Jedujeme sa a hádžeme sa o zem
Dobrý deň, chcela by som Vás milé mamičky, poprosiť o radu. Mám syna, ktorý má 2 roky aj 3 mesiace a v poslednej dobe zostal veľmi vzdorovitý. Ja viem, že veľa z Vás mi povie, že je v takom období, ale niekedy naozaj neviem ako na neho. Keď mu niečo pekne kľudným hlasom poviem, že to alebo to nesmie, nemôže, začne všetko rozhadzovať čo mu príde pod ruky, hádzať o zem, začne vrieskať a nakoniec sa treskne o zem. Najnovšie mi začne robiť zle, že ma začne škriabať po rukách, keď ho chytím na ruky tak aj na tvár. Vysvetlila som mu, že maminke nesmie ubližovať, pýtam sa ho či chce aby maminka začala plakať...pokýva hlavičkou že nie ale stále mi robí zle. Nezaberá ani keď mu dám po rukách....ani keď zvýšim hlas...Najhoršie je to pri jedení, keď sa nahnevá na niečo, že to nie je podľa jeho predstáv, tak prevráti tanier, zahodí lyžicu alebo začne vylievať a rozhadzovať obsah na tanieri....už neviem ako mu mám vysvetliť, že jedlo nesmie hádzať na zem, a jednoducho to nesmie robiť. Alebo aj keď sme napríklad vonku a nechce spraviť niečo čo mu prikážem, alebo jednoducho ísť dovnútra, ľahne si na zem a začne trucovať. Nezaberajú žiadne reči, že ideme tam alebo hentam, že mu idem niečo kúpiť, alebo mu pustím rozprávku...jednoducho ani nepočúva. Jedine keď mu dám do rúk nejakú sladkosť tak vtedy ide a poslúchne, lenže to nemôžem robiť donekonečna. Prosím Vás, kto máte podobné skúsenosti, dajte mi radu, čo s tým mojím drobcom mám robiť. Ďakujem za každý nápad.
Stručné zhrnutie
- Dvojročné až trojročné deti bežne prechádzajú obdobím vzdoru s prejavmi ako hádzanie jedla, treskanie sa o zem, hryzenie a škriabanie, pričom rodičia opisovali tieto epizódy ako krátke, intenzívne amoky.
- Rodičia a vychovávateľky v diskusii odporúčali nekonfrontačné postupy: ignoráciu amoku, dôsledné odňatie taniera alebo okamžitý odchod od stola, „kút“ (time‑out), ponúkanie jednoduchých volieb a konzistentné následky (napr. „trikrát a dosť“, zrušenie večerníčka).
- Fyzické tresty („capnúť po zadku“) boli sporné; niekoľko príspevkov ich odporúčalo v extrémnych prípadoch, zatiaľ čo učiteľka a viaceré skúsené matky ich označili za nevhodné a zdôraznili trpezlivosť, dôslednosť a prípadné odborné vyšetrenie pri pretrvávajúcom alebo veľmi agresívnom správaní.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, keď dieťa hádže jedlo alebo prevracia tanier o zem?
A: Vziať tanier a odísť od stola; dieťa nedostane iné jedlo a nasledovať konzistentný následok (napr. „tanier je preč, nie je obed“), niekedy vypnúť rozprávku počas jedenia.
Q: Pomáha „kút“ (time‑out) pri obdobiach vzdoru?
A: Áno; viacerí rodičia uviedli, že poslať dieťa do kúta, nechať ho upokojiť a potom sa objímať a krátko vysvetliť, čo sa nesmie, postup väčšinou zlepšil správanie (niekedy bolo treba dieťa do kúta vrátiť viackrát).
Q: Je ignorácia amoku účinná metóda?
A: Áno; mnohí rodičia popísali, že keď nevenovali amoku pozornosť, dieťa sa vykľudnilo a prišlo späť pokojné, pretože stratilo „publikum“ a nič tým nezískalo.
Q: Je „capnúť po zadku“ vhodný výchovný prostriedok?
A: Sporné; niekoľko rodičov pripustilo jednorazové „capnutie“ pri extrémoch, ale učiteľka a viaceré matky ho označili za zlyhanie dospelého a odporučili nekonfrontačné alternatívy a dôslednosť bez fyzických trestov.
Q: Ako riešiť ranné ponáhľanie, keď dieťa odmieta obliecť ponožku alebo bundu?
A: Povedať raz s konkrétnym následkom (počítanie do 5 alebo 10) a ak dieťa nespolupracuje, odísť podľa pravidla (zabuchnúť dvere/odísť), prípadne prebúdzať o 10–15 minút skôr alebo motivovať výberom (napr. modrý alebo žltý hrnček).
Q: Kedy zvažovať odbornú pomoc pre extrémne správanie?
A: Diskusia spomínala, že pri veľmi častom alebo veľmi agresívnom správaní (hryzenie do krvi, permanentné „amoky“) môže byť namieste odborné vyšetrenie alebo konzultácia (napr. pediater, psychológ), pričom sa v súvislosti s ťažkými prípadmi spomínal pojem „hyperaktívny“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Ignorácia amoku a dôsledné, konzistentné dôsledky (odňatie jedla, zrušenie rozprávky, kút) často zaberajú.
