Prečo niektoré ženy nezabúdajú na pôrod?
Hovori sa, ze zena rychlo zabudne na porod a bolest. Rok po porode ma pri pomysleni na tu noc striasa. Pamatam si vela a vobec sa mi nezda, ze by to casom bolo lepsie. Prave naopak a pri predstave, ze by som to mala absolvovat znova, vobec netuzim po druhom dietati. Ako to mate vy?
Na ten pôrod nikdy nezabudnem. Dokonca rozmyšľam že sa stretnem s tou doktorkou aby som sa s tým vnútorne vyrovnala, lebo viem že aj ona mala veľké výčitky svedomia.
@deti95060810 čo je na tom zvláštne? Že nie každá žena má porod pohoda jahoda? Že niektorým ženám ide pri ňom o život? Že ide niekedy o život dieťaťu? Alebo rovno obom? Že sami lekári s personál namiesto pomocí zenu zničia, vytyraju a zdeptaju? Predstsv si, aj take pôrody sú. Takze tvoj komentár je absolútne odveci.
Autorka zabudnúť sa nedá, u mna druhý porod trocha pomohol. Ale to bola plánovaná sekcia s personálom eno nuno. Mala som ale možnosť zažiť aj radosť z príchodu dieťaťa a nie len strach a paniku.
@ivkav5 hlavne nesleduj takéto diskusie. Necitaj o tom aké to bolo hrozne. Potom sa zbytočne vystresujes a budeš báť. Co sa mňa týka, môj pôrod bol úžasný. 3 zatlacenia a mala bola von, muž nestihol prísť od dverí na sálu. Kontrakcie som mala asi 3 hodiny a to som bola na vyvolavacke. Dali sa vydržať, nič zas také strašné. Ja som cely život počúvala od mamy, ako to bolo v pohode keď rodila a vždy som si hovorila, že keď budem rodiť bude to ok. Ako u nej. A tak aj bolo. Proste som neriešila. Strach dokáže urobiť tak strašne veľa. Ja nehovorím, že nemôžu byť komplikácie, že iné ženy to preháňajú, jasne, ze nie, každá mame iný pôrod. Ale načo sa báť dopredu? Ono aj pri tých komplikáciami je lepšie pracovať s chladnou hlavou ako so stresom. Mne keby vtedy povedali, že za hodinu mam ísť rodiť znova, tak by som kľudne išla. A to som mala 39 a prvé dieťa
Nezabudla som a je to uz takmer 25 rokov. Velmi zly zazitok.
Nie, cakam druhe, a ked vsetko pojde, ako ma, budem potrebovat psychologicku podporu na zmiernenie strachu z druheho
No pamätám sa, ale asi sa mi to podarilo nejak spravovať či vytesniť.. horšie to bolo po ňom. Oddelenie šestonedelia je pre mňa doteraz miestom, kde by som nikdy viac nechcela vkročiť, smrad, holé tečúce prsia všade, plač detí, krv, hnusne sieťované nohavičky a ešte hnusnejsie vložky, bolesti po sekcii, žiadna normálna sestrička, žiadna podpora, výčitky od každého, stresy a strach o dieťa, či bude všetko v poriadku, problémy s dojčením, výčitky od každého kvôli problému s dojčením, ty nezaujímaš nikoho, od teba sa očakáva, že všetko vieš, si šťastná, nie si unavená a bolesti (fyzické či nebodaj duševné - aký luxus) nemáš, či sa aspoň tváriš že nemáš, lebo takto to má byť, lebo to stalo za to a ty vieš, že jasné že stalo za to, ale keď naznačíš, že nie si OK, tak je odpoveď VZDY ta istá: ale veď stalo to za to! Už by som druhýkrát asi vedela či a ako, na čo sa pripraviť, vrátane vlastných emócií, ako sa obrniť, ale napriek tomu by som do toho skôr nešla ako šla.
