Dávali ste v pôrodnici darčeky sestričkám?

Nedala, aj keď sa o mňa pekne postarali tak som im nič nedávala. Ale je to každého vec, keď máš pocit, že chceš niečo dať tak daj.

Ja som dávala kavy a dva kartóny chlebickov pre všetok personál , dala som to so slovami nech si uribia kávičku a trochu pochutia na chlebickoch . Nič viac som nevravela so starostlivosťou som bola spokojná .

Veľmi pekne sa o mňa starali, tak moja svokra napiekla kolace, ako keď pečú na svadbu. Dala som to všetkým sestričkam , nie jednotlivo. Potešili sa

Už len to kvantum vecí, čo si máš priniesť a ďalšiu trepať pre pozornosť. Trošku nevyhovuje.

Moja mama je detska sestra a teda keď som ležala s malou v nemocnici cez víkend obom službám doniesla krabicu koláčov ku kávičke, a keď sme odchádzali tak sestrickam aj lekárke bonboniera. Boli fakt zlaté. Tak to beriem tak, zd asi uch to poteší. Takže aj keď sme odchádzali z pôrodnice určite sme niečo doniesli. Ja som trénerka detska q tiež nas vždy zahreje pri srdci keď na konci školského roka dostaneme od rodičov poďakovanie, samozrejme nienje to povinné ani ze to vyžadujeme, ale.potesi to. Aj mňa by v robote potešil koláčik ku káve 😆

Nie nenosila a ani nebudem.svokrou by som sa vobec neriadila ;)

Nie nedala som nič. Nechcem, aby to vyznelo nevďačne ale mne tiež nikto nedáva kávu alebo čokoládu navyše, keď si urobím svoju prácu. Dostanem výplatu a viac nepýtam.
Navyše, prístup s akým som mala ja tú česť bol hlboký podpriemer.

Treba sa asi riadiť pocitom. Veľa ludí tu píše, že nedávajú nič, lebo ani oni v práci predsa nič nedostávajú. Áno, vo väčšine prác ľudia nič nedostávajú, ale stále sú tu povolania, kde je to bežné - napríklad učiteľky na konci školského roka. Takže čisto by som sa riadila pocitom - ak má niekto pocit, že by sa rád poďakoval, nevidím dôvod prečo nie, ak sa niekto poďakovať nechce a nemá dobré spomienky - tiež nevidím dôvod prečo niečo dávať.

Baby, ale kedy sa dava? Ja som napr. vôbec, ale že vôbec nebola spokojná, skôr naopak, čiže toto bolo posledné, na co som myslela pri odchode,, a to znesiem veľa, no a keď som to hovorila kamoške, tak sa smiala, že čo sa čudujem, keď sme nič nedali. Tak asi usudzujem, že treba dávať počas pobytu, po pôrode, ale ako a kto? Rieši manžel napríklad? A ako sa tam dostane s krabicou koláčov či chlebickov, však to je jak päsť na oko v tej nemocnici, a pokiaľ viem, nie je to ani že kóšer.. ale keď sa neurazia a môže byť, a to je cena za to, aby sa k človeku správali aspoň trochu normálne a slušne, tak v poriadku. Len ja si to neviem predstaviť, ako to urobiť, aby sem nevyzerali ako blbci.