Niekedy nezvládam výchovu
Ahojte maminky..mam dcerku, koncom marca 3 roky..je to veľmi zlatucke dievcatko, naozaj do tých 2 rokov bola kludna, sem tam nervicky ale dalo sa to .. ale ako prišiel druhy rok, je to katastrofa, naozaj.. je pravda ze partner pracuje velmi veľa, a som s nou väčšinou ja.. takže je možné, že veľakrát povolim aj jej dosť dovolím.. ale proste akonáhle na niečo poviem nie, alebo pockaj chvíľku, alebo proste len jej poviem na prechádzke stoj ide auto..automaticky sa mi hodi o zem, vrieska, kope.. no niečo strašné. . Ráno raňajkovať pri stole nehrozí, odhryzne si a beha po celom dome..ako náhle poviem sadni si prosím, zas len strašný plac.. a teraz čakám druhe dieťatko, snažím sa byť ešte ustretovejsia, objímať venovať sa.. ale v posledných dňoch keď sa jej napríklad niečo nedarí alebo hocičo nevie urobiť, začne veci tlieskať o zem, všetko o zem hádže, do všetkého kopne.. a tu žiaľ asi aj moje hormony alebo ja neviem, jednoducho zlyhavam ako matka, ale aj dnes hodila 3 krát taky malý úložný box o zem..no vybuchla som a hodila som ho o zem aj ja.. a už som toto spravila viackrát.. nechcem polutovat ani nic, uvedomujem si akú veľkú chybu som tum yrobila, lebo som jej mala vysvetliť ze to nie je správne.. ale nechcem ju nikdy udrieť ani na nu kričať.. no sem tam jednoducho vybuchne a kričím.. bude
Stručné zhrnutie
- Obdobie vzdoru u 2–3 ročných detí je bežné a odporúčané riešenia zahŕňajú dôslednosť, pevný denný režim a nastavenie príčiny‑následku (napr. „dojedla, zbytky vyhodím“, „otočka domov“), aby dieťa pochopilo hranice.
- Diskusia odporúča konkrétne metódy sebakontroly rodiča a nástroje výchovy, napr. zrkadlenie, vylúčenie zo spoločnej činnosti, odvedenie pozornosti a hľadanie podpory v skupinách, na Instagrame (vedomá výchova) alebo prostredníctvom kurzov ako „Ako nekričať na deti“.
- Väčšina príspevkov tvrdí, že občasné rodičovské „vybuchnutie“ samo o sebe nespôsobí dieťaťu traumu, pričom trauma sa v diskusii viazala na dlhodobé ponižovanie, ignorovanie alebo týranie; zároveň je v diskusii dôraz na opravu vzťahu po konflikte (upokojenie, objatie, pomenovanie emócií).
Najčastejšie otázky
Q: Ako zvládnuť obdobie vzdoru u 2–3 ročného dieťaťa?
A: Použite dôslednosť a jednoduché pravidlá s jasnými následkami (príklady z diskusie: jedlo len za stolom, ak vbehne do cesty bez držania ruky – „otočka domov“), metódy ako zrkadlenie a vylúčenie zo spoločnej činnosti, a vyhľadajte materiály o vedomej výchove na Instagrame alebo YouTube.
Q: Bude mať dieťa traumu, ak rodič občas vybuchne?
A: V diskusii sa uvádza, že občasné vybuchnutie rodiča samo o sebe nespôsobí traumu; trauma sa podľa príspevkov viaže na dlhodobé strachovanie, ponižovanie, ignorovanie alebo týranie a dôležitá je následná oprava vzťahu (upokojenie, objatie, pomenovanie emócií).
Q: Aké konkrétne taktiky použiť pri hádzaní vecí o zem a úmyselnom poškodzovaní?
A: Odviesť dieťa do inej miestnosti s otvorenými dverami a vrátiť sa až keď je upokojené, alebo uplatniť dôsledné následky (napr. nepriniesť obľúbenú potravinu pri ďalšom nákupe), pričom v diskusii sa spomínalo aj „odložiť“ predmet bez hnevu a neskôr situáciu vysvetliť.
Q: Kde hľadať odbornú i komunitnú podporu pre rodičov so stratou trpezlivosti?
A: V diskusii odporúčali hľadať skupiny žien, výchovného poradcu, materiály o vedomej výchove na Instagrame, YouTube kanály ako „Montessori praxe – Irena Kubantova“ a web komunikaciasrdcom.sk; niektoré príspevky spomínali aj kurzy „Ako nekričať na deti“.
Q: Ako riešiť situáciu ak partner pracuje veľa a rodič potrebuje oddych?
A: V diskusii sa navrhovalo zabezpečiť pravidelný oddych cez pomoc rodiny alebo opatrovateľky, dohodnúť s partnerom väčšie zapojenie, alebo využiť občasnú starostlivosť u blízkych, aby rodič získal čas na regeneráciu.
Q: Pomôže objímanie dieťaťu počas záchvatu hnevu?
A: V diskusii sú dva postoje: niektorí odporúčali objatie a upokojenie ako súčasť opravy vzťahu, iní uvádzali, že pri silnom hneve rodiča objatie nepomôže a preferujú ignorovanie či vylúčenie zo aktivity; názory sú v tejto otázke rozdelené.
Závery z diskusie
Zhoda
- Ide o bežné vývinové obdobie vzdoru u batoľat a výrazná väčšina považuje dôslednosť, pevný režim a láskavé korekcie za vhodné riešenia.
- Občasné rodičovské „vybuchnutie“ podľa viacerých príspevkov samo o sebe nespôsobí trvalú traumu, ak nasleduje oprava vzťahu (upokojenie, objatie, vysvetlenie).
Sporné názory
- Niektoré príspevky odporúčajú upokojiť dieťa objatím počas záchvatu, zatiaľ čo iné radia ignorovať záchvat a uplatniť dôsledný následok; obe metódy sa v diskusii považujú za použiteľné v závislosti od situácie.
- Niektorí diskutujúci považujú občasné zvýšenie hlasu za akceptovateľné pri zabezpečení bezpečnosti dieťaťa, iní zdôrazňujú, že treba minimalizovať krik a pracovať na sebaovládaní rodiča.
Otvorené otázky
- Ako systematicky zabezpečiť dlhodobú podporu pre rodiča, ktorého partner pracuje veľa a pomoc od blízkych je obmedzená?
- Ako intenzita hormonálnych a psychických zmien počas tehotenstva ovplyvňuje schopnosť rodiča implementovať nové výchovné stratégie?
Spomenuté značky a firmy
komunikaciasrdcom.sk, Irena Kubantova, Montessori praxe, Instagram (vedomá výchova), YouTube
Spomenuté produkty a metódy
vedomá výchova, Montessori, zrkadlenie, vylúčenie zo spoločnej činnosti, odvedenie pozornosti, doslednosť, pevný denný režim, pravidlá s následkami (otočka domov, vyhodenie zvyškov jedla), kurz „Ako nekričať na deti“, výchovný poradca, obdobie vzdoru
Miesta a osoby
Irena Kubantova, Harvard
Od dvoch rokov cca sa dieta zacina prejavovat, zacina si uvedomovat ze moze aj ono nieco chciet, aj ona moze mat nazor. A je to tazke, ked cely den riadis ty. Tiez by sa to nepacilo, keby ta niekto cely den komandoval🤣to len na vysvetlenie, preco sa ti to zda teraz s nou tazsie.
Nevycitaj si nic, vsetky sme obcas zlyhali, vsetkym nam tupnu nervy. Mne extremne v tehotenstve, tiez mal sN obdobie vzdoru a to boli strasne tlaky. Inak druhorodena dcera sa mi narodila taky vecny nespokojko, urevanec a nervak, a doteraz mi vrta v hlave, ze je to tym, aka som ja bola nervna pocas tehotenstva🤣😣 tak to vyskusak predychat, nechaj ju valat sa, kricat, nech to da von zo seba
Moze mat z toho dieta nejaké následky v budúcnosti?
Chcem na sebe strasne popracovať, vyhladavam rozne skupiny žien ktore si pomáhajú a rádia.. fakt sa snažím, len keď sme ostali prvýkrát samé ( jej reálny otec nema záujem, partner ju vychováva a napriek tomu ze jej vysvetľujeme ako to je, jeho vola tatinom)
Takže boli chvíle keď bola aj menšia a sem tam som vybuchla, keď som bola na nu sama.. ja sa teda len chcem opýtať, viem ešte niečo napraviť, aby z toho nemohla mať nejaké následky časom?
Ako popracovať na týchto nervoch?
Mali ste aj vy niektoré az fakto velmi nervozne deti? Zlepšilo sa to časom?
Ďakujem za každú pomoc
@anonym_autor
Tvoja dcéra je práve v období vzdoru a to je objektívne jedna z najnáročnejších fáz na výchovu a rodičovstvo. A ty si v tom ešte tehotná.
Rada by som ti povedala, že to bude ľahšie. Najprv nebude, neskôr bude. Keď sa narodí druhé dieťa, veľmi pravdepodobne si siahneš na dno. Nie preto, že niečo robíš zle, ale preto, že kombinácia hormónov, spánkového deficitu, neustáleho hluku, potrieb dvoch detí a vlastných emócií je extrémna.
Ja mám dve deti s malým vekovým rozdielom. Keď mali približne 1 a 2,5 roka, začala som sa postupne správať veľmi podobne ako ty. Rovnako som mala obrovské výčitky svedomia. A práve tie výčitky vytvárali ešte väčší vnútorný tlak, nepohodu a únavu. Bol to pre mňa veľmi ťažký čas.
Odvtedy sa cítim vyhorená. Ale zároveň som začala vedome pracovať so svojím správaním voči deťom. Nie zo dňa na deň. Pomaly a nedokonalo. Bolo to a stále je náročné. Dnes majú 4 a 2,5 roka a obdobie vzdoru mám doma už takmer dva roky v kuse. Staršie dieťa je našťastie pokojnejšie, ale aj tak… je to masaker.
Rozdiel je v tom, že dnes už viem s deťmi pracovať inak. Viem, že keď kričím, nie som zlá matka, som preťažená matka. Viem, že nervy neznamenajú zlyhanie, ale signál, že mi niečo chýba, oddych, podpora, ticho, hranice. Menej kričím, snažím sa, aby doma nevládlo napätie, ale pocit bezpečia adovolim si byť k sebe láskavá.
Bude mať dieťa traumu?
Nie. Trauma nevzniká z toho, že mama občas vybuchne, zvýši hlas alebo to nezvládne. Trauma vzniká z dlhodobého strachu, ponižovania, ignorovania alebo týrania. Ak dieťa po konflikte zažije opravu vzťahu, objatie, pomenovanie emócií, uistenie o láske, jeho nervový systém sa učí, že svet je síce niekedy chaotický, ale stále bezpečný.
Deti nepotrebujú dokonalú mamu. Potrebujú skutočnú mamu. Takú, ktorá má emócie, robí chyby, vie sa ospravedlniť a miluje bez podmienok. Dôležité nie je, čo sa stane v najhoršej chvíli. Dôležité je to, čo nasleduje potom: upokojenie, blízkosť, pocit, že sú milované a v bezpečí. Držím ti palce, lebo viem, čo prežívaš. Drž sa.
@anonym_autor staráš sa o 3-ročne dieťa, čo vôbec nie je jednoduché, je to jedno z najnáročnejších obdobi, si tehotna, byvas unavená, vybuchnes. To by chcelo nejakú podporu, oddych, proste byt aj k sebe láskavá napriek nezdarom, bez výčitiek. Nehovorím, že je to ok, alebo že sa krikom niečo dosiahne, nuž ale nie si superhrdina. Už to, že sa pýtaš, hladas rady, je super.
Krik si možno dcera nezapamätá, ale iste vzorce spravania preberie. Ak už sa neovladnes, je dobre, aby aspoň ten hnev nebol namierený na dieťa, ale na situáciu a tvoje prezivanie - toto ti vadí, nepáči sa ti, máš toho dosť; ak môžeš radšej odíď a dopraj si čas na upokojenie skôr než vybuchnes (len to si najskôr musis včas uvedomiť). Dolezite je, co urobíš potom, modelovat vhodnejšie správanie. Povedať, že ta to mrzí, kričať nechceš, bolo toho priveľa a skúsiš to nabudúce inak.
Ak sa dcerka plesti o zem, je to primerane jej veku, kedy emócie ešte nezvláda. Tvoja úloha, zachovať pokoj, nemeniť rozhodnutie. Neskôr sa k tomu vráť. A nauč ju, ako môže riešiť situáciu nabudúce.
Skupiny žien sú tiez fajn. Ak mi mozes do správy napísať, aké to su, bola by som veľmi rada. Pokial ta to zaujíma skús pozrieť na YT - Montessori praxe - Irena Kubantova (ma aj kurz Ako nekričať na deti 🙂) alebo komunikaciasrdcom.sk (rôzne články, podcasty, to už je ozaj vedomá praca na sebe, určená najmä rodičom).
@anonym_autor
Tvoja dcéra je práve v období vzdoru a to je objektívne jedna z najnáročnejších fáz na výchovu a rodičovstvo. A ty si v tom ešte tehotná.
Rada by som ti povedala, že to bude ľahšie. Najprv nebude, neskôr bude. Keď sa narodí druhé dieťa, veľmi pravdepodobne si siahneš na dno. Nie preto, že niečo robíš zle, ale preto, že kombinácia hormónov, spánkového deficitu, neustáleho hluku, potrieb dvoch detí a vlastných emócií je extrémna.
Ja mám dve deti s malým vekovým rozdielom. Keď mali približne 1 a 2,5 roka, začala som sa postupne správať veľmi podobne ako ty. Rovnako som mala obrovské výčitky svedomia. A práve tie výčitky vytvárali ešte väčší vnútorný tlak, nepohodu a únavu. Bol to pre mňa veľmi ťažký čas.
Odvtedy sa cítim vyhorená. Ale zároveň som začala vedome pracovať so svojím správaním voči deťom. Nie zo dňa na deň. Pomaly a nedokonalo. Bolo to a stále je náročné. Dnes majú 4 a 2,5 roka a obdobie vzdoru mám doma už takmer dva roky v kuse. Staršie dieťa je našťastie pokojnejšie, ale aj tak… je to masaker.
Rozdiel je v tom, že dnes už viem s deťmi pracovať inak. Viem, že keď kričím, nie som zlá matka, som preťažená matka. Viem, že nervy neznamenajú zlyhanie, ale signál, že mi niečo chýba, oddych, podpora, ticho, hranice. Menej kričím, snažím sa, aby doma nevládlo napätie, ale pocit bezpečia adovolim si byť k sebe láskavá.
Bude mať dieťa traumu?
Nie. Trauma nevzniká z toho, že mama občas vybuchne, zvýši hlas alebo to nezvládne. Trauma vzniká z dlhodobého strachu, ponižovania, ignorovania alebo týrania. Ak dieťa po konflikte zažije opravu vzťahu, objatie, pomenovanie emócií, uistenie o láske, jeho nervový systém sa učí, že svet je síce niekedy chaotický, ale stále bezpečný.
Deti nepotrebujú dokonalú mamu. Potrebujú skutočnú mamu. Takú, ktorá má emócie, robí chyby, vie sa ospravedlniť a miluje bez podmienok. Dôležité nie je, čo sa stane v najhoršej chvíli. Dôležité je to, čo nasleduje potom: upokojenie, blízkosť, pocit, že sú milované a v bezpečí. Držím ti palce, lebo viem, čo prežívaš. Drž sa.
@anonym_b0f88a hovoris mi z duse
@ariannazara no ja kým som dieta nemala som sa len čudovala keď som toto videla robit iné deti..fakt som si povedala ze toto je nevychovane.. a hľa 😃 chodíme medzi detičky, čítame, tancujeme, kreslime
@anonym_autor Moj synovec bol takyto a chcelo to len trpezlivost a nepovolit. Nech sa hadze o zem a jeduje,ty len daj pozor,aby si neublizila. Ona sa musi naucit,ze ked povies nie,tak to aj plati. Placom si vydobija svoje a ty ked polavis jej tym len ublizujes dobuducna. Vychova do 6 rokov je velmi dolezita,potom to uz nejde,ked ma zle zaklady. A ze zakricis kvoli tomu sa netrap. Pokial nekricis neustale,je to ok. Ale kazda mama musi skriknut,ked to inak nejde.
