Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Pôrod v novej nemocnici / pôrodnici v Michalovciach - rok 2018

yakari
18. júl 2018

Ahojte, prosím všetky ochotné mamičky, ktoré už rodili v novej pôrodnici v Michalovciach, aby napísali, aké to tam je. Zaujíma ma napríklad, či je tam možnosť vybrať si na pôrod polohovacie kreslo - t.z. rodiť v polosede a nie v leže; či je dovolený bonding skin to skin (priloženie dieťatka na brucho matky okamžite po pôrode); či dieťa je pri matke na izbe 24 hodín denne; ako je to s návštevami - môžu prísť na izbu? - alebo aspoň ja s dieťaťom na chodbu? Rodím cca o 3 mesiace, do Michaloviec by som najradšej ani nešla, ale pokiaľ by tam v tej novej pôrodnici bola aspoň možnosť mať dieťa pri sebe, je to veľké plus, lebo v starej táto možnosť nebola. Veľká vďaka všetkým!

yakari
autor
14. aug 2018

Zdravím, nenájde sa nikto, kto by mal nejaké skúsenosti?...

nikus199
8. dec 2018

@yakari zdravim ako to dopadlo aj ia tam chcem ist rodit ??

alexsk
23. aug 2019

@yakari
@nikus199 ahojte, rodili ste nakoniec v novej nemocnici v MI? Baby, napiste aspon vy skusenosti. Vdaka

yakari
autor
28. aug 2019

@alexsk Ahoj, bolo tam v pohode nakoniec. Nemocnica je nová, izby sú pekné čisté. Ja som prišla ráno, už so silnými kontrakciami, pozrela ma, povedala, že pôjdem rovno na pôrodnú izbu, ale nepovedala mi, na koľko som otvorená, spýtala som sa, tak na 7 cm. Dali ma teda na kreslo, už neviem, či som povedala, že chcem rodiť v sede, alebo to tam rovno mali. Sestričky celkovo boli fajn, niektoré mali so mnou aj súcit, videla som to na nich a to mi veľmi pomáhalo. Rodila som sama, lebo muž bol akurát na služobke. Doktorka, tá ani svalom na tvári nepohla, ale zas nebola ani nijak hnusná, čo oceňujem. Akurát čo mi vadilo, že v snahe rozmasírovať mi krčok, nerobila to jemne, naopak, silno prstami, strašne to bolelo, ale zo všetkej tej bolesti som nebola schopná ani vyjachtať nech to nerobí alebo nech to robí inak. Preto aj pôrod nepostupoval, lebo ja som už začala tlačiť a potom som prestala a ona povedala, že to je moja vina lebo ja sa neuvoľním, ale sťahujem dieťa nazad. Ale to proste bolelo jak sviňa. Keď som pýtala niečo na bolesť, tak povedali, že mi nič nedajú. Bolo vidieť na Dr, že ju to otravovalo, že ju nepočúvam a že sa neuvoľním. Ale mne bolo vtedy všetko jedno, robila som, čo mi prišlo. Po chvíli mi povedala, nech si ľahnem na ľavý bok a odišla. Aj otočiť sa bola hrôza. Ostala pri mne sestrička, tá bola skvelá, hladkala ma chvíľu po ruke, to som si zapamätala, lebo to mi strašne pomohlo, že bola ku mne ľudská. Po chvíli som znova začala tlačiť a už som sa snažila, malý sa narodil, povedala som, že ho chcem ku sebe tak mi ho dali, ani ho neutreli, ani plienku ani uterák, nič, akoby to robili prvý raz. A ja som celkom zabudla, že tam sú, začala som sa mu prihovárať, ja neviem, bola tam doktorka a okrem nej aspoň 5 sestričiek v tú chvíľu, proste národ. Tak tam stáli v rozpakoch a kukali na mňa ako sa prihováram bábätku a nevedeli že čo robiť. Až jedna mi vraví že ale malému bude zima že ho vezme zabalí oblečie a tak. Tak ho vzala. Dala do perinky a položila vedľa na takú podložku, ktorá ho mala zohrievať. Ale to bolo od mňa asi meter a ja som sa len zdiaľky z postele naňho pozerala a vadilo mi že ho nemám pri sebe. Okrem toho tá kravina na ktorej ležal stále nepríjemne pípala v nejakých časových intervaloch a dosť nahlas. Tak som potom sestričke zvolila nech ho radšej vezme inam sa zohriať. Medzitým ma prišla Dr zašiť, lebo som sa trošku natrhla. To nebolo príjemné. Nastriekala tam sprej a okamžite začala šiť, takže to bolelo. Čakala som, že sprej začne účinkovať, ale keď ani po pár minútach nič, tak som jej povedala, že ma to bolí, nech mi ešte dá sprej. Tak dala a potom to bolo lepšie, ale mala som pocit, že tak neochotne.

Takže z toho aby som mala malého pri sebe, nebolo vlastne nič. Lebo v UK dieťa hneď po pôrode utreli od mazu, dali do bavlnenej plienky a dali mi ho do rúk, takže mu nebolo zima. Tu proste to nepochopili čo som chcela, zrejme lebo to tam nikdy nerobia.

Dali ma na izbu a po nejakom čase mi priniesli aj malého, už som sa pýtala že kedy lebo už mi bolo dlho. A potom už bol celý čas pri mne, to som bola rada. Nepindali na mňa, ani keď som ho mala pri sebe na posteli. Ja som prišla na príjem okolo pol 6 ráno a malý sa narodil o 6 nejak. Na izbu ma dali o 8 a malého priniesli o 9, tak sa mi aspoň zdá, už to bude skoro rok 🙂 Inak, malý sa narodil presne deň pred prvými narodeninami jeho brata, ani ten rok nevydržal :D

nikus199
Autor odpoveď zmazal
Zobraz

Tu začni písať odpoveď...

Odošli