Ako prebieha pôrod. O pôrodoch na Slovensku

13. marca 2013 
Pôrody s úsmevom
4/2007
Pôrod je horor. Tak si to pamätá väčšina „absolventiek“ a my ostatné sme nejako zmierené s tým, že to asi má tak byť. Nemusí. Ani na Slovensku.


Realita po slovensky
„Kultúra“ pôrodov u nás do značnej miery kopíruje stav zdravotníctva. Nechýbajú vysokokvalifikovaní odborníci. Chýbajú peniaze, vybavenie, ochota zmeniť overené postupy a neraz bohužiaľ chýba aj obyčajný ľudský prístup. K pôrodom dodnes väčšina lekárov pristupuje ako k rutinnému zákroku, pri ktorom je prvoradý život dieťaťa a jeho podľa možnosti rýchly a bezproblémový príchod na svet. Na želania, potreby, či nebodaj názory budúcej matky na stole sa dívajú v lepšom prípade s pobavením. Nie všetko je o peniazoch, mnohé je o ľuďoch. Snaha o humanizáciu pôrodov na Slovensku tu však je a objavujú sa pomaly aj pôrodnice, kde je to inak a kde sú potreby a pohodlie rodičky na prvom mieste. Bohužiaľ, zatiaľ sa nedá hovoriť o plošných systémových zmenách. Je to na vôli konkrétnych pôrodníc a lekárov. Nadšenými bojovníkmi na tomto poli sú najmä neštátne inštitúcie.

Osvetu o alternatívnych a humánnych pôrodoch šíri napríklad OZ Pro Natal, ktorý okrem iného na svojej internetovej stránke mapuje pomerne presne služby, možnosti a zabehané postupy jednotlivých pôrodníc u nás. Vo väčšine z nich sa toho za posledných 15 rokov veľa nezmenilo. Na Slovensku drvivá väčšina žien rodí na chrbte, na klasickom pôrodnom stole. Predtým ju oholia, dostane klystír a s najväčšou pravdepodobnosťou sa to nezaobíde ani bez nástrihu. Pomerne bežnou praxou je však dnes tzv. profylaktická predpôrodná príprava, teda akési kurzy, kde sa ženy učia, ako pri pôrode dýchať, ako si uľaviť od bolesti, ako efektívne tlačiť a spolupracovať s pôrodníkom. Aj prítomnosť otca pri pôrode je dnes už takmer samozrejmá a v mnohých pôrodniciach nájdete na tzv. vzdychačkách namiesto nemocničných postelí žinenky, fitlopty a ribstoly.
Alternatíva na postupe
Na Slovensku je zhruba 70 pôrodníc a asi 15 z nich pristupuje k pôrodom inak. Môžete tam rodiť takpovediac alternatívne. Ich služby a možnosti sú rozdielne, spája ich však individuálny prístup k budúcim mamám, prihliada sa na ich želania a je tu kopec malých drobností, ktoré sú v tej chvíli pre vás – „ženu v nádeji“ – na nezaplatenie. Skrátka, naozaj máte pocit, že sú tam všetci kvôli vám a že nejde len o to, aby ste už konečne vytlačili ten „štopel“, ale aby ste sa stali matkou dôstojne a čo najšetrnejšie. Samozrejmosťou je dôkladná predpôrodná príprava a osobný kontakt s pôrodníkom (nebude to teda cudzia tvár, ktorú prvýkrát zbadáte pomedzi vlastné nohy uviazané v strmeňoch). Štandard izieb je vyšší ako v bežných pôrodniciach, často je tu možnosť doplatiť si luxusnejšiu izbu, kde s vami bude nocovať aj partner, a niekde môžete rodiť na nadštandardných pôrodných izbách. Bolesti si môžete zmierňovať nielen v sprche alebo na fitloptách, ale pomáha vám aj arómoterapia, masáže či relaxačná hudba. Dieťatko vám po narodení priložia k prsníku často ešte s pupočnou šnúrou alebo okamžite po ošetrení, otcovia môžu pupočník prestrihnúť a niekde dokonca osobne porodiť placentu (len pre silné žalúdky).

V takýchto pôrodniciach si môžete sama vybrať aj pôrodnú polohu. K dispozícii sú vám polohovateľné pôrodné kreslá, ktoré si elektronicky nastavujete sama, alebo špeciálne pôrodné stoličky a vaky. Môžete rodiť postojačky, v podrepe, do vody alebo zavesená na lane. Vzpriamená poloha sa považuje za prirodzenejšiu než na chrbte. Svoje telo posediačky či v drepe ovládate lepšie, otvárate sa rýchlejšie a značne vám pomáha aj gravitácia. Nepohodlné je to pre pôrodníka a asi aj preto sa väčšina z nich stavia k takému pôrodu odmietavo. V klasickej „operačnej“ polohe majú k „miestu činu“ dobrý prístup, tak prečo by sa namáhavo zohýbali, alebo z vás dokonca ťahali dieťa štvornožky? Prečo? Lebo v tej chvíli ide hlavne o vás.
Pôrody do vody
Ich veľký boom nastal v deväťdesiatych rokoch. V západnom svete ich mnoho lekárov a pôrodných asistentiek považuje za najšetrnejšie k matke i dieťaťu a napríklad v Nemecku je pôrodnou vaňou vybavená väčšina nemocníc a pôrodných domov. Priviesť dieťa na svet vo vode však nie je novinka a výmysel modernej civilizácie. V niektorých prírodných kmeňoch tak ženy rodia už tisícročia. Napríklad na Tanibare rodia ženy posediačky v mori, Maorky na Novom Zélande zasa v kroví pri potoku. Omývajú ich prívaly čistej vody a po prerezaní pupočnej šnúry sa v nej spolu s dieťaťom poumývajú. Teplá voda uvoľní svalstvo, pôrodné cesty sa v nej ľahšie a rýchlejšie otvárajú, i pretrhnutie hrádze je menej pravdepodobné. Keďže voda nadnáša, žena v nej ľahšie nájde vhodnú polohu, celkovo sa uvoľní, zrelaxuje, aj bolesti znáša o poznanie lepšie, takže dokáže s pôrodníkom dobre spolupracovať.

Pôrod do vody je oveľa šetrnejší aj pre dieťa. Po traumatizujúcom prechode pôrodnými cestami (do jeho tela sa vtedy pumpujú také dávky adrenalínu, ktoré by dospelého mohli aj zabiť) vpláva do prostredia, ktoré je mu známe a príjemné. Utopenie nehrozí, dieťa sa prvýkrát nadýchne, až keď sa jeho tvár dostane do kontaktu so vzduchom. Prvých pár minút strávi na bruchu matky, až potom sa prestrihne pupočná šnúra a nasledujú rutinné vyšetrenia.

Prvá lastovička v podobe rodenia do vody priletela u nás do Topoľčian, dnes môžete na Slovensku takto rodiť aj v ďalších piatich pôrodniciach – v Dunajskej Strede, v Handlovej, v Spišskej Novej Vsi, v Bojniciach a v Trebišove. Inak sa k nemu pôrodní lekári u nás stavajú dosť skepticky. Upozorňujú na údajnú väčšiu hrozbu infekcií, prehrievanie tela vo vode aj otáznu hygienu takého pôrodu. Navyše, pre lekára je viesť pôrod týmto spôsobom dosť nepohodlné. Všeobecne platí, že rodiť do vody môžu len zdravé ženy, v termíne a bez komplikácií. Rodiť do vody sa, naopak, neodporúča, ak ide o predčasný alebo viacnásobný pôrod, keď sú ozvy srdca dieťaťa slabé, keď je plodová voda skalená alebo keď je dieťa otočené zadočkom dole.
Bez bolesti
Áno, aj to sa už dá. Nielen v modernej medicíne. Opäť sme pri prírodných kmeňoch, kde ženy často rodia samy, bez cudzej pomoci a silných bolestí. Vraj keď havajské ženy videli (a počuli) rodiť manželky misionárov, veľmi sa čudovali a smiali, lebo si mysleli, že belošky pritom kričia len tak, zo zvyku. Predpokladáme, že kým to na vás príde, nechystáte sa emigrovať do povodia Amazonky, zžiť sa tam s rytmom džungle a potykať si s miestnym šamanom. Ak máte teda z bolesti panický strach, spoliehajte sa na medicínu. V Amerike je podávanie utišujúcich liekov počas pôrodu pomerne bežné, no dnes sa lekári už vážne zamýšľajú nad tým, či to náhodou nemá súvislosť so sklonmi k drogovej závislosti v neskoršom veku. V Európe sa skôr prikláňajú k epidurálnej analgéze, teda k znecitliveniu dolnej časti tela. Táto metóda sa úspešne ujala aj u nás a ponúka ju dnes väčšina pôrodníc, hoci nie všade ju môžete dostať kedykoľvek počas 24 hodín. Ak máte záujem, poraďte sa vopred so svojím pôrodníkom a kontaktujte včas anestéziológa.

