• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Vrodená chyba bedrového kĺbu u matky a pôrod sekciou. Ako ste rodili vy?

17. júla 2011 
Graziela, tak to si sa teda riadne natrapila. Neviem si ani predstavit, ako si to zvladla s tymi bolestami. A teraz si na tom ako? Bolesti uz nemas? Ja si myslim, ze ma caka nieco podobne. Mam pravu nohu kratsiu asi o 1 cm ale nosim v topanke taku vlozku, aby sa to vyrovnalo. Ak by som ju nemala, tak moja uz aj tak kriva chrbtica by uz bola ako paragraf.
Mame podobny problem, ale asi si vieme o to viac vazit vsetky mile malickosti, ktore sa stanu v nasich zivotoch...
Vela zdravia celej rodinke prajem a krasneho Valentina...
13. feb 2009 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Micicici,
my "spolutrpitelky" si asi budeme mat vzdy co povedat :wink: Hoci kazdy clovek to preziva inaksie, myslim, ze sa netreba vzdavat, aj ked mame take problemy, ake mame, a musime si toho vytrpiet viac ako ostatni, zdravi ludia...Mozno to aj je tak trochu nespravodlive, lebo prave taketo vrodene vady sa uz vratit spät nedaju, no na neskorsi vyvin a celk. vyvoj situacie mame aky-taky vplyv... ja stale rozmyslam nad tym, ci by to bolo ine, kebyze o tej mojej dg. viem od malicka (moji rodicia mozno o tom vedeli, teda urcite ano, lebo som si nasla v zdr.karte zaznam so snimkou, lenze moja mama zomrela, ked som mala 13r a otec si na nic nepamäta :frowning2: )...ale myslim si, ze asi ani nie..ktovie? Ale viem, ze sa to nemuselo objavit tak skoro, keby som mala idealnu hmotnost...s tou sa trapim uz dobrych 7 rokov, potrebovala by som este teraz zhodit min. 20kg...ani si neviem predstavit, ako by sa ulavilo mojim klbom...toto je moj taky najblizsi ciel, na ktr. musim a chcem pracovat...
Co sa tyka mojim terajsich bolesti, stale su mojim kazdodennym spolocnikom, najhorsie je to rano, kedze pre artrozu je typicka ranna meravost, stuhnutost...a v noci sa naozaj bojim maleho vyberat z postielky, aby ma znova neseklo...a taktiez cez den, ked sa s malym hrame.. a celkovo manipulacia s takmer 10-kilovou "zivou vahou", to da zabrat...uz to sice nie je take ako pred napr. este 2-3 mesiacmi, ale stale je to tam a citim to stale...niekedy viac, niekedy menej...je to naozaj dost obmedzujuce, normalne mam strach, ked budem musiet opät nastupit do prace, ako to zvladnem, sediet 8 hodin denne za PC :frowning2: :frowning2: :frowning2: Hovorim si, ze dovtedy (mam este cas do konca roka)sa musim dat nejako do poriadku...chcela by som zacat chodit plavat, ale plavarne su teraz na okoli zatvorene...no a denne cvicim, bez toho by som nefungovala, je to pre mna teraz naozaj nevyhnutnost..ale zatial to nie su ziadne posilovacie cviky, skor na uvolnenie a masinka eliptical, ktr. mam doma...Tak zatial aspon tolko...
Napriek vsetkemu som naozaj vdacna za to, ze mam take krasne a zdrave deticky a najuzasnejsieho manzela na svete, bez ktr. pomoci a lasky by som to nezvladla...
Dakujem ti za mile slova a aj Tebe prajem vela stastia, nech sa zadari, co vydarit sa ma a taktiez krasneho Valentina :slight_smile:
13. feb 2009 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Graziela!!!
No jasne, ze si budeme mat stale co napisat, pretoze nie je to az take caste, to co sa stalo nam. Inac s tou hmotnostou by som mala aj ja nieco robit. Mam 160 cm a 62 kg, takze nejakych 5 - 7 kg by sa mi zislo dat dole. Ale normalne nechapem, kazde 1 kg navyse hned citim. A co to bude v tehotenstve, ked este priberiem, tak to si neviem ani predstavit. To sa budem asi gulat ako gulicka... :slight_smile:
Inac neviem ako by to bolo, keby to tvoji rodicia podchytili skor. Moju sa tomu venovali stale, od mojho narodenia a tiez to nedopadlo bohvie ako. Najprv ma 2 x operovali v Poprade a tam ma tak zoperovali, ze by som nikdy nechodila, bola by som na voziku. Takze to uz teraz neries.
