Veľmi temperamentné alebo nevychované 16 mesačné dieťa
Dobry den, idem si k vam po radu. Neviem, ci moja "unava" a pocit, ze nieco robim zle je naozaj len z unavy a stereotypu ale mam pocit, ze nezvladam matersku - alebo dieta.
Mam 16 mesacneho syna, ktory je adoptovany. Brali sme si ho rovno z porodnice, nema inu mamu a je u nas od prvych dni.
V posledne dni mam pocit, ze moje dieta programovo robi vsetko pre to, aby ma vytacalo a absolutne ma nepocuva.
Ano viem, je este "malicky" ale on uz vsetkemu rozumie. Neposlucha vsak ani za nic. Moj brat ma rovnako stareho syna, ten je o tyzden starsi a je uplne iny. Je sice tiez temperamentny, ako aj moj syn, ale je taky, ako by som to nazvala, poslusnejsi.
Napriklad s mojim synom mam od jeho 7 mesiacov problem so zachvatmi hnevu. Pravidelne, ako nahle sa mu nieco nepaci alebo zakazeme, nasleduje zachvat hnevu, pri ktorom bud hodi co drzi o zem (doslova treskne) a potom si cupne na vsetky styri a bucha hlavou o zem (o beton vonku, o parkety alebo dlazbu doma) a to ak silno, ze si spravi modrinu alebo ho to minimalne boli, kedze nevie odhadnut silu.
Dalsi sposob je, ze ked ho vezmem na ruky (potrebujem niekam ist a on vzdy ide na opacnu stranu, alebo ho potrebujem prezliect ci prebalit) tak ide nechtami proti mojej tvari a naozaj poskriabe. Robi to uplne vedome. A ak mu stacim chytit ruky, treskne svojou hlavou o moju, takze mame modriny obaja.
Akonahle mu doma nieco zakazem, robi to programovo naschval a caka, co to urobi.
Nechcem ho bit ani po nom kricat, ale vysvetlovanie dookola naozaj nepomaha a neprinasa vysledky.
Paradoxom je, ze ja som dlhe roky ucila v materskej skole, 3 - 6 rocne deti ma vzdy pocuvali na slovo bez toho, aby som po nich musela kricat, alebo dat im na zadok, nikdy som ziadne dieta neudrela.
Moj syn uz po tom skriabani tvare po rucicke niekolkokrat dostal, co beriem ako svoje zlyhanie a uz dvakrat dostal aj po zadku - pretoze velmi dobre vie, ze nesmie skriabat nikoho, ze to boli a co znamena stoj alebo cakaj a akonahle to poviem, berie to ako povel na utek, takze sa rozbehne napriklad k ceste.
Mam uz aj nervy z toho, ze doma mam vecny bordel, pretoze on aj ked vie, ze sa to nesmie, naucil sa otvarat tie detske poistky na suflikoch a skrinkach, takze som to musela zalepit este lepiacou paskou, jeho najoblubenejsia cinnost je dostat sa do nejakej skrinky a povyvlacovat odtial veci..
Nemozem uz nic mat ani na kraji kuchynskej linky, ani na nabytku, vsetko mu podava prsty, vsetko stahuje a rozvlacuje po byte.
Poviem mu milionkrat, ze s farbickami sa kresli len pri jeho stole, akonahle polavim v ostrazitosti, uz je s nimi po celom byte. Akonahle mu ich vezmem, zacne sa jedovat, trieskat o zem a naschval robit vsetko to, co vie, ze ma vytaca - trieskat hracky o zem, vsetko na co dociahne na ktoromkolvek stole alebo skrinke pohadzat na zem, stahovat klietku s kralickom po celom byte, chyti hracky a hadze ich hlava nehlava. Ked mu farbicky vezmem tak sa zacne jedovat - nedam mu ich, ale nabuduce ked ideme kreslit cela situacia sa zopakuje, nemozem mu ich vziat navzdy.