Epidurálna analgéza (EDA) musí byť dobre načasovaná, aplikuje sa počas prvej pôrodnej doby, keď sú už kontrakcie časté a veľmi silné. Okrem toho, že vás zbaví bolesti, urýchli otváranie pôrodných ciest. Žena sa upokojí, bude menej vyčerpaná a mala by teda pri finálnom tlačení lepšie spolupracovať. Nemyslite si, že vďaka EDA sa bolesti úplne vyhnete. Pri správnom načasovaní si druhú pôrodnú dobu, teda tie rozhodujúce okamihy, už naplno vychutnáte. Ak sa náhodou stane, že pôrod napreduje veľmi rýchlo a vy ste pri tlačení ešte pod vplyvom analgézy, rodíte síce vysmiata ako lečo, ale keďže necítite sťahy, zle spolupracujete so svojím telom aj s pôrodníkom. EDA sa takisto môže aplikovať len zdravej žene a pri pôrode bez komplikácií.
Oholiť, vypláchnuť črevá, nastrihnúť...
...a nepiť. To je, bohužiaľ, klasický uvítací protokol väčšiny slovenských pôrodníc. Deväť mesiacov čítate tehotenské knihy, kupujete si mamičkovské časopisy a robíte ramená, ako si vy ten pôrod zmanažujete po svojom. Oholíte sa sama, klystír nech si dá sestrička a nástrih len cez vašu mŕtvolu! Potom v hodine H cupkáte prestrašená a ubolená cez centrálny príjem a ani neviete ako, už ležíte na ošetrovni s nohami v strmeňoch, službukonajúca teta vás dole kmáše jednorazovou erárnou žiletkou a o chvíľu hop, do čriev vám prúdi teplá voda z inej strany, než ste zvyknutá. Na pôrodnom stole sa na váš názor na epizotómiu (nástrih hrádze) určite nikto neopýta. Ak ste prvorodička, vaše šance, že si týždeň nesadnete a o hladkom sexe budete pár mesiacov len snívať, sú 99 : 1. Spomínané nepopulárne úkony majú svoje opodstatnenie, ale s ich rutinným praktizovaním sa to v našich pôrodniciach preháňa. Poďme pekne po poriadku.

Holenie sa robí z hygienických dôvodov. Nie je nevyhnutné, ale v okolí rodidiel sa radšej vyhoľte doma. Liberálnejšie pôrodnice v tomto bode väčšinou rešpektujú želanie ženy. Klyzma, teda klystír, patrí k tým menej dôstojným momentom pôrodu, ale myslite na to, že aj keď sa pri spontánnom pôrode telo vyprázdňuje automaticky samo, postupujúca hlavička dieťaťa vo finále vytlačí všetko, čo v črevách ostalo, takže je naozaj lepšie nemať tam nič. Omnoho otáznejší je zaužívaný zákaz prijímania tekutín. Vo väčšine pôrodníc si môžete tak maximálne ovlažiť pery a vypláchnuť ústa, aj keď rodíte niekoľko nekonečných hodín. Lekári to zdôvodňujú tým, že každý pôrod sa môže skomplikovať a končiť cisárskym rezom. S plným žalúdkom by mohla pacientka pri narkóze vracať a zadusiť sa. Toto riziko však platí najmä pri džúsoch a iných sladených nápojoch. Čistá voda sa rýchlo vstrebáva a nepredstavuje takmer nijaké nebezpečenstvo, až na to, že si môžete pri rodení trocha cvrknúť, ale to vám bude v tej chvíli šumafuk. Naopak, dehydrovaný organizmus je totálne vyčerpaný a vystresovaný. Žena, ktorá počas 12-hodinových bolestí vypila tajne tri hlty vody skrátka nevládze a nespolupracuje. Kompromis zavádzajú napríklad v súkromnej pôrodnici v Košiciach-Šaci, kde podávajú rodičkám do úst kocky ľadu – tie nielen ovlažujú a hydratujú, ale aj ochladzujú namáhané telo.