Hlavne ze sa s tym da zit, budme radi, ze je to v takom stadiu ako to je (ved su aj horsie veci na svete). Nesmieme sa tomu poddat, musime bojovat a to nas robi silnymi... A preto sme take ake sme a ine nebudeme.
16. feb 2009 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
micicici- ahoj, tak napokon som rodila spontanne, ak chces precitaj si to vo fore-aky bol porod....nemozem to znovu pisat aj sem, lebo nerada sa k tomu vraciam...... no prezila som a co ma nezabije to ma posilni, vsak? a co sa tyka mliecka amojho kojenia, mam styry deti a iba tretie som kojila -teda snaila som sa o to celych 12 tyzdnov...po prvej dcere, teda po snazeni sa kojit ju a po odstrekavani mliecka som musela navstivit onkogynekologicku ambulanciu, lebo som sa snazila az privelmi a mliecko nebolo..ostali mi v lavom prsniku nejake zdurene zliazky-bolestive, zatial nezhubne, druhu dceru som sa snazila iba 2 tyzdne, mliecko nebolo a pri uz dvoch detoch -bola som na ne sama, viacmenej sama, nebolo ani casu na vytlacanie...po hodien boja som z oboch vytlacila 20ml..co bol moj rekord, pri tretom dietati som chcela kojit stoj co stoj, no vydrzala som iba 12 tyzdnov aj to s dokrmovanim, kedze sa mi mliecka tvorilo velmi velmi malo, a kojenie strasne bolelo, navstivila som zase lekara, ktory mi potvrdil zuzene mliecne zlazy, a odporucil prestat, lebo mliecko sa mi netvorilo, a malicky pouzival moj prsnik iba ako cumlik, po kojeni aj po hodien kojenia reval na raty od hladu...a teraz pri stvrtom dietati-tiez som sa velmi snazila, ale mliecko som dostala az na siedmy den, aj to vzacne ako safranu, malicky je predcasne narodeny, este sa mi ani raz neprisal , lebo bol slabucky, a odstrekavanim som zo zaciatku vytlacila z oboch max. 20m, ale to som sa muslea velmi prevelmi snazit, a napokon sa aj to malinko stratilo, a to som dostala na uvolnenie mliecka aj kvapky secatoxin a tiez oxytocin...lekar sa vyjadril, ze ak ani potom nepride mliecko, nerozbehne sa to, tak ze to nema vyznam a tak sme teda ostali na Nutrilone, cize neni to celkom tak, ako pise moja svagrina-ze ,,VRAJ,,som nemala mliecko.....pri pohlade na dojciacu mamicku mam slzy v ociach....co by som dala za to, keby som nemusela peniaze investovat do UM, a za ten uzasny pocit, ked mozes dat dietatku prave to, co najviac potrebuje....
15. mar 2009 o 13:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sissik ahoj, viem, ze uz je to davno od kedy si rodila, ja mam podobnu dilemu, ako si mala aj ty a tak teda neviem ako to riesit...klby ma teraz nebolia nejako viac ako pred tehotenstvom, ale bojim sa co bude potom, ked ho porodim, aby nebol problem a budem si to vycitat....ako si to svoje prve nakonic odrodila??? dakujem za odpoved :slight_smile:
2. jún 2011 o 15:16  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@adulik16
@adulik16 Ahojko, troska odbocujem od temy, ale prosim ta mam taky problem, moja dcerka ma 19 mes. min. rok ju natahovali bola v sadre 2 mesiace potom orteza az do januara tohto roka, chodime kazde 3 mes na kontrolu kde nam hovorili ze dlzka sedi ale neni to na sto percent, chodi krasne naucila sa rychlo chodit bolest ani nema pretoze by asi krivala alebo sa stazovala teraz sme boli na kontrole na psledy v piatok kde nam odporucili hospitalizaciu dalsie vysetrenie a rozhodnutie o operaciu co mi aj naznacil p, dr. ze bude to asi nutne cim ja osobne sa neviem vyrovnat a nechcem dovolit len neviem co je spravne. stretla som sa s ludmi ktori tiez odmitli operaciu a su v pohode aj na stare kolena. lavy klbik mame troska viac do vonkajsej strany neni to uplne v strede ak mi vies nieco poradit alebo nejak pomoct neviem aky si presne mala ty problem ked si bola mala ked by si mmi mohla odpisat velmi by som sa ti odvdacila a touto cestou prosim vsetkych kto mi vie pomoct nech mi odpise, dakujem
17. júl 2011 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok