Potrebujú deti neustále vysvetľovanie?
Toto píšem skôr zo zúfalstva než z múdrosti… lebo mám pocit, že už celý deň len rozprávam. vysvetľujem. komentujem. upozorňujem. prečo nie, prečo áno, čo sa stane keď, ako sa to robí správne… a aj tak mám doma dieťa, ktoré pri každej jednej veci stojí a pozerá na mňa, čo má urobiť ďalej.
Včera ráno sa obliekalo… stál s tričkom v ruke a čakal… ja že obleč si ho… on že ako… normálne… tak som mu to začala zasa vysvetľovať, rukávy, hlava, ťahaj… a v polovici vety mi došlo, že ja to robím furt. rozprávam za neho, myslím za neho, riešim za neho. potom sa čudujem, že bez mňa nevie spraviť ani blbosť.
Na ihrisku to isté… kĺzačka… ja už v hlave celé vysvetlenie o tom, ako sa držať, kam si sadnúť, že pomaly… a vedľa dieťa, ktoré sa bez slova vyšplhalo, spadlo na zadok, vstalo a išlo znovu. moje dieťa stálo a čakalo na inštrukcie… a mne to normálne prišlo smutné. lebo ja ho tým vysvetľovaním vlastne brzdím… aj keď to myslím dobre.Neviem, odkedy sme si povedali, že musíme deťom všetko rozprávať a rozoberať… že bez nášho komentára sa nič nenaučia. ja mám čoraz viac pocit, že práve naopak… že by im niekedy pomohlo, keby sme zavreli ústa a nechali ich to skúsiť. aj zle. aj blbo. aj s chybou… lebo inak budú furt čakať, že im niekto povie čo a ako. a ja už fakt nechcem byť návod na život pre vlastné dieťa...mám len jedno dieťa, niekto povie, že som neskúsená mama a riešim somariny..ale aj tak...píšem, nemám sa s kým veľmi poradiť o takýchto veciach"
@anonym_autor toto keby ja robím mame tak dostanem na zadok a hneď viem čo mám ako robiť..proste len vymýšľa a nechce sa mu rozmýšľať
@anonym_autor tieto AHA momenty sú skvele, lepšie než tisíc rad a knih dokopy. 😄
Super video o tom je na YouTube “ Nechte děti zažít frustraci”
Alebo mi napadli ešte tieto videá tiež YT: “Nadměrná péče o dítě” “ Proč je nebezpečné dětem bezhlavě pomáhat?” Verím, že nájdeš odpovede - kladies si správne otázky.
@anonym_autor Správaš sa k nemu ako k debilkovi, tak ním aj je. Predpokladám, že si ten typ matky, ktorý naštudoval všetky dostupné knihy o výchove, pozerá videá kadejakých odborníkov na výchovu a s pôrodom si úplne vypla zdravý rozum. Normálne mu raz povedz a ukáž a nechaj ho tak. Deti majú v sebe chuť skúšať, objavovať a ty ju zabíjaš. Berieš mu istotu. Občas ho požeň, pokojne zvýš aj hlas a dieťa sa naučí. Ak urobí zle, vysvetli mu prečo a nechaj ho to skúsiť znovu. A prezradím ti tajomstvo, dieťa môže aj plakať, aj spadnúť , ublížiť si a neubudne z neho. Toto večné ofukovanie a riadenie celého života, hoci v dobrej viere, spôsobí, že z neho vyrastie nesamostatný jedinec, ktorý bez pomoci nezvládne ani každodenný život. Máme takýchto detí plné školy a už sa dostávajú aj do práce - všetko je pre nich problém, stále čakajú, že niekto im presne povie, čo a ako, bude ich istiť a pokojným hlasom riešiť každý problém. Nevedia nadviazať ani vzťahy, či už kamarátske alebo iné, čo sú tak uzavretí do seba, neistí a boja sa zlyhania.
@anonym_autor zakladna otazka, kolko rokov ma dieta.
A kolko ma dieta rokov? Mam deti 2 a k slovu sa nedostanem.
@anonym_autor
pri tej klzacke som sa zasmiala 😂. Nas orvy bude mať 6 a mladsi ma 2,5 roka. Pred panelakom je ihrisko. Bavila som sa tam so susedkou, deti sa hrali a mali zrazu uz odsmiknuty. Lezie sa tam po rebriku, rozostup steblikov tak 20 cm. No smikalka nie zrovna od 2 rokov, co vtedy mal. Az mi zle prislo.
A potom som pro nom stala a pozerala ako paradne mu to ide! Odkukal od brata a heho kamoša. On ma uolne v paži, ze je maly a teoreticky by nieco este nemal. Proste ked brat tak aj on!
A uplne ukazkovy priklad je jeden chkapec co chodi zo stsrsim do skolky. Ako trojrocny sa vuelene pistil z dllllhej smykalky v hlbokom bazene - na kolenach s rozpazenymi rukami prosim pekne! Mama ho uz cakala dole, vedka neho ocino. Ale teda hkadela som neveriacky co to clapča dokaze 😂.
Zase naopak, hrali sme s tym starsim jednu hru ohladom geometrickych tvarov, mal asi 3 roky. Ja sim sa rozculovala, ze to nevie, nechape. No ako aj ked som mu pro predtym nepovedala co je trojuholnik hranol atd 🫣.
My mame 3 deti a to fakt potom uz tak neriesis kazdu prkotinu.
Napriklad co chces vysvetlovat na smykalke tolko? Vylez, sadni si poriadne, a sup ide.
Pokial si extra prestrachovana, je to pruser. Ja nemam chut nechat decka s babkou na ihrisku, ma 58 rokov. Jooj to je histerie, pozor drz sa preboha nedpadni 🤯 No taka pomoc na prašky.
