Pôrod v Trnave alebo v Galante
22. jún 2021
Ahojte, termín pôrodu sa neskutočne blíži a ja sa stále neviem rozhodnúť kam rodiť, aj keď som nepočula zlé skúsenosti ani v Galante ani v Trnave. Aké sú Vaše skúsenosti? Ďakujem za každý koment
Velky rozdiel tam necakaj. Keď už sa rozhoduješ práve medzi týmito dvoma porodnicami skor sa zameraj na to, čo Tebe osobne môže počas pôrodu pomoct. U niekoho je to zazmluvneny lekár, alebo pôrodná asistentka. Ak nič takéto neriešiš tých pár dni vydrzis aj tam aj tam.

Ahoj. Ja som pôvodne chcela rodiť v Galante, no odradilo ma, že nemajú k dispozícii možnosť pichnutia epi hocikedy, čo mi vadilo, pretože ma každý plašil, že mám veľké dieťa a bez neho nech ani neskúšam rodiť. Na poradne do nemocnice som chodila najskôr tam, neviem, nepáčila sa mi ani tá ambulancia, kde som si zvliekala gaťky rovno pred doktorkou a mala tak kostnaté prsty, že mi tak podráždila vnútro, že som už mohla na cvičenie s aniball zabudnúť, pretože mi praskali cievky. Druhá vec čo mi vadila, keďže boli obmedzenia, k pôrodu mohol ísť iba manžel, no ja som tam chcela maminu, pretože manžela mám dlhodobo mimo krajiny a nechcela som tam byť sama. Boli síce ochotní mi vyjsť v ústrety, no pridali aj kopec vyhrážok ako mi dajú popodpisovať všetko možné a manžel nech sa k nemocnici ani nepriblíži. Ani som také nemala v pláne, veď by nebol v čase pôrodu ani na Slovensku a nie som hlúpa, aby som ohrozila seba a novorodenca, tiež iné mamičky a ich detičky, aj keď sa manžel pravidelne testoval. Takže tam som aj skončila a začala riešiť pôrod v Trnave. Tam to nebolo zlé, epidurál som dostala, aj keď prestal zaberať a mala som ťažký pôrod. No lekári aj asistentky robili všetko možné, len aby mi pomohli porodiť prirodzene a bez nástrihu. Jedna síce smrdela ako popolník, keďže si počas môjho pôrodu dobiehala na jednu, no ale asi nie všade môže byť všetko perfektné 😀 Neskôr už na šestonedelí ma prístup trošku sklamal, ušiel sa mi aj pološtandard, kúpeľňa bola za mňa nedostačujúca, mala som veľké bolesti z natrhnutia, problém chodiť, pýtala som lieky proti bolesti a dostávala som len paralen, lebo vraj budem kojiť. No nekojila som, nemala som mlieko a syna som mala na JISke, čiže som ho videla na pol hodinu denne. Toto bolo už pre mňa dosť zaberák, nakoľko som sa liečila pred pôrodom na úzkostno-depresívnu poruchu a môj stav sa v nemocnici rapídne zhoršovať a nechala som sa prepustiť do domácej liečby, lebo by to asi zle dopadlo. Čiže pôrod fajn, zvyšok veľmi zle. Ale ak je žena po pôrode v poriadku a nie ako keby ju zrazilo auto a všetko sama zvláda, tak je to okej.