Nebude mať žiadne následky neboj sa. A na svete neexistuje mama čo nikdy nestratila nervy.
Musíš byť dôsledná, to je všetko. Boli veci ktoré som dcéru nechala robiť po svojom. Chcela jesť tak že odbiehala od hry, jesť pri telke...nevadí, hlavne že sa najedla. Ja som ju aj kŕmila a už do škôlky chodila, lebo bola príšerná jedáčka. Kľudne som ju aj obliekala ráno aby sme ušetrili čas a nervy.
Ale vedela že keď som na niečo povedala NIE tak to bolo nie, alebo sa išlo tam kam nechcela ale museli sme tam ísť tak sa išlo tam. Len raz mi ušla na prechádzke tak sa išlo okamžite domov.
@anonym_autor
Tvoja dcéra je práve v období vzdoru a to je objektívne jedna z najnáročnejších fáz na výchovu a rodičovstvo. A ty si v tom ešte tehotná.
Rada by som ti povedala, že to bude ľahšie. Najprv nebude, neskôr bude. Keď sa narodí druhé dieťa, veľmi pravdepodobne si siahneš na dno. Nie preto, že niečo robíš zle, ale preto, že kombinácia hormónov, spánkového deficitu, neustáleho hluku, potrieb dvoch detí a vlastných emócií je extrémna.
Ja mám dve deti s malým vekovým rozdielom. Keď mali približne 1 a 2,5 roka, začala som sa postupne správať veľmi podobne ako ty. Rovnako som mala obrovské výčitky svedomia. A práve tie výčitky vytvárali ešte väčší vnútorný tlak, nepohodu a únavu. Bol to pre mňa veľmi ťažký čas.
Odvtedy sa cítim vyhorená. Ale zároveň som začala vedome pracovať so svojím správaním voči deťom. Nie zo dňa na deň. Pomaly a nedokonalo. Bolo to a stále je náročné. Dnes majú 4 a 2,5 roka a obdobie vzdoru mám doma už takmer dva roky v kuse. Staršie dieťa je našťastie pokojnejšie, ale aj tak… je to masaker.
Rozdiel je v tom, že dnes už viem s deťmi pracovať inak. Viem, že keď kričím, nie som zlá matka, som preťažená matka. Viem, že nervy neznamenajú zlyhanie, ale signál, že mi niečo chýba, oddych, podpora, ticho, hranice. Menej kričím, snažím sa, aby doma nevládlo napätie, ale pocit bezpečia adovolim si byť k sebe láskavá.
Bude mať dieťa traumu?
Nie. Trauma nevzniká z toho, že mama občas vybuchne, zvýši hlas alebo to nezvládne. Trauma vzniká z dlhodobého strachu, ponižovania, ignorovania alebo týrania. Ak dieťa po konflikte zažije opravu vzťahu, objatie, pomenovanie emócií, uistenie o láske, jeho nervový systém sa učí, že svet je síce niekedy chaotický, ale stále bezpečný.
Deti nepotrebujú dokonalú mamu. Potrebujú skutočnú mamu. Takú, ktorá má emócie, robí chyby, vie sa ospravedlniť a miluje bez podmienok. Dôležité nie je, čo sa stane v najhoršej chvíli. Dôležité je to, čo nasleduje potom: upokojenie, blízkosť, pocit, že sú milované a v bezpečí. Držím ti palce, lebo viem, čo prežívaš. Drž sa.
@anonym_b0f88a ďakujem ti za túto.odpoved, toto je niečo co som asi potrebovala prečítať aby som sa vzchopila a vládala pokračovať bez hlúpych myšlienok ďalej. Ďakujem ti veľmi pekne za odpoveď aj za tvoj čas. Nech sa Vám darí a nech ste šťastná zdrava rodinka
@anonym_autor akože co si čakala ze dieťa je na baterky? Keď si až teraz zistila aké to je a nezvládaš to teraz s 2 ročným načo ti je ďalšie? 🙄😒
@anonym_330578 ďalšia mamička čo si myslí , že jej dieťa je kľudne JEJ výchovou. Ženo , ženo...
Dúfam že keď ty budeš chcieť poradiť od niekoho , vyprskne takúto hlupocinu, čo si vypotila ty. Maximálne neempaticku. Zdar