- Kút (time‑out) slúži na upokojenie a následné zvládnutie správania bez okamžitého trestu.
- Trpezlivosť a pevné hranice sú dlhodobo dôležité; neprispôsobovať sa vždy požiadavkám dieťaťa.
Sporné názory
- Niektorí rodičia považujú za akceptovateľné jednorazové „capnúť po zadku“ pri extrémoch, zatiaľ čo učiteľka a viaceré matky to považujú za nevhodné a varujú pred fyzickými trestami.
- Niektorí používali sladkosti ako motiváciu alebo rýchle „upchaté“ riešenie, iní to považovali za zlý zlozvyk a varovali pred vydieraním.
Otvorené otázky
- Ako najlepšie ochrániť rodiča pred škrabaním a fyzickými útokmi dieťaťa bez eskalácie situácie?
- Ako zabezpečiť konzistentné hranice, keď do výchovy zasahujú starí rodičia, ktorí dieťa rozmaznávajú?
- Kedy presne je správanie dostatočne „extrémne“, aby vyžadovalo odborné vyšetrenie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
ignorácia, kút (time‑out), „trikrát a dosť“, odobratie taniera/odchod od stola, zrušenie večerníčka, vydieranie sladkosťami, dať do izby/postieľky, držať mu ruky až kým sa neukľudní, počítanie do 5/10, ponúknutie voľby (modrý alebo žltý hrnček), obviazanie/obetovanie (riešenie typu „zabiť diváka“ – ignorovať divadlo), poslať domov/pustiť dvere (nech si ide „hľadať inú mamu“ ako taktika), fyzické tresty („capnúť po zadku“) — sporné, označenie možnej diagnózy „hyperaktívny“
Miesta a osoby
Trenčianske námestie, škôlka
@jankastubka nie, dnes si to robila výborne. Syr do ucha? Sorry, jedno upozornenie, potom druhé - s tým, aký trest bude nasledovať, tretí krok - beriem syr a ešte jej aj poviem, že môže revať aj do večera, syr dnes už nedostane. V škôlke ťa vyslovene provokovala. Čo si myslela učiteľka nerieš, tá je zvyknutá na iné výstupy. Inak, ak nechce dieťa ísť domov, ani po dohode - že päť, desať minút počkám, kým sa dohráš, alebo si niečo dokončíš a aj tak robí cirkus, pošlem rodiča domov so slovami, aby prišiel (ak s tým samozrejme súhlasí) päť minút po tom, ako sa škôlka zatvára. Je potom zaujímavé pozorovať dieťa, ako sa obzerá, že deti jedno po druhom odchádzajú a ono je stále v škôlke....väčšinou mu to už nie je všetko jedno a neskôr nerobí ofuky s odchodom domov. Alebo to treba dieťaťu pripomenúť, ak niečo chce - vystrihnúť, poskladať lego....odpoveď rodiča - počkaj, za chvíľu....a pripomenúť, že chápem, že sa mu nepáči, že danú vec nejdem urobiť hneď, že mne sa tiež nepáči, že nechce ísť zo škôlky a ja musím dlho čakať. Tak si nebudeme robiť jeden druhému to, čo sa nám nepáči. A odchod zo škôlky si urobila najlepšie, ako si mohla. Na okolie sa vykašli, normálny pochopí, ostatní ťa nemusia zaujímať. Keď budeš v týchto veciach zásadová, dcéra pochopí, že s tebou kývať nebude. Nejde o to, aby bola ako pajác a na povel všetko robila do bodky, to vôbec nie, ale ona ťa vyslovene provokuje. Zistila, že ťa to vytáča, tak má proti tebe zbraň, ak jej ukážeš, že ti to je fuk, že ťa to nerozčúli, ale ona urobí zle sama sebe, prestane s tým. Žiadna hanba, ale určiť dieťaťu hranice a tá sa naopak cení. Večerníček samozrejme dnes nebude, iba jej povedz, že si ho dnes nezaslúži, zajtra uvidíš - podľa toho, ako sa bude správať. Trojročné dieťa netreba motivovať k činnostiam, ktoré u neho považujeme už dávno sa samozrejmé. Prosíkať ani náhodou!!!! Prečo?! Poď ideme si umyť ruky, pôjdeme obedovať. Ak si neumyje, jesť nedostane. Ak si odmieta umyť zuby (čo je zase len provokácia), tam by som to skúsila nejakou rozprávkou (pozri na nete). Ak bude naďalej s tým problém, zruš úplne všetky sladkosti, aj sladké jedlá, sú iba pre deti, ktoré si čistia poriadne zúbky. Drž sa, ide ti to super!
@timea7 dakujem za podporu, no budem sa snazit. Len clovek sam o sebe vzdy pochybuje, a o to mi je to viac luto, ked teraz napr, je taka poslusna, krasne sa uz hodinu sama hra. Radost na nu pozerat.
S tymi rukami ked sme doma a ideme jest, tak to tak presne praktizujem. Sladkosti inak nejedava ani sladke jedla, takze musim najst inu motivaci 😀
@jankastubka neopakuj desať krát, dieťa ťa aj tak už potom nepočúva. Povedz raz, ak si bundu neoblečie, spýtaj sa či si ju už oblieka, lebo ty odchádzaš, ak nie, urob presne to, čo si urobila dnes. Plus ten zákaz Večerníčka má k tomu ako bonus. Udrieť určite nie, možno by poslúchla zajtra na prvý raz a možno by to v nej vzbudilo ešte väčšiu agresivitu (už teraz sa na teba zaháňa - inak u mňa by bol Večerníček zakázaný najmä za toto, na teba sa nemá čo zaháňať). Možno by sa po jednej po riti pár krát do týždňa otriasla a možno by ťa nenávidela tak, ako môj partner nenávidí svojho otca a to ho nikdy nejako zvlášť nezdral, len sem-tam facka 😒 😒 😒 . On to síce okrem mňa nikomu nerozpráva, ale všetkým je jasné, že ich vzťahy sú o ničom, že sa v podstate obchádzajú. Zrejme pociťoval ako dieťa obrovský pocit poníženia. Ona by si napríklad zuby vyčistila, ale preto, lebo by sa obávala ďalšej na zadok, nie preto, lebo ich čistiť treba a to nie je žiadna výhra. Buď dôsledná, výsledky sa dostavia a to skoro, uvidíš. Dať na zadok je síce rýchlejšie, ale je to zlyhanie dospelého. Využíva výhodu silnejšieho, čo mi pripadá úbohé.
@juhseverzapad no ja som teda dostavala viac ako jednu malu po zadku a nemam na to dobre spomienky.
Akoze niekedy mam nervy, ze by som jej uz jednu dala. Ale suhlasim s nazormi, ze ak nechcem aby mna mala bila alebo sa po mne zahanala, nemozem jej predsa ja ukazovat, ze ja jej to robit mozem.
@jankastubka Ale takisto jej musíš ukázať čo nesmie. Ja tiež kričím alebo vyjednávam, ale keď sa nedá, tak nedá a capnem. V tom momente otoč o 180 stupňov. Chvíľu ľútostivý plač a potom posluch, lebo si uvedomí, že to prehnala.
@jankastubka janka to je len čiastočna pravda....ja som malu scapala resp. manzel kedze nas ,,tlkla,, a vzdy ked ma išla bit tak ja som ju začala capať s tým ze ,,pači sa ti to?,, ,,lebo mna to boli,, ,pozri ako ma to boli,, a šup jednu....klin sa klinom vybija. Ine by to bolo keby sme dieta bili, capali a tlkli za kazdu somarinu, denne a bez rozmyslu -to neuznavam a nepraktizujem ..ale vychovna ešte nikomu neuškodila.
Teraz uz mam deti ,,velke,, takze nebijem ved sa vieme dohodnut nie? ....ale ked sa rozzurim ako šelma (čo byva velmi zriedka a to uz musí byť ze fakt uz je to cez čiaru čo vystraja) tak dceru chmatnem za ten vrkoč a hlava jej lieta ako tenisák...a čuduj sa svete sklapne okamzite.
@tinka1704 tak ho to viac vyhecovalo. Keď si ho nevšímam tak všetko čo rozhádže uprace a príde si ku mne sadnúť. Keď hádže jedlo, okamžite mu ho vezmem a poviem mu že ak ide jedlo hádzať bude hladný. O chvíľu príde a povie mňam mňam a všetko zje. Keď robí cirkus vanku, poviem mu že ak neprestane ideme domov. Väčšinou neprestane. Vezmen ho na ruky a s veľkým revom ideme dnu. Inak to žiaľ zatiaľ s ním nejde. Vždy ho doma nechám vyzúriť napr.na chodbe. Je tam sám a keď vidí že nikoho tým nezaujal príde ku mne už kľudný a vždy sa chce pomojkať. Verím že to prejde časom 😉 musíme trpezlivo čakať na dobré dni 😀
U môjho syna funguje to, že čim viac ja zakazujem, upozornujem, napominam, tak viac veci mi zacne robit narocky...posledne dni si musim zaklopat je to snim uplne super...ma dobru naladu asi 🙂 chodi krasne somnou za ruku po vonku a po chodniku....a dnes som si vsimla ze jeho o pol roka mladsi bratranec robi presne to iste co aj moj syn...zacne sa valat po zemi ked ho odniekial zoberie...🙂 (asi to maju v rodine) je obcas ako to pocasie 🙂 haha...
@juhseverzapad ja ju bit nechcem. Myslim, ze aj iny trets zaberie. Len ide o to, ze mam pocit ze cely den nerobim nic ine len ju prosikam aby nieco urobila, ak to urobit nechce vyhrazam sa trestom, ak ani tak neurobim tak trestam. Ze je to vlastne len o trestoch. Ze ci je to spravny pristup, ci neexistuje nejaky motivacny.