Milionkrat mu mozem povedat ze na gauci sa iba sedi alebo lezi, nie, milion a jednakrat bude skusat co to spravi, ked zacne po nom behat.
MIlionkrat mu mozme vysvetlovat, ze na postel sa nelezie v topankach, len co prideme zvonka, nez ho stihnem vyzut uz je v spalni na posteli. Zacala som to robit tak, ze ho bud chytim za ruku, zaco si vysluzim zachvat jedu, ze ho obmedzujem alebo tu spalnu zatvaram, ale to si tiez myslim, ze nie je riesenie.
Milionkrat mu mozem povedat, ze na stolicku na jedenie sa nevesiame, ze ju moze zlomit, bude to robit milionprvykrat.
Milionkrat mu mozem povedat ze hracky nehadzeme do kosa, spravi to milionprvy.
Milionkrat mu mozem povedat, aby nebuchal z hrackami do umyvacky riadu, aj ked sa to tak pekne ozyva, urobi to znova len co polavim v ostrazitosti a bude to robit a skusat kym ho to neprestane bavit.
A vedela by som pisat este velmi dlho.
Odmalicka som bola velmi dosledna ako som zvyknuta z prace, ked raz nieco poviem, tak to plati, ci s amu to paci alebo nie. Ale priznam sa, niekedy som v koncoch - viem, ako vychovavat a ci plati na trojrocne deti, ale nedokazem si poradit z jeden a pol rocnym, kedze vysvetlovanie, pripadne zakazanie niecoho nepomaha.
Este ani raz som mu nepolavila, ani ked predviedol ukazkovy zachvat jedu, ci to bolo doma alebo v obchode. Radsej ho v klude odvediem prec, ruciaceho, revajuceho, metajuceho sa a skriabajuceho ma do tvare.
Ja viem, som na modrom konikovi a je mi jasne, aka bude vacsina prispevkov, priznam sa, velmi ho milujem ale som z neho obcas uz velmi unavena. Mam skusenosti so starsimi detmi a vacsina, ktore poznam v jeho veku uz su take, ze spolupracuju a viac menej posluchaju ale toto je maly zivel.
Vcera sme boli u brata a pytam sa svagrinej, ako je mozne, ze jej maly tak pocuva, ze ho ani nenapadne otvarat tie suflikY (a to tam nemaju zabrany). Odpovedou bola e odmalicka vedel, ze to ma zakazane. To vedel aj moj syn, ale nezaujimalo ho to. Oni mozu mat na stole cokolvek, jej syn sa toho nedotkne, toho mojho treba napominat a vecne mat na ociach lebo on slovo nesmies ignoruje.
Mal obdobie ked bol poslusnejsi, trvalo to kratko ale vtedy mi pomahal vypratat umyvacku, spolu sme upratovali, vsetko sme robili spolu. Teraz ho nic z toho nebavi a napriklad pomoct mi upratat hracky, ktore NASCHVAL pohadzal po zemi po tom, ako som ho prebalila proti jeho voli ho donutim iba tak, ze ho drzim za jednu ruku a druhou mu tu hracku dviham, sam ani za nic to neurobi. Akoze ja ho k tomu nakoniec donutim, ale za cenu toho, ze on chyti zachvat jedu a ja si skazim naladu na pol dna.
Bit ho nechcem, ani po nom kricat, aj ked sa priznam, obcas uz zvysim hlas, hlavne ked mu nieco poviem, ze nesmie a on to naschval urobi a este sa na tom smeje.
Ked mu nic nie je prikazovane, zakazovane a ked nie je nicim obmedzovany a moze si robit co len chce, tak to je to najzlatsie dietatko na zemeguli. Akonahle pride zakaz, prikaz, koniec, neda sa s nim spolupracovat.
Ani nehovorim o tom, co sa deje, ked prideme od babky a od dedka, ktori v nom vidia najdokonalejsie dieta na zemeguli, dovolia mu vsetko a potomma presviedcaju, ze ako je mozne, ze sa stazujem, ze neposlucha, ked to je uplne dokonale dobre dieta. Jasne ze je, lebo ma dovolene vsetko a nema dovod sa jedovat. A dookola mi prizvukuju, zeje este prilis maly. Ale ja si poznam dieta, on velmi dobre vie, co robi a vie, co smie a nesmie. Len uprimne na to kasle.
Potrebujem ho hlavne zvladnut a naucit poslusnosti, prosim uteste ma, ze to je len prechodne obdobie a ze to prejde. Aj ked u nas to uz trva velmi dlho a mam pocit, ze sa to nezlepsuje :(
Skutocne nemam pocit, ze by som bola prilis benevolentna, naozaj, ked nieco poviem, tak to plati, aj keby sa na hlavu postavil, ale ani ta doslednost z mojej strany neprinasa vysledky. Velmi ho milujem a prave preto chcem, aby z neho vyrastol slusny a dobry clovek. Dakujem za precitanie.
Stručné zhrnutie
- Obdobie vzdoru sa typicky vyskytuje medzi 1,5 a 3 rokmi a prejavuje sa opakovaným hodením sa o zem, hádzaním predmetov, kopaním a verbálnym „Nie!“, pričom psychologička Mgr. Klaudia Trojanová z Pedagogicko-psychologickej poradňe v Pezinku odporúča jasné hranice a dôslednosť.
- Pri opakovaných alebo veľmi silných afektívnych záchvatoch psychologička odporúča zvážiť neurologické vyšetrenie a odbornú konzultáciu s detským psychológom; terapia pevným objatím by sa mala vykonávať pod vedením detského psychoterapeuta.
- Praktické stratégie spomenuté v diskusii zahŕňajú odstránenie nebezpečných alebo dráždivých predmetov z dosahu, používanie logických dôsledkov (napr. odchod z ihriska pri hádzaní piesku), ponúkanie jednoduchých volieb dieťaťu a konzistentné pravidlá; niektoré odporúčania z fór (fyzické tresty, diazepam bez lekára) sú v diskusii sporné alebo varované odborníkmi.
Q: Čo sú bežné príznaky obdobia vzdoru u dieťaťa 1,5–3 roky?
A: Podľa psychologičky Mgr. Klaudie Trojanovej ide o typické prejavy ako opakované „Nie!“, hádzanie sa o zem, kričanie až vrieskanie, hádzanie predmetov a skúšanie hraníc; toto obdobie sa zvyčajne uvádza v rozmedzí 1,5 až 3 rokov.
Q: Ako mám reagovať pri afektívnom záchvate (hodenie sa o zem, silné kopanie, bitie)?
A: Odborné odporúčania sú najprv zistiť spúšťač, zostať pokojný, zreteľne stanoviť hranicu a zabezpečiť bezpečie dieťaťa; pri vrcholnom afekte môže pomôcť „malý šok“ (napr. fúknutie do tváre alebo osprchovať predlaktia) a terapia pevným objatím pod vedením detského psychoterapeuta, pričom pri podozrení na záchvatovú aktivitu treba doporučiť neurologické vyšetrenie.
Q: Kedy vyhľadať psychológa alebo neurológa pre batoľa s častými výbuchmi zlosti?
A: Psychológa je vhodné vyhľadať, keď rodina už „nezvláda“ situáciu alebo keď vzdor a agresia výrazne presahujú rodičovské sily; neurológa odporúča Mgr. Trojanová pri opakovaných silných afektoch, ktoré môžu naznačovať záchvatovú aktivitu, a ak problematické správanie pretrváva do veku okolo 5 rokov.
Q: Aké praktické výchovné metódy fungovali u iných rodičov v diskusii?
