim dcery) sa uz nehadzal a neskor uz len sporadicky (stav trva,ze obcas ma take tahy - 4,9r.).
Chapem,ze si na nervy,hadzanie sa plus rev k tomu (dcera je slabsi odvar z neho)..
Nam pomohlo:
Vonku - odniest bez slov domov (ked,tak len strucne povedat,lebo oni vtedy nevnimaju,je zbyticne dat po zadku,dohovarat..). Skusali sme na deti,ze pa-pa my ideme,v tomto veku(2-3r.) nam to nefungovalo.
Doma - nevsimat si ho,maximalne zacat robit taku cinnost,co by ho mohla uputat.
Dcerka inak sama ked chyti jakot,nervy,zlost,tak odide prec do inej izby(my sme ju to neucili,to sama),tam sa hodi a jaci,ked sa ukludni,pride a ja to viac neriesim. No ona to ma fakt take slabsie. Na brata nema.🙂

A hlavne uz neustupit,lebo to budu zneuzivat.
Syna uz nenosim,lebo je velky,ale ked to raz za cas spravi,tak cakam so slovami,ze budeme tu stat,dokial sa nepostavi. Alebo ho postavim a ideme dalej,ked nie,opakujem to s tym cakanim.
Drzim paste,nech to prejde,ved oni su mino toho uplne skvele a uzasne deticky ze?,🙂)

neustupit, divadlo je divadlo, ja ked som raz povedala nie, tak to bolo nie, aj ked neskor som si povedala, ze mozno som mohla ustupit, ale uz len z principu, aby vedel, ze raz nie je navzdy nie a porozmyslam znamena mozno (pockaj, nevresti, nezakazala som, ale uvazujem), aj nas vedel pekne vrestat na ulici v obchode pred znamymi, az oni sa nukali, ze mu daju co chce, ze aka prisna matka, ale smola, zodvihla som ho a odvliekla domov, v tom veku nasadila do kocika a ideme, decko modre zarevane, preslo to, vyrastol, ale na psychiatriu by som v tom obdobi sla ako na dovolenku 😀

ignorovat, prekrocit, ak je na mieste, ze by narobil skodu alebo si mohol ublizit (napr. nieco zhodit na seba), prelozit a cakat. pritom zachovat pokoj. ked zisti, ze to neucinkuje, prestane minat energiu. ak sa hodi do mlaky a zaspini - otocka domov, koniec vychadzky. skusa hranice a tie urcuju rodicia 😉 dieta potrebuje istotu. doporucujem knizku od prekopovej

http://www.martinus.sk/?uItem=193033

niekde na yt je aj video ako sa dieta hadze v obchode o zem a vrieska. elegantna mamicka spravi to iste - smari sa o zem a jaci, dieta od prekvapenia stichne a kuka co sa deje 😀

@janka_mamka to som práveže už skúšala ale mám pocit že tomu ešte moc nerozumie, teda vydieraniu. Aj keď ho bez slova vezmem na ruky a ideme ďalej, reve ako zmyslov zbavený.. ☹

@katusap no lenže keď ja ignorujem môjho syna postaví sa a začína naháňačka 😀 teda že uteká mi kade tade aj na cestu, dole kopcom a keď urobím že ho ignorujem, on proste ujde ... a keď je odomňa už dosť ďaleko jasné že ho začnem naháňať aby nevbehol pod auto, a on to berie ako hru a uteká ďalej a keď ho dolapím a vezmem na ruky, rev...

Juuuuj obdobie vzdoru 🙂 dieťa došlo na to, že može povedať nie a rodičovi sa vzoprieť 🙂 nevie čo s emóciami a tak sa švacne na zem 🙂 ja sa smejem pretože moja dcéra teraz skúša to isté (našťastie len doma-kto by to furt pral) a ignorujem ju, pohladím pomojkám kľudne vysvehľujem a skedujem nech si neublíži ale zmiadnu beľkí reakciu odomňa nedostane..ale už som si večer musela dať pohár vína lebo aj kefˇ navodok sa snažím, občas ma pekne vnútorne vytočí 🙂 len ho sprac z tej cesty nech ho niečo neprejde a nebu, nekrič....zbytočné..prajem silné nervy 🙂

@wera_ga ahoj neymslela som to ako vydierat ho, alebo mu ubližovat needajbože. ako príklad to asi nebude bohvie čo, ale syn stáále nechcel rukavice, dáš dole rukavice ideme domov, otočili sme sa išli, neboj ako rýýchlo ich pýta teraz 🙂 viem že hádzanie je horšie ale princíp je rovnaký, neboj chápe určite chápe už veľa veciam.