Nas mladsi padne postavi sa a ide dalej, pripadne pofukam a hned je lepsie 😀. Pokial ke dieta zdrave, neries prkotiny.
A keď to necháš ma neho, tak sa stane čo? Nešmykne sa? Bude iba stáť na ihrisku? Chápem ťa úplne, ja by som na toto nervy vôbec nemala😁 ja mám dieťa čo všetko skúsi samo, padne z výšky a ide ďalej. Niekedy si zakusnem do jazyka ale inak som rada, že je to takto než vysvetlovať každú blbosť.
Mám dvojročné dieťa. Keď mal niečo málo cez rok, chcel ísť na veľkú šmýkačku. Začal liezt, pridržiavala som ho, opisovala som a vysvetľovala čo a ako a prečo robiť. Odvtedy sa šmýka sám na šmýkačkách pre deti 6+. V živote som nerobila to, čo ty. Takze buď má dieťa nejaký mentálny problém alebo z teba robí debila a ty z neho. Prepáč, ale toto nie je normálne a ani v poriadku…
@anonym_autor tvoj prístup sa môže zaradiť v psychológii do pojmu= Pozitívna invalidizácia dieťaťa, alebo hyperprotektívny rodič. Myslíš to s ním dobre až tak, že v budúcnosti má našliapnuté na to, aby bol ako také nesebaobslužné "dieťa" ktoré čaká na servis okolo a nevie si ani trenky poriadne obliecť, čaj zohriať, vybaviť niečo na úrade aj vo veku 50 rokov. A veruže takých vidím okolo ajajáj 🧐
Nechaj ho, nech sa učí a opláchne, v živote bude použiteľný a raz sa ti nevesta poďakuje.
https://rodinka.sk/vychovavame/vychovavame-deti...
Nakup zabavne leukoplasty, obvazy, lieh a nechaj ho skumat samotneho, kolko sa da a je este v podstate bezpecne.
Nachystaj mu oblecenie, nachystaj sebe a zacnite sa obliekat spolu. Na sebe mu ukazes, co ma on robit. Bude iba po tebe opakovat. Ziadne pomahanie. Vymysli to ako hru, ci sutaz, kto skor. Kludne sa spociatku tvar, ako nestihas, nech ma radost a nadsenie sa ponahlat byt prvy.
Nechaj ho skumat, padat, vstavat, plakat (akurat ho utes). Parkrat sa pichne, rezne o nieco, padne, natlcie sa. Ale o to bude nasledne postupne opatrnejsi, skusenejsi a sebavedomejsi, ze to zvlada. Sebavedomejsi a rychlejsi potom aj v inych oblastiach.
Ani zo zeme ho nedvihaj. Podaj mu ruku, ale nezdvihni ho na nohy. Musi sam. Aj ked matersky instinkt a “moralna povinnost matky” laka urobit to, ale nechaj ho, nech to urobi sam (predstav si sama seba ako praveku zberacku, ktora ma deti v perifernom videni v okoli, ale nema cas behat za nimi ich stavat kazdy raz na nohy, lebo si vecer budu delit v jaskyni tri a pol bobule).
Kde ho neskor mentoruj, su emotivne oblasti. Ked potrebuje pochopit interakcie medzi ludmi (aj s detmi v skolke/skole), preco su, ake su. Ze za vsetkym je nieco, malokto sa chova zle len tak, lebo sa tak narodil (aj ked su i taki ludia/deti). Ze ich musi chapat, nebyt k nim zly, no zaroven si udrzat hranice, kam im aj napriek pochopeniu nedovoli ist.
A to sebavedomie z vlastnych skusenosti, sebadovery a sebaistoty, ze si vie poradit, mu prave tu velmi pomoze stavat hranice druhym, co smu.
ved si zober na tom ihrisku telefon do ruky a nevsimaj si ho.. nauc sa byt trocho sebecka (prispievam anonymne, lebo ma tu matky zozeru).. aspon na tom ihridku si oddychni, ja som si vacsinou spravila kavu do termohrnceka citala alebo som sa rozpravala..
keď sa nabudúce spýta, ako si má obliecť tričko, namiesto odrecitovania podrobného technologického postupu povedz: skús to sám... A to platí pre všetky ostatné činnosti. Daj mu priestor na samostatnosť, inak samostatný nikdy nebude
@anonym_autor nemala by som na toto nervy, ale nepises, o ake velke dieta sa jedna. Dcera sa od cca 2 rokov vedela obliect sama (zakladne veci, nohavicky, tricko, teplaky, s niecim potrebovala trosku pomoct). Take ze smyklavku preliezku sme nikdy neriesili, ved kym bola mensia tak sme jej asistovali, od tych cca 2 rokov zvladla sama (s dozorom, pridrzanim atd), nieco odpozorovala od inych deti, nikdy som jej nemusela hovorit “sem daj ruku, sem nohu, teraz si sadni” - vsetko islo prirodzene. Ale fakt je rozdiel, ci sa bavime o 2r alebo 4r. A ak sa jedna o aktivity, o ktorych vies, ze ich zvladne, tak ho nechaj sa potrapit, nech sa oblieka hodinu, ale sam. Alebo pojde von tak ako je, nabuduce sa spamata.
neriesis somariny. Myslenie boli a je pohldnejsie nechat to robit druhych. Urcite musis tuto situaciu zmenit a to radikalne nech si nevychovas cloveka co bude robit niekomu cely zivot "nastroj" . Ako to zmenit? to je ovela tazsia otazka...... mozno aj na psychologa v tomto stadiu