A: Spomenuté metódy zahŕňajú konzistentné pravidlá a dôslednosť, logické dôsledky (napr. odchod z ihriska pri hádzaní piesku), ponúknuť dieťaťu jednu voľbu (napr. zelené alebo modré pančuchy), odstrániť predmety z dosahu a ignoráciu hereckých výbuchov bez rizika pre dieťa.
Q: Môže byť správanie 16-mesačného dieťaťa spôsobené genetickými alebo prenatálnymi faktormi?
A: Diskusia uvádza, že adopcia, genetika a prenatálne faktory (napr. FAS) môžu ovplyvniť temperament a správanie; pri podozrení na biologické príčiny sa odporúča konzultácia s pediatrom a špecialistami (psychológ, neurológ).
Q: Pomáhajú fyzické tresty alebo lieky typu diazepam pri afektoch batoľaťa?
A: Niektorí diskutujúci obhajovali fyzické tresty, avšak odborné stanovisko v článku varuje pred podávaním liekov bez lekára a zdôrazňuje, že diazepam bez lekárskej konzultácie je nevhodný a návykový; odborné odporúčania sa sústreďujú na dôslednosť, konzultáciu s psychológom a eventuálne neurologické vyšetrenie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obdobie vzdoru je bežné u detí od približne 1,5 do 3 rokov a zahŕňa testovanie hraníc, hádzanie sa o zem a hlasné výbuchy.
- Konzistentné pravidlá, jasné hranice a logické dôsledky (napr. odchod z ihriska) patria medzi odporúčané stratégie.
- Ak sú záchvaty veľmi silné alebo pretrvávajú, odporúča sa odborné vyšetrenie psychológom alebo neurológom.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci presadzujú fyzické tresty („po riti“, „capnúť“), zatiaľ čo odborné hlasy v diskusii a článku varovali proti liečbe liekmi bez lekára a odporúčali psychologickú/neurologickú diagnostiku.
- Jedna skupina radí viac voľnosti a znižovanie zákazov, druhá zdôrazňuje potrebu pevnejšej disciplíny a dôsledného trestu.
Otvorené otázky
- Do akej miery ovplyvňujú správanie kojenca genetika a prenatálne faktory (napr. FAS) v konkrétnych prípadoch adopcie?
- Kedy presne treba rozlíšiť medzi „ťažkou povahou/temperamentom“ a neurologickou poruchou ako príčinou opakovaných afektívnych záchvatov?
- Ako najlepšie kombinovať emocionálne viazanú starostlivosť (napr. terapia pevným objatím) s nastavovaním jasných hraníc pri veľmi temperamentných batoľatách?
Spomenuté značky a firmy
Pedagogicko-psychologická poradňa v Pezinku, Martinus (martinus.sk)
Spomenuté produkty a metódy
Najšťastnejšie batole v okolí (kniha H. Karp), terapia pevným objatím, diazepam, FAS, ADHD, detská opozičná porucha, logické dôsledky, ignorácia publika, podplácanie maskrtou, osprchovanie rúčok/predlaktí ako „malý šok“, fúknutie do tváre, zavretie do postieľky, fyzické tresty („po riti“), ponúkanie jednoduchých volieb
Miesta a osoby
Pezinok, Mgr. Klaudia Trojanová, H. Karp, Monika Bothová


@bambinkaa Ale dá sa to, oni sa dokonca zabávajú sami spolu, tak to mam lahsie, ale to santenie s detmi, to mi uz trosku chybalo. Mala som uz presne ten pocit, ze len povinnosti, milion veci musim urobit a nie je to uz o uzivani si materskej a casu s detmi. Ale aj ked v noci by som sa najradsej vyspala, zavaranie ceresni sme dokoncili o 1h v noci.
Myslim si, ze zakladatelka temy tu dostala mnozstvo uzitocnych rad. Urcite detom netreba brat detstvo. Sediet na gauci moze kazdy dospely, ale skakat ako 18 rocny, to by bolo uz fakt infantilne. Vsetko ma svoj cas. 🙂