Ako nájsť silu nevzdať sa v ťažkých časoch?
Ahojte,
v poslednom období pociťujem veľa stresu a silnú úzkosť. Čaká ma veľká životná zmena na ďalší rok sa sťahujem na vysokú školu ďaleko od domova. Vzťahy v mojej rodine sú veľmi náročné. Rodičia ma psychicky týrali a je ťažké to celé vysvetliť. Nikdy som sa doma necítila dobre, ale napriek tomu to bolo miesto, na ktoré som bola zvyknutá.
Teraz, keď odchádzam, sa mi vynorilo veľa spomienok a detských tráum a cítim sa tým úplne zahltená. Psychicky som sa zosypala, ale chcem na sebe pracovať. Stále mám pocit, že to má zmysel, a aj keď to bude ťažké, verím, že to dokážem zvládnuť a začať odznova.
Prosím, ak môžete, podeľte sa o svoje príbehy alebo skúsenosti z období, keď ste mali pocit, že je toho na vás priveľa — keď ste už nechceli ísť ďalej, ale napokon sa veci zmenili a je vám lepšie. Potrebujem cítiť, že má zmysel bojovať a že sa to môže zlepšiť.
Ďakujem vám za povzbudenie a za to, že sa podelíte o svoje skúsenosti.
Tu by si nejeden psychiater zgustol! Každý deň tu píšu takéto psychické trosky, ktoré niekto údajne týral a preto sa zosypali a čakajú svoju dávku ľútosti.
Vzchop sa, si mladá, zdravá, môžeš si dovoliť ísť študovať, takže tí rodičia až takí zlí nebudú. Máš nejakých 18, najkrajší vek, všetko krásne je pred Tebou, tak nerozmýšľaj nad hluposťami a zbytočne nedepkuj. Život bude presne taký, aký si ho urobíš. A svet patrí odvážnym a pozitívne zmýšľajúcim ľuďom.
Ahoj ❤️
Úplne chápem, čo prežívaš. To, že sa ti teraz vynárajú spomienky a silné pocity, je vlastne prirodzené – telo a myseľ sa snažia konečne spracovať to, čo si musela dlho niesť sama. Nie je to zlyhanie, je to liečenie, len zatiaľ bolí.
Veľká zmena, ako je odchod z domova, dokáže spustiť množstvo emócií – aj keď ten domov nebol bezpečný, bol aspoň známy. Je v poriadku, že sa cítiš zahltená, smutná, či vystrašená. To všetko k tomu patrí.
Je nádherné, že máš v sebe vieru, že to zvládneš. A áno, má to zmysel bojovať. Len nie v zmysle „musím byť silná“, ale v tom tichom, uzdravujúcom – dovolím si cítiť, hľadať pomoc a kráčať pomaly ďalej.
Ak môžeš, určite skús vyhľadať psychológa, s ktorým sa budeš cítiť bezpečne. A možno by ti mohli pomôcť aj knihy od Gabora Matého (napr. Keď telo povie nie, alebo Mýtus normálnosti) alebo Petra Levina (Prebúdzanie tigra) – obaja krásne vysvetľujú, ako sa dá liečiť z detských zranení cez pochopenie a cez telo. Prípadne si pozri pár videí a zistíš že nie si sama, a pomoc existuje.
Máš právo začať odznova. A to, že po tom túžiš, je dôkaz, že to v tebe žije – nádej, ktorá ťa potiahne. 🌱
Tu by si nejeden psychiater zgustol! Každý deň tu píšu takéto psychické trosky, ktoré niekto údajne týral a preto sa zosypali a čakajú svoju dávku ľútosti.
Vzchop sa, si mladá, zdravá, môžeš si dovoliť ísť študovať, takže tí rodičia až takí zlí nebudú. Máš nejakých 18, najkrajší vek, všetko krásne je pred Tebou, tak nerozmýšľaj nad hluposťami a zbytočne nedepkuj. Život bude presne taký, aký si ho urobíš. A svet patrí odvážnym a pozitívne zmýšľajúcim ľuďom.
@anonym_3bcda8 zas niekto kto ani netuší čo je to komplexná trauma a myslí si že všetko vie - veď ak máš depresiu tak sa usmej a vyriešené... Popravde ak si nezažil, je lepšie byť ticho ako písať takéto nezmysly ktoré jej určite nepomôžu.
@klaudia_kika možno tvoji rodičia tiež majú traumy z detstva, ak ťa psychicky týrali, len o tom nevedia, lebo nepoužívajú internet. Ak by nebol Googl, tiež by si sa nezaškatuľkovala.
@anonym_3bcda8 zas niekto kto ani netuší čo je to komplexná trauma a myslí si že všetko vie - veď ak máš depresiu tak sa usmej a vyriešené... Popravde ak si nezažil, je lepšie byť ticho ako písať takéto nezmysly ktoré jej určite nepomôžu.
@anonym_87aa57 Ďakujem no Zažila som v detstve ťažké veci a stále ich nemám spracované Mala som kde bývať a čo jesť no pre malé dieťa to nestačí Nikto sa ma nepýtal ako sa mám Nedostávala som objatia ani slová že ma majú radi Keď som plakala zavreli ma do izby Často mali zlú náladu a dávali mi pocítiť že som na príťaž a že robím všetko zle pritom som sa vždy snažila
V škole sa mi darí zapájam sa do aktivít a snažím sa aj pracovať Celý život som robila všetko preto aby boli rodičia na mňa hrdí no vždy som bola ja tá zlá Keď som potrebovala podporu alebo radu nedostala som ju Bola som naučená svoje pocity skrývať lebo som mala pocit že nikoho nezaujímajú myslela som si že takto to funguje že si musím lásku zaslúžiť veľmi som sa vzdy snažila no zistila som že nikdy ro nebolo dosť a že mám aj iné možnosti a že ľudia sú milý že radi pomôžu vypočujú že niesu všetci ako moji rodičia chcela by som začať odznova niekde na novom mieste no sú veci ktoré keď počúvam od mala sa mi nejako zafixujú v hlave a je ťažké to ignorovať vety ako zostaň doma a všetko bude dobre len doma ti je najlepšie rob čo povieme a bude dobre nejako som si na to všetko zvykla a keď idem niekde kde sa reálne cítim dobre mám z toho zlý pocit veľmi neviem spracovať to že ľudia ktorým som verila a snažila sa ich milovať mi toto robila čo som si nikdy neuvedomili že je zle až keď som stretla a spoznala nových ludi
@anonym_87aa57 Ďakujem no Zažila som v detstve ťažké veci a stále ich nemám spracované Mala som kde bývať a čo jesť no pre malé dieťa to nestačí Nikto sa ma nepýtal ako sa mám Nedostávala som objatia ani slová že ma majú radi Keď som plakala zavreli ma do izby Často mali zlú náladu a dávali mi pocítiť že som na príťaž a že robím všetko zle pritom som sa vždy snažila
V škole sa mi darí zapájam sa do aktivít a snažím sa aj pracovať Celý život som robila všetko preto aby boli rodičia na mňa hrdí no vždy som bola ja tá zlá Keď som potrebovala podporu alebo radu nedostala som ju Bola som naučená svoje pocity skrývať lebo som mala pocit že nikoho nezaujímajú myslela som si že takto to funguje že si musím lásku zaslúžiť veľmi som sa vzdy snažila no zistila som že nikdy ro nebolo dosť a že mám aj iné možnosti a že ľudia sú milý že radi pomôžu vypočujú že niesu všetci ako moji rodičia chcela by som začať odznova niekde na novom mieste no sú veci ktoré keď počúvam od mala sa mi nejako zafixujú v hlave a je ťažké to ignorovať vety ako zostaň doma a všetko bude dobre len doma ti je najlepšie rob čo povieme a bude dobre nejako som si na to všetko zvykla a keď idem niekde kde sa reálne cítim dobre mám z toho zlý pocit veľmi neviem spracovať to že ľudia ktorým som verila a snažila sa ich milovať mi toto robila čo som si nikdy neuvedomili že je zle až keď som stretla a spoznala nových ludi
@klaudia_kika pozri. Toto čo píšeš - takéto uvedomenia majú ľudia po rokoch terapii - a ty si veľmi citlivá a uvedomelá osoba. Ešte jednu osobu si pozri, Lucia Záhorcová. Lebo ja osobne si nemyslím že ty sa ešte potrebuješ hrabať v traumách, ty ich máš prehrabané dosť. Ty nemôžeš za to čo sa ti stalo, a rok že to bolí - to je úplne oprávnené. Ty potrebuješ už len odpustiť.
@klaudia_kika pozri. Toto čo píšeš - takéto uvedomenia majú ľudia po rokoch terapii - a ty si veľmi citlivá a uvedomelá osoba. Ešte jednu osobu si pozri, Lucia Záhorcová. Lebo ja osobne si nemyslím že ty sa ešte potrebuješ hrabať v traumách, ty ich máš prehrabané dosť. Ty nemôžeš za to čo sa ti stalo, a rok že to bolí - to je úplne oprávnené. Ty potrebuješ už len odpustiť.