Nástrih hrádze je osobitná kapitola. Je to zákrok, ktorý by mal uľahčiť pôrod, ak je dieťa príliš veľké a pôrodný otvor príliš malý. Mal by zabrániť masívnemu pretrhnutiu tkaniva a vykonávať sa len v nutných prípadoch. U nás a v postsocialistických nemocniciach vôbec sa vykonáva rutinne, najmä u prvorodičiek. Pôrodníc, kde od toho upúšťajú a kde to konzultujú aj s budúcou matkou, pribúda pomaly a je to jednoznačne otázka zvyklostí a postupov konkrétneho pôrodníka. Ak sa chcete nepríjemnej a bolestivej rane vyhnúť, posilňujte pravidelne svalstvo panvového dna, v posledných týždňoch tehotenstva masírujte hrádzu detským alebo olivovým olejom (môžete to zveriť partnerovi v rámci predohry) a dožadujte sa aj masáže počas samotného pôrodu. Riziko pretrhnutia a nástrihu je oveľa nižšie pri pôrodoch vo vzpriamenej polohe alebo vo vode.
Roďte s úsmevom
Neexistuje žena, ktorá by po svete behala v 15. mesiaci tehotenstva. Keď príde čas, nakoniec porodí každá. No nie je jedno, ako. Aby ste na narodenie svojho dieťaťa nespomínali ako na najotrasnejší zážitok vo svojom živote, musíte sa dobre pripraviť, vedieť, do čoho idete a ovplyvniť všetko, čo vo svoj prospech ovplyvniť dokážete. Nespoliehajte sa na náhodu a šťastie. Vyberte si vopred nemocnicu a pôrodníka. Zistite, ako tam pôrody prebiehajú, aké sú zvyklosti a postupy pôrodnice i konkrétneho lekára. Choďte si to tam obzrieť, aby ste vedeli, do čoho idete. „Normálna“ pôrodnica vám to umožní, ak nie, hľadajte inde. Predebatujte vopred, ako si pôrod predstavujete, koho pri ňom chcete mať, povedzte otvorene, čo si prajete a čo si vyslovene neželáte. Pri pôrode počúvajte svoje telo a dôverujte mu. Tak ako dokázalo otehotnieť a dieťa vynosiť, tak je naprogramované i na to, aby dieťa porodilo. Vy sama najlepšie budete vedieť, čo vám pomáha proti bolesti a v akej polohe sa vám najlepšie tlačí, nenechajte sa okríknuť a vystrašiť. Nebuďte pasívna a dôverujte nielen zdravotníkom, ale najmä sebe.
21. máj 2007 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne chceli v trnave dat nohy do strmenov ale bolo tam i take čosi na zapieranie nôh a ja som povedala že to chcem tak
v pôrodnici som nebola dopredu ale ked som sa mohla nohami zapierať, tak sa mi lepšie tlačilo a ešte ma aj sestričky zdvihli do sedu a potom mi pomáhali tlačením na brucho
a ten klistir nie je až taky hrozny ako sa hovori a to nastrihnutie som ani necítila
len to zašívanie ked to šili tie vnutorne stehy tak to ma dost tlačilo
21. máj 2007 o 15:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja na porod spominam v dobrom a s niektorymi vecami sa proste musime zmierit.
taky klistyr mi absolutne nevadil, skor by mi vadilo, keby to vsetko zo mna vyslo pri tlaceni babatka a doktory su tiez len ludia a ani pre nich to nie je nic prijemne.
polohu som si mohla vybrat ale je fakt, ze najrychlejsie sa rodi na chrbte, vlastne v sede s nohami hore a ked vam niekto zozadu podopiera. a nastrih mi urobili na moju ziadost, aj ked som potom mala stehy.
ja viem, ze vsetko ide dopredu, ale netreba hadzat vsetko stare a odskusane do stareho smetia.
koniec koncov, dnes si clovek porodnicu moze vybrat a uz aj na slovensku je dost modernych, s novym interierom a zariadenim a dobrymi odbornikmi. staci si len vybrat. pretoze ta moznost tu je.