@wera_ga no, tak ho nikam nebrat, 2 rocne dieta uz chape, ze robi zle a ked ma potom z toho srandu tak je zjavne, ze to robi naschval a dobre vie, co robi....a hlavne neuplacat ho nicim, doma ked to robi si ho nevsimat a ist s nim niekam za dobre spravanie

@wera_ga ozaj a ešte ma napadlo, kôli akým dôvodom sa väčšinou hádže o zem??? chce íst tam kde on chce, alebo len tak??

@siska53 no sú zlaté 🙂 ale niekedy 😵 tak ja skúšam už všetko, aj práve toto že "pápá odchádzam" a pomaly sa odoberiem svojou cestou ale on je schopný tam stáť ako soľný stĺp aj pol hodinu , až keď sa mu prihovorí cudzia osoba, rozbehne sa ku mne, alebo nasleduje naháňačka ako som už vyššie spomenula.. 😀

@danieli no presne :D aj na mňa už pomaly kukajú ako na bezcitnú zlú matku, ktorá mu nič nedovolí a to ešte naša milované babka hovorí, že e moc rozmaznaný.. ale veď pomaly už nemá byť z čoho... 😅

@wera_ga nas revaval aj polhodinu..celu cestu domov a nejaky cas este aj doma. Ale vydrzali sme.. Fakt to prejde.. Nam.pomaha a pomahalo,co som.ti pisala.
A so synom,ked daco,tak aj kratky pokec,co v nom taku zlost vyvolalo..ale az ked je utiseny.. No to sa da az pri starsich detoch.
A to pa-pa u nas nefungovalo.. Az teraz ako je syn starsi..prave z bezpecnostnych dovodov som ho len bez slova odviexla v kociku alebo dakto iny odniezol,ak bol s nami.. Sice rev,obcas metanie,ale nebudem za takych okolnosti vonku.

@kadri ano to som tuším videla 😀 no ja neviem či by som mala guráž to urobiť na verejnosti ale už od toho nemám ďaleko 😀 😀

@wera_ga to nie je vydieranie, ale dohoda 😉 Inak beriem, ze nie kazde dvojrocne dieta zvlada takuto dohodu, niektore deti v 2r ani nerozpravaju a ani nerozumeju uplne vsetkym suvislostiam. Ale opakovanie do nemoty tiez pomaha.
Podla mna zaklad je nevytocit sa 😉 Ja som sa to naucila az pri druhom dietati, prve obdobie vzdoru som si odtrpela a odnervacila 😅
A ked ti chce zdrhnut, chyt ho este skor nez ujde. Vsak ked lezi na zemi a jaci, ignoruj ho nie tym, ze od neho odides, len sa proste nenechaj vytocit, ale bud na blizku.

Osobne si ale myslim, ze kazdy si musi najst svoju metodu. Moja stredna bola strasna hysterka, obcas som mala pocit, ze je zazrak, ze na nas susedia nevolaju socialku pri tych decibeloch, ktore bola schopna vydavat. Jeden cas sme mali system, ze Mozes vrestat, ale chod do spalne (ta je tak viac schovana, menej to potom pocut 😀 ) no a moja zlata dievcicka ked uz si rozbiehala hysak, tak sa obcas aj sama odobrala do spalne vrieskat 😎

@wera_ga skus doma. 🙂

@janka_mamka no napríklad ideme po ceste a jeho napadne že sa nechce držať za ruku. Na tom by nebolo nič zlé, keby sme nešli tade kade chodia autá a on nie a nie sa držať a už to potom začne... proste keď si niečo zmyslí nechce ustúpiť, chce aby všetko bolo po jeho tak isto je to aj pri jedle, kým nájdeme jedlo ktoré by jedol vyskúšame niekolľko jedál, pokiaľ mu niečo nešmakuje nebude to vôbec jesť a z toho som ešte vac zúfalá lebo už mi neje skoro nič, a také že príde keď bude hladný na neho neplatí lebo on akoby hlad necítil..