Nezabudla som ani na jeden , jasne , že bolest bola , ale už si ju nedokazem v mysli vybaviť , takze predpokladam , že to nebolo nič hrozne 🙂
Nezabudla som, ale ja som.bola nastavena, ze to bude fajn a teraz po 4 roch rokoch budem znovu, len teraz si to predstavujem rychlejsie a lahsie :D :D
@ivkav5 neboj sa, mám to za sebou 3x. Určite odporúčam predporodnu pripravu, kde sa naučíš správne dýchať, a budeš to zvládať ooomnoho lepšie. Absolvovala som ju až pri 3.porode (na moju škodu), kontrakcie boli bolestivé tak či tak, ale vedome som dokázala 'spolupracovat' s vlastným telom. Vďaka tomu prebehol samotný pôrod mega rýchlo, bez problémov a bez bolesti.
Držím palce, zvládneš to a nemaj strach 😉
Pre mna dva najkrajsie zazitky v zivote..
Pamätám si každý jeden detail z pôrodov . Najstaršia dcéra má 14r, najmladší 7 mesiacov .
Tento pôrod bol hlavne pre muža traumatizujúci,nebudeme si klamať bol to masaker ,bolesti som si užila najviac ,do toho ručne otváranie ,2 h tlačenie len tak a môžem pokračovať ...na bolesť som zabudla hneď ,na tie úkony to bolo ťažšie ,ale momentálne som v stave,že by som si to zopakovala 😅no muž ,že už mi rodiť nedovolí po tomto zážitku , podotýkam ,že bol pri všetkých troch pôrodoch 🙂....pre mňa najkrajšie zážitky aj tak ...nič sa tomu nevyrovná ,keď si po 9 m privedies na svet dieťatko a konečne si ho vystiskas 🙂
@oblecenie99 akože tento tvoj opis to ako z hororu . Ležala som 3x na oddelení "600" a teda nič z toho na tej izbe nebolo . Bábätká plakali ,mamičky krvacali a kojili ,aj sme svorne stonali ,však je tam rána či dolu či brucho ,ale takto desivé ako si to ty opísala až mi zle prišlo úprimne .
Našťastie u nás sa riešilo ako sa mamička cíti a nebrali to na ľahkú váhu ,aj sestričky či lakťa je boli úžasné .
No mrzí ma tvoja skúsenosť .
U mňa to fungovalo tak, že síce pôrod samotný bol bolestivý, pri prvom ma dlho šili, pri druhom len minimálne, ale vždy po porodení dieťaťa, keď mi bábätko podali, tak mňa chytila totálna eufória, absolútne šťastie. Zrejme to spravili hormóny, telo mi namiešalo fajn koktejl 😀. Trvalo to vždy niekoľko hodín, než sa ten pocit šťastia rozplynul. Kvôli tomu by som kľudne rodila znovu, len vychovávať ďalšie dieťa sa mi už nechce 🙂
@adrie_ba ja som sa po prvom cudovala zenam, ze do niecoho takeho idu znova, nechapala som ich.
Mam 3 deti 😀
Ja som prvých 5 rokov od pôrodu nechcela o ďalšom ani počuť. Od 5tich rokov sa to zlomilo ale nedarí sa už...pôrod som mala čo sa týka priebehu podľa mňa ok, len som rodila predčasne. U mňa teda ten strach pramenil nie z bolesti ale zo strachu o život dieťaťa
8 rokov a nezabudla som. Akútna sekcia, tie bolesti boli zatiaľ najhoršie v mojom živote. A nezabudla som, ani nikdy nezabudnem ako sa vtedy moje bábätko na mňa pozeralo ❤️ Keby môžem zopakujem si to ešte raz aj keby to malo rovnako bolieť
@adrie_ba ahoj, ja som teda rodila 2x ale nezabudnem nikdy....
1x som mala vyvolavany porod ( on sice trval od prvej kontrakcie po koniec len 4,5 hodiny, ale to boli muky, a to bol moment kedy som naozaj uz len chcela zomriet... bez nadsazky... naozaj), mne nejak nepomohlo vobec nic, ani dopichovanie epi, mna bolelo tak strasne vsetko, ze samotne vytlacenie si ani nepamatam a skolabovala a odpadla som priamo na stole, prebrala som sa ked ma rozdychavali... syna dali muzovi, somnou triaslo ..doslova na nadhadzovalo na stole a bolo okolo mna asi 8 lekarov, co nevedeli co somnou - takze porod hodnotim ako velmi zly. Po porode som bola tak strasne slaba, ze keby nemam muza co ma nakrmi na lozku tak ani nejem ( predstava jem- bola 3-4 lyzicky jedla za den.... mne nechutilo nic) , skoncila som nacievkovana - takze wc som nepotrebovala a z lozka som naozaj realne nevstala 2 dni...dieta som na rukach ani nemala, mal ho len moj muz a poviem otvorene.. ja som po tomto celom odrazu bola tak zablokovana, ze o dieta som nejavila ziadny zaujem. Personal v nemocke bol napriek vsetkemu velmi napomocni, ale ja som domov odisla s poporodnou depkou ( o ktorej som pred porodom citala a vobec jej nechapala... ako moze toto nastat- ked je mimi ocakavane ). Ta trvala tazke 3 mesiace ...a tam sa ukazala sila rodiny a mojho muza... okolo syna sa tocili vsetci a ja som len kojila...k synovi som si nasla veru cestu a lasku az okolo 5 mesiaca...vobec to wau u mna neprislo... o to viac som bola sklamana ked to niekto niekde opisoval... po tomto celom bolo na 100% jasne, ze viac deti nebude, moj muz sa vyjadril, ze sice deti chce ale ak poviem- ze raz stacilo...tak skratka bude jedinacik. Zlomila som sa ( muz netlacil) ...a aj to len ma malu chvilku, ked mal syn 2,5 roka a rozhodla som sa, ze este raz skusime ...ale len raz... ak ma byt druhe - bude, a ak nema- nebude a viac neskusame ... druhy syn sa podaril na 1x ( asi k nam naozaj chcel prist...a mal mi ukazat, ze prvy porod bol omyl a takto to nemalo byt...) Druhy porod bol 3,5 hodinovy, poucana a nachystana na vsetko, som si zariadila sedenia u psychologicky este ako tehotna, porod prebehol s epi uplne ukazkovo,bolest takmer ziadna... len na koncove tlacenie to bolelo a to bolo mozno ak prezeniem 5 mimut, syna mi dali este s pupocnou snurou na telo, prisal sa.. a tam nastal ten wau efekt o ktorom som stale pocula, za 2 hodky som bola ako srnka, uz som behala a dieta odomna nezobrali ani na sekundu prec, ..ziadna poporodna depresia sa nedostavila... oba porody boli v tej istej porodnici... a poprvade som vdacna za druheho syna, ze mi ukazal, ze to ide aj krajsie, ak by som ostala len pri jednom nikdy by som nevedela porovnat a navzdy by som mala len to zle v hlave.... ALE NEZABUDNEM NIDKY 🙂
@ivkav5
zavri a nečítaj. Ja som pozerala na youtube porody len tie pekne pribehy. Pomohlo mi to. S nikym som porod netiesila, ziadne blbe keci o nolesti a podobne som nepocuvala. Kazdeho ochotneho s hned zrusila pri naznaku blbych reci.
Mala som ok porody. Velmi to neovplyvnis ale bat sa ti tiez nepomoze, toboz pocuvanie hororov. Raz s jednu nestihla stopnut s jej pribehom, chyba.
V 6 tyzdni som uz zohnala dulu a o dva dni sa s nou stretla.
Ona mi ten strach vzala realnostou. Neboj.
@dankabetka
preboha, oni to asi uplne prehnali s vysokou davkou u teba, ci? Klobuk dole teda po tomto, ze si na okamih chcela to druhe. Hlavne ze druhy porod bol fajn.
@adrie_ba
Ahoj, pocas prveho porodu vyvolaneho som povedala, ze bude jedináčik, hadala sa so sestrickou a doktorke tajmer zanila vo vyšetrení 😂. A 5 minut pôrode som povedala, ze kludne bude aj surodenec. Po vytlaceni bolest uplne zmyzla. Trvalo to tak 5 hodin. Porod hodnotum ako vtipny, mm sa priznal, ze bol velmi rad za rúško, mohol sa smiať. Sestricky tiez, ja az doteraz ked si na to spimeniem. Vytocena som bola, te co za blbca vymyslel, ze treba medzi kontrakciami balzam na pery a jludne aj nieco spapkat. Pri tych minutovych kontrakciach sa samozrejme nic takeho nekonalo 😁.
Druhy porod uplne super, vyjedala som cokoladu, cas by som mala aj na macke up a vecernu robu v ratane kadernika. Dali mi oxi, bolesti ziadne, kontrakci boli ok. Bolesti len poslednu pol hodinu pri tlaceni. Nemala som epi, zial nestihli ani raz.
A nezabudnem na ziadny z nich. Bola som fit, zo saly som chcela oba razy odkracat po svojich, no nedovolili.
Takze v takom pripadne "zabudnes" a mozes rodit znova, pretoze ta bolest vytlacenim okamzite zmyzne (aspom u mna). Ked ide vsetko hladko.
Najdi si dobru dulu 🙂
@svetlonos ... veru prehnali, porod bol vyvolavany, a mala som aj cipok aj oxitocin a potom aj tu epi...niesom odbornik, ale po druhom porode, si myslim, ze epi nebola spravne nepichnuta a nezaberala vobec, ak to porovnam s druhym porodom, kde som okamzite citila ulavu a nebolelo ma vobec nic ...az do prasknutia vody a tlacenia, co naozaj trvalo do 5 minut.... druhy porod bol prirodzeny v 38tt.
Nas druhy syn bolo naozaj len moje chvilkove rozhodnutie a len jediny pokus. Obe moje deti lubim... obcas mam pocit, ze starsieho viac... len pre ten zly zaciatok ( akoby som to chcela vykompenzovat) a koniec koncov som rada za rozhodnutie skusit to este raz.
@adrie_ba ja som to mala úplne čerstvé v hlave asi 1,5 roka a potom to začalo pomaly blednúť 🙂 Za mesiac to bude 10 rokov a už to mám v hlave akoby zahmlené. Ale ja som odvtedy zvládla ďalšie dva pôrody, ktoré boli oveľa lepšie ako ten prvý, takže možno to "prekrylo" spomienky na ten prvý najhorší.
vzdy som chcela 3-4 deti ale po 2 cisarskych uz dalsi sa ani neodporuca a ani uz radsej nechcem. Zotavovanie bolo strasne, bolestive, aj kychnut som sa bála... ale tak ak by som veľmi chcela, este tretie by sa dalo (ano clovek na tu bolest "zabudne"), ale uz vzhladom k veku nespekulujem, tesim sa ze uz nikoho nemusim krmit, prebalovat, strážiť 😂😂 uz musim len predychat 2 pubišov 🙈😂😂
@adrie_ba ahoj. Som 10 dní po druhom pôrode. Prvý pôrod bol ťažší. Ale na tento druhý som sa snažila pripraviť, aj psychicky. Cvičila som s aniball, pila čaj malinik a tesne pred pôrodom alchemilku, cvičila cviky na otváranie panvy keď som nezabudla a mala čas, prečítala knihu Hypnopôrod a pozrela videá od Juicy dula Mirka Kovalčíková. Tento druhý pôrod bol úžasný, síce som nestihla pôrodnicu a porodila doma v paneláku na chodbe pred výťahom, ale bol to ten najkrajší zážitok. Mne osobne pomohlo sa psychicky nastaviť, ukľudniť sa a povedať si, že som urobila maximum aby to šlo rýchlo hladko a bez poranenia. Ostatné je na prírode. Odporúčam knihu Hypnopôrod, mne veľmi pomohla. Držím palce
@adrie_ba Ja som mala 3 pôrody a zabudla som na nich hneď. Pamätám si iba, keď som prvýkrát uvidela detičky. Vlastné na tretí spomínam, to bola úplná pohodička, sme mali s mužom rande na pôrodnej sále, vykecali sme sa a potom prišlo naše bábo. Každý to má iné, ale určite je veľa takých, čo rýchlo zabudli, aj takých, čo mali ten pôrod naozaj ťažký.