takze buduce maminy, nebojte sa porodu, mozno na starom kresle, ale s istotou, ze vsetko dobre dopadne
21. máj 2007 o 22:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
už väčšinou i tak postupne maju nove kresla všade
22. máj 2007 o 10:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, co sa tyka toho klistyru, nie je to vobec neprijemne. Pri mne pouzili teplu vodu, potom som hned utekala na WCko a bolo. Naozaj, toho sa pri dalsom porode obavam najmenej. A co sa tyka holenia, tiez to bolo v pohode. Este sme so sestrickou srandovali, ze klystyr a holenie to je to minimum oproti tomu, co ma este caka. A mali pavdu. Vtedy mi ich reci pripadali smiesne, ale ked sa zacali tie silne kontrakcie, tak mi doslo, o com hovorili.
23. máj 2007 o 10:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja na pôrod vôbec naspomínam ako na traumatický zážitok. klistír sa dá prežiť, nie je to žiadny horor (samozrejme pokial je volné WC ).
ja som sa oholila doma, sestrička to rešpektovala, ešte bola rada, že som jej ulahčila prácu - ale trochu bol problém v tom, že som sa asi neoholila "dokonale", lebo mi zostalo pár chlpkov,ktoré potom vadili pri zašívaní. a nastrihnutie? no bodaj by ma stihli nastrihnúť- moja malá išla von tak rýchlo (na druhé potlačenie!!!), že ma nestihli nastrihnúť, malú nestihli otočiť, takže išla von s ručičkou cez hlavičku a to by určite neprešla "normálnym otorom"- skrátka ma poriadne roztrha, takže nastrihnutie by v mojom prípade bolo slabunké pošteklenie. takže zašívali ma potom viac ako 45 minút
ale dalo sa to zvládnuť, takže budúce prvorodičky nemusíte mať príšerné traumy z pôrodov už popredu. treba si len povedať, kolko to zvládlo žien pred vami a napokon, to mimčo vám určite stojí za akúkolvek bolesť
23. máj 2007 o 11:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Babulky, ten clanok ktory tu citate neberte zle, ja som len skopirovala clanok ktory bol pisany na jednej web stranke a hlavne som chcela aby ste sa vyjadrili vy, tie co to uz mate za sebou a pomohli prekonat prvy predporodny stres prvorodiciek, ktore nevedia co presne ich tam caka.. (co prese? To by aj vedeli ale kazda z vys ma iny zážitok tak sa s ním podelte)
23. máj 2007 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Sorry za chyby..
23. máj 2007 o 15:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa pridam sice ked som porodila tak moja prva veta bola ze uz dalsie dieta nechcem a vtedy som to myslela smrtelne vazne,teraz po dvoch mesiacoch moje rozhodnutie uz nieje take jednoznacne je fakt pravda ze tie nase deti stoja za to aj ked ma zena tazky porod co sa tykalo aj mna.A naozaj klystir nieje vobec nic hrozne a nastrihnutie ani necitit vobec ked totizto tlacite mate to tam tak strpnute ze to necitite. Nasa mala sa narodila prirodzene aj ked som mala mat vyvolavacku nakoniec som bola rada ze sme to nechali na prirodzeny porod. No a kedze to je riadna dievka mala 3910g a 55cm tak ma aj patricne potrhala aj krcok aj vnutro aj daky sval ale neviem aky .Ale som strasne rada ze ju mam
3. jún 2007 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
waw loren, mas moj obdiv-take babo porodit
3. jún 2007 o 11:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no, este som to neprecitala cele, lebo je to strasidelne dlhe, ale:

ja zatial este porod stale vnimam ako traumatizujuci zazitok... niekedy ked si zacnem spominat na niektore (aj ked nie neprijemne) chvile z porodu, zacnu mi tiect slzy. no co. som padavka - vedela som to o sebe a bola som presvedcena ze to nemam sancu zvladnut. nakoniec sa mi narodila 3700g princezna a bez epi!!! nestihli mi ju dat

klistir by bol v pohode, keby mi ho nerobili ked uz ma pomaly chytala druha doba porodna... pri tlakoch som potom nevedela ci mam predychavat alebo utekat na wc
a nastrih? tak ten mi bol uplne ukradnuty ked mi ho robili, kedze ho robia pocas kontrakcie - ked tlacite. a to uz je taka ulava ze mozete tlacit, ze vam to je jedno. prve co som povedala po porode bolo "som roztrhnuta???" toho som sa bala najviac. ale nastastie som nebola. doktor ma sikovne nastrihol a sil ma asi 15 min - ale pichol mi tam predtym nejaku injekciu takze to bolo v pohode.
podla mna - na porode je najhorsia druha doba, a tu ziadnymi novymi metodami neodstranite. mala som v porodnici vreckovku na vlhcenie, a vselijake blbosticky na sprijemnenie... ani ma len nenapadlo hrabat sa v taske alebo minat silu na pouzitie niecoho z mojho vybavenia jedine na co som myslela bolo DYCHAT a medzi kontrakciami tych sladkych par sekund oddychovat
popripade hucat po sestrickach a doktorovi nech ma uspi, ze chcem rodit cisarskym
3. jún 2007 o 17:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala dlhy ale celkom v pohode porod i ked nakoniec cisarakom klystir som nedostala lebo som od strachu dostala hnacku tak aspom tomu som sa vyhla,ale inak by som sla aj hned rodit. Cele tehu som sa strasne bala,ale nakoniec je fakt ,ze kazdy porod je iny a mozes sa pytat koho chces aj tak je fakt kazdy iny anevyberies si ,ze ako to bude prebiehat.
3. jún 2007 o 17:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ze rodte s usmevom
ja som rodila 26 hodin v strasnych bolestiach doslova, nakoniec som mala pre vysoku horucku sekciu a dietatko malo 4, 618 kg- tak rodte s usmevom
3. jún 2007 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
escada hmm po 2r take zle spomienky uppp teda nic moc
3. jún 2007 o 17:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lindda, ale praveze nie...len som to necakala, ze taky porod...akoze nevedeli, ze take velke babo, tak teraz dufam, ze zbytocne ma nenechaju sa trapit, lebo vdaka porodu som mala dceru na JIS-ke..ale v podstate hned som chcela druhe babo, niiic by ma neodradilo. Doslova sa uz teraz neviem dockat, ale este dalekoooo...
3. jún 2007 o 17:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
escada ja som to tiez nemala lahke maly mal 4kila a tiez mi hovorili ze ma 3300g a mne sa stale nechcel dostat rovno so posvy isiel bokom a nechali ma trapit 17,5 hod a to mi uplne odisla voda pred 17,hod. potom uz nemal maly dobre ozvy tak som rychlo sla cisarakom
3. jún 2007 o 17:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ci by som moj porod zvladla s usmevom. Keby som vedela co ma caka, tak ujdem
rano mi odtiekla voda, kontrakcie ziadne, otvorena na 1 cm. Oholit som sa stihla doma, takze v nemocnici ma cakal klystir, ale ten sa dal. Potom nasledovalo par neprijemnych vysetreni, pri ktorych ma doktorka postupne otvarala. Maly isiel vakuumextrakciou. Nastrih som necitila, cievkovanie bolo v tom momente prijemnou zalezitostou, vkladanie vakuumextraktora som citila no nebolo to bolestive, ale to sitie uz bolo o inom. 2 tyzdne som si poriadne nesadla a najprv som povedala, ze uz viac deti nechcem. A teraz, maly bude mat 6 tyzdnov a ja uz rozmyslam nad dalsim
3. jún 2007 o 21:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucqa tiez este sedim na pol zadku no hadam to coskoro prejde je to peklo ked sa natahujem s malou a nemozem poriadne ine len stat/lezat. vdaka bohu ze sme hned odzaciatku kojili aj poleziacky, lebo posediacky si to neviem predstavit
pocuj - to to vysetrenie co bolelo jak kontrakcia - to ta otvarali???
no ja som este stale v stave NIKDY VIAC
3. jún 2007 o 23:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
cau lusil...preco nikdy viac ...kedy sa mala narodila?...moje 22.5.o 10.36 a 10.39
3. jún 2007 o 23:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, zas ja som rodila s usmevom ..naozaj v 39tt ,a po porode by som zas rodila,uuuzasny zazitok.. ziadne bolesti, nic, akurat som bola na pase, ked ukazovalo, ze mam kazde 3min kontrakcie.. s muzom sme srandovali, potom o 7,20 ma nieco strelilo do kriza, troska som zafucala, a o 7,45 usudili,ze budem rodit.. a o 7,55 sa mi narodila malinka, samozrejme ze som to chcela vidiet, tak som mala otvorene oci, lenze to zbadali, tak mi kazali tlacit so zavorenymi, ale ja som furt mala jedno ocko otvorene .. nastrih nebolel, a zasivanie? tiez nie iba dva stehy.. inac, pravdupovediac, cvicila som a masirovala si hrazdu od 35tt, ale ci to malo nejaky vplyv netusim..

nechcem provokovat, a myslim,ze kazda to ma ine, kazda ma iny prah citlivosti, bolesti, kazda to inak vnimame, citime.. to vsetko s tym suvisi.. netreba hadzat porody do jedneho vreca.. proste to tak je, a ma byt.. ..je docela mozne, ze dopadnem ako moja krstna, prvy porod suuuper, nestacila sa nadychat, a uz mala odrodene, ale druhy? ze nikdy viac.. ..mozno to bude aj moj pripad..

a co mozem poradit vsetkym, tak spolupracujte s lekarom, pocuvajte ho, a jeho pokyny tiez .. ja som vela komunikovala s lekarom, a myslim ze to je dolezite.. drzim paste, a zvladnete to..
4. jún 2007 o 00:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lindda, trosku podobne mi to znelo inak nezatrpkla som, nech to tak nevyznie, ale sila aj tak, ze to bolo take, ake bolo...ja si ta este inak pamatam z fora, ked si len cakala...neprenasala si nahodou?