Bože, čo sme si aj my prežili... Najskôr som bola bezradná, na malého tiež nič neplatilo. Každý bol ohromne múdry, ale čo na iných platilo, u nás nie. Veľa som čitala ako na to. Ale chcelo to veľa veľa veľa času, rodičovskej dôslednosti a pevné nervy. Ako tak fungovalo:
- dopredu mu povedať o činnostiach čo budú nasledovať (ideme do obchodu a môžeš si vybrať 1 vec, 3x sa šmykneme a ideme domov, keď skončí táto rozpravka vypíname tv, domov pôjdeme touto cestou...)
- dať na výber z 2 možností (prosis si jablko alebo banan?, ideme tam alebo tam?...)
- vcítiť sa do jeho pocitov a opísať mu ich (vidím, že sa hnevas, že som tí nekúpila...)
- veľa sa mu venovať, hrať, spievať, tancovať...
...
Hlavne fakt dodržať, čo povieš. Keď nie, tak nie. Inak sa nepohnete ďalej.

hehe, nasla som navod 😀

http://www.howcast.com/videos/53097-How-to-Deal...

@wera_ga no jednoducho mu musíš ukázať kto je tu "šéf", nemyslím bitkou, tým nič nevyriešiš. Mojmu malému len poviem ccheš ma najedovať? takým tonom že už vie, že je naozaj zle, tak ma napadlo skús si najast nejake slovo, alebo vetu ktroú povieš keď už vidíš že začína vymýšlat ( lebo počas vreskotu ta aj tak nevníma ) j anevieem napriklad nechce sa držat za ruku ked musí tak mu povieš to nejake slovo, ked sam bude vidiet že už je otho naozaj veľa. môj to v dvoch rokoch veľmi dobre chápal už , ale aj tak stale skúša kde su hranice 😝

@alobalka malému tiež často dávm na výber, prosíš si to alebo to... a važne to funguje, má potom taký pocit dôležitosti 🙂

@wera_ga no o tom by som mohla roman napisat, nasa babka mu VZDY dovolila VSETKO, dievcata videli ste uz dvojrocne dieta liezt po streche cez okno dnu? nuz a teraz malemu povie, ze je rozmaznany a zly...doma ho podobne hovadiny ani nenapadnu, vie, ze ak sa prizabije nejakym padom, este mu nalozim (nikdy som to este nemusela urobit) pretoze som mu dopredu vysvetlila preco sa to alebo to nerobi, nas maly ma uzasnu kapacitu manipulovat s ludmi, co vyvadza s manzelom ani nepisem, ten potom chudak zotroceny sa tesi do prace, dietatku treba jasne stanovit hranice, ale vyvazit to mnozstvom lasky a porozumenia

@zitaje no tak tento môj je až moc múdry na svoj vek si myslím, už pekne rozpráva a vyjadrí čo chce, veď on je zlatý dá sa mu po dobrom ale proste niečo sa stane v jeho hlavičke keď si niečo zmyslí a koniec. Začne táto hystéria. A keď prídeme domov už je zase dobre, to mi len vonku robí. a doma len pri jedle. Ja sa s ním snažím chodiť medzi deti aby sa vybláznil a potom bol kľudný, ale po ceste domov sa to opakuje. Ja som naozaj veľký nervák a stojí ma to všetku silu udržať sa v kľude, ale potom v nútri sa cítim strašne vytočene a zle, že nie raz si poplačem a rozmýšľam, kde robím chybu. Toto robí len keď je so mnou, s nikým ani so starkými ani s tatom to nerobí to len mňa skúša..

U nas v rodine sa osvedcilo, ale videla som taketo riesenie aj bezne von v obchodoch.... jednoducho nechat tak, ked sa hodi o zem nech tam lezi a vydrz to, ak bude vidiet, ze to neriesis bavit ho to prestane.. dohovaranim, natahovackami a takymi krokmi sa to bude len stupnovat a bude to horsie a podla mna nicim ho nepodplacat, lebo zas to bude viest k tomu, ze si na zaciatku....nedostane nieco a sup na zem...

@alobalka veď presne to sa snažím dodržiavať , ale je to veľmi ťažké. Proste kamarátky majú také deti že povedia ideme, tak sa zvihnú a idú. My tam ešte objímame preliezky a reveme obaja kým dojdeme domov... ☹ 😵

@jeennyv nehnevaj sa nemyslím to v zlom ale fakt pozrite sa na to z druhej stary , myslíte že unaveným predavačkám, ktroé neustale musia ratat peniaze, robí dobre počúvať hučiace deti... raz som jednej maminke sama myslela že prídem dcerku ukludnit, celý obchod bol z toho na nervy fakt 🙄