wladka, ved neprovokujes...ja kazdemu zelam lahky porod, ale nie vzdy sa da- nielen pre prah bolesti, je v tom milion faktorov, velkost, poloha dietatka, v akom stave ide zena rodit ( vyspata, nevyspata ), celkovy zdravotny stav, dlzka porodu...masaz hradze mozno pomohla, ale si nemyslim, ze by mohla mne. Ale nevadi, ja by som za take dieta ake mam, nielen toto vytrpela...ako s avravi, to najlepsie byva vykupene velkou bolestou
4. jún 2007 o 02:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte zienky, tie co uz mate za dnom D, ako ste vedeli ze uz to na vas prislo. ja mam sice jeden porod za sebou,no po 6 rokoch si toho uz vela nepamatam a hoci mam literaturu precitanu uz aj od zadu, mam pocit, ze som uplne nemozna
4. jún 2007 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pri prvom mi odtiekla voda,pri druhom som zacala krvacat a treti mi vyvolavali.
4. jún 2007 o 08:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,tak ja by som sa tiez rada pridala do diskusie,ked som rodila prveho syna ten mal 3950g nechali ma trapi 30 hodin a vobec som sa neotvarala nakoniec sa to ale niak rozbehlo a porodila som ho normalne a tiez som bola v stadiu ze uz nikdy viac alepo dvoch rokoch sme uz chceli dalsie babo na tu bolest clovek zabudne velmi rychlo,druhe dievcatko malo porodnu hmotnost 4700g a 55cm a porod trval 6 hodin a na 3 potlacenia bola mala vonku,pri synovi som bola aj nastrihnuta a aj potrhana mala som 18 stichov,pri malejma len nastrihli a mala som 5 stichov,ja si myslim ze porod vobec nieje taky hrozny ako si mozno niektore zeny myslia,aj ke je pravda ze u ns si zatial nemozme vyberat polohy pri porode ako v inych statoch,lebo ja som mala nohy vylozene ale tym ze som mensieho vzrastu tak som nedociahla dobre a velmi ma to tlacilo na nohach a rukami som nedociahla na tie uchytky aby som sa mohla pritiahnut do sedu to jedine mi vadilo
4. jún 2007 o 08:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
caaaau diddi!!! no ako doma? zvladate to?
ja som 22.5. o 7:40 rano
a nikdy viac lebo som bola skoro cely cas sama. kedze ma nemal cas doktor pozriet lebo rodil, nemohli mi spravit pripravu, takze som nemohla zavolat manzela. nakoniec som ho zavolala aj tak a dobehol len tak tak. a cele to bolo take divne. klistir ked uz som mala pomaly druhu dobu porodnu (co je dost peklo), epi mi tiez nestihli dat... a pozasivana som tiez dost. mala je poriadny valibuk kukni fotky. inac - cele to nebolo az take strasne, ale mne tu druhu dobu, ktora je podla mna najvacsie peklo z celeho porodu, dost natahovali tym ze mi nepustili vodu (sama mi neodtiekla lebo ma mala stuplovala hlavickou). lebo mi kvapkali penicilin, ktory musel este ucinkovat. takze sa to snazili natiahnut. ale nastastie v polovici natahovania voda praskla sama a tlacenie uz bolo takym vyslobodenim... mala bola na nejake dve potlacenia vonku.

ty si isla cisarskym?

ak hej tak si vas tam chystali ked ja som lezala uz tie dve hodky po porode na sale. ja som totiz rodila v hned prvom boxe pri dverach. a akurat tam niekoho navigovali dozadu na cisarak.
4. jún 2007 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
escada s tym vyspata/nevyspata uplne suhlasim!!! ja som nespala pred porodom 30 hodin... mala som pocit ze kazdu chvilu im tam odpadnem ked som predychavala. a super ma pobavilo ked tu noc pred porodom, ked som sestre na rizikovom hovorila ze mam kontrakcie, ma furt posielala ze mam ist spat, mam si oddychnut... koza

katka - ja som zaregistrovala take mierne pobolievanie v krizoch, na ktorom bolo divne ze trvalo len nejakych 30 sekund. tak som zosrandy kukla na hodinky. a ked sa to pobolievanie zopakovalo taky siesty krat po sebe a intervaly boli stale kratsie, isla som za sestrou. ta ma vyhnala s5 ze to je blbost. vratila som sa asi po 15-tom pobolievani, ked uz interval bol asi kazdych 8 min. aj vtedy ma vysmiala ale lekar ma prezrel a zistil ze som na 4 cm otvorena
4. jún 2007 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Práve teraz som dopísala do predchádzajúcej témy, ýe pôrod je cesta, ako sa dostať k vytúženému bábätku. Pre niekoho príjemná, pre niekoho nie. Každá sme to chceli mať rýchlo za sebou. Ja som pôrod vnímala ako nepríjemný zážitok. Na vine neboli lekári ani sestry, tí boli super(rodila som v Topoľčanoch, na suchu, bez epi). Pre mňa bol klystír v danom momente ponižujúci-ukazovať holý zadok sestričke. Ale na druhej strane lepšie, ako keby sa malo pri pôrode čosi stať. Tak som to musela pretrpieť. Na holenie som si priniesla vlastnú žiletku, ale oholili ma čímsi iným. Sestrička to poňala dosť necitlivo(v tehu som to dole mala veľmi citlivé). Pri prvom pôrode som holenie odmietla, vyholili ma až pred samotným šitím. Najviac mi vadilo, že pri samotnom pôrode sa o intimite nedalo hovoriť. Rodili ma dvaja lekári, boli tam dve setričky z pôrodnice, manžel, sestrička z novorodeneckého a ešte aj upratovačka(zrovna vtedy musela veľmi umývať-asi). A vedľa druhý párik, ktorý sa chystal rodiť a ďalšia bab na čakačke(potom sme boli spolu na izbe a vraj tie moje zvuky boli ako z hororu. No čo, mňa to bolelo, aj kontrakcie, aj pri tlačení, aj pri šití, no furt.)Všetci na mňa čumeli a to mi bolo nepríjemné. Ale pri tom tlačení, som bola rada, že som to zvládla(ku koncu to bolo naozaj z posledných síl) a nemala som už energiu na rozprávanie. Som šťastná, že to mám za sebou.
4. jún 2007 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mimakro hehe aj mne hovorila baba co rodila predomnou ze som strasne kricala.
pri predychavani som hucala a a a a a aaaaa, lebo fu fu fu - dychanie som uz nezvladala a sestricky furt chodili a kricali "nie a a a aaaaa!!! fu fu fu!!!!" a kyvala som nohami zo strany na stranu - keby ma manzel nedrzal, asi zletim zo stola. no a okrem toho som kricala striedavo na sestricky ze nevladzem a na doktora nech ma okamzite uspi, ze chcem ist cisarskym
no a pri tlaceni, ktore mna nebolelo, som zas rucala jak tur lebo som tlacila zo vsetkych sil, teda vsetkych ktore som este mala
a tiez tam bolo tolko ludi, dokonca viac kedze ja som porodila rano ked sa striedali smeny, takze tam bolo asi 6 lekarov, sestricky a baba co uz odrodila a este jedna co rodit isla. obidve s manzelmi ale to si uvedomujem az teraz. vtedy ma to ani nenapadlo. ledva som vladala vnimat okolie 1 m okolo seba. napriklad vobec neviem, kedy pri mne bol moj lekar a kedy nie. teda okrem samotneho tlacenia - to tam uz bol. to viem. dost toho nakecal. ale predtym - fakt neviem ci tam bol cely cas alebo ci bol vacsinu casu prec...
4. jún 2007 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nuz, rodit sa zatial veru nechystam, ale z toho clanku ma zaujalo toto:

"...a nepiť.

Čistá voda sa rýchlo vstrebáva a nepredstavuje takmer nijaké nebezpečenstvo, až na to, že si môžete pri rodení trocha cvrknúť, ale to vám bude v tej chvíli šumafuk. Naopak, dehydrovaný organizmus je totálne vyčerpaný a vystresovaný. Žena, ktorá počas 12-hodinových bolestí vypila tajne tri hlty vody skrátka nevládze a nespolupracuje."

Je to pravda? Naozaj ste sa tam ani jedna nesmeli napit? Co by spravili so zenou, ktora by bola tak dehydrovana, ze by nedokazala spolupracovat? Ako ste to zvladli?
4. jún 2007 o 17:44  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja neviem. kedze nepit mi povedali az po klistire, ktory mi robili tak 40 min pred porodom. takze ja som smadna nebola. ale sestricka namocila gazu a drahy mi s tym vlhcil stale pery, lebo to predychavanie dost vysusi pusu.
4. jún 2007 o 19:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som piť mohla, ale nie pol litra naraz. Pár hltov a po chvíli zase. Aj tak som mala v puse ako na púšti.
5. jún 2007 o 08:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Tvoj príspevok