@sisamisaaa od detstva nad tým rozmýšľam no asi to nemam úplne vyriešené v sebe možno by mi pomohli nejaké sedenia u psychologicky aby som sa dala nejako dokopy boli aj dobre času tešila som sa zo života čiže verím že to môže byť také zas
@klaudia_kika musis si uvedomit, ze aj rodicia robia chyby, a nie su neomylni. Su aj rodicia, ktori svoje deti nemiluju. A nedostatok lasky od rodica, vie v cloveku urobit velku sarapatu dobuducna. Takze to, ze budes daleko od domova kvoli studiu, je len dobre. Mas takto sancu sa uzdravit, vidiet veci z ineho pohladu. Teraz, ked uz vies, ze lasku od rodicov nikdy nedostanes, musis si ju dat len ty sama. Uvedomit, ze sa musis spolahnut iba sama na seba. A nemusis citit ziadne vycitky, ze sa od nich distancujes. Nebudes sa citit manipulovana a vydierana. Takze ano, pracovat na sebe ma zmysel. Ak to neurobis ty, urobia to za teba ti ostatni ( lebo svet sa toci i nadalej ) a ich rozhodnutie sa ti vsak nemusi pacit.
@sisamisaaa od detstva nad tým rozmýšľam no asi to nemam úplne vyriešené v sebe možno by mi pomohli nejaké sedenia u psychologicky aby som sa dala nejako dokopy boli aj dobre času tešila som sa zo života čiže verím že to môže byť také zas
@klaudia_kika ale jasné že sa zas budeš tešiť, život je ako sínusoida. Teraz si dole, potom budeš hore. Raz sú skúšky, raz sú obdobia kľudu. Ak cítiš že sa potrebuješ porozprávať alebo nejako podporiť, určite zájdi za psychológom. Ale psychiatra určite nepotrebuješ. Ty si mýliš dve veci - smútok s chorobou. Ty si smutná, nie chorá. A byť smutná je v poriadku. Dovoľ si to. Ja som si prvýkrát dovolila byť smutná až tesne pred 40 a preplakala som asi 2 mesiace. Muž nevedel čo so mnou ale ja som mu stále hovorila že ja som smutná a nie pokazená. Že len celé tie roky idú zo mňa von. Nebola to depresia hoci sa to tak chvíľu javilo. Joj a koľko hnevu šlo zo mňa, tiež bol potlačený. A potom sa to ukľudnilo. Takže hlavne kľud, nie na všetko potrebuješ tabletku, je úplne v poriadku že sa cítiš nešťastne. Hlavne funguj. Som smutná ale aj tak idem von, aj tak študujem, aj tak pracujem, choď na prechádzku do lesa, do parku, pomáha to.
@sisamisaaa od detstva nad tým rozmýšľam no asi to nemam úplne vyriešené v sebe možno by mi pomohli nejaké sedenia u psychologicky aby som sa dala nejako dokopy boli aj dobre času tešila som sa zo života čiže verím že to môže byť také zas
@klaudia_kika možno by ti pomohlo porozprávať sa s mamou. Už si dospelá, aj mama trocha zostarla a možno sa zmenila pod vplyvom prežitého. Ona ani nemusí vedieť, čo si prežila a ako ťa to stále trápi. Lebo je dobre odsúdiť rodičov, dnes sa to robí, ale malo by ťa ako dospelú zaujímať, prečo sa rodičia takto správali. Asi nemali dobrý život, či už rodinný, manželský, či pracovný, možno detstvo. Ty si bola dieťa a nevedela si posúdiť, čo prežívajú oni. Určite sa z "roskoše" k tebe takto nesprávali. Podľa toho, čo si napísala, ste bola slušná, dobre zabezpečená rodina. Ale dialo sa niečo, čo ovlpyvnilo správanie rodičov k tebe. A to by si si mala vydiskutovať s tým s rodičov, ku ktoremu maš bližšie. Uľavilo by sa ti a možno by si sa dozvedela zaujimavé veci.
@klaudia_kika musis si uvedomit, ze aj rodicia robia chyby, a nie su neomylni. Su aj rodicia, ktori svoje deti nemiluju. A nedostatok lasky od rodica, vie v cloveku urobit velku sarapatu dobuducna. Takze to, ze budes daleko od domova kvoli studiu, je len dobre. Mas takto sancu sa uzdravit, vidiet veci z ineho pohladu. Teraz, ked uz vies, ze lasku od rodicov nikdy nedostanes, musis si ju dat len ty sama. Uvedomit, ze sa musis spolahnut iba sama na seba. A nemusis citit ziadne vycitky, ze sa od nich distancujes. Nebudes sa citit manipulovana a vydierana. Takze ano, pracovat na sebe ma zmysel. Ak to neurobis ty, urobia to za teba ti ostatni ( lebo svet sa toci i nadalej ) a ich rozhodnutie sa ti vsak nemusi pacit.
@komplikovana ďakujem za povzbudenie no je to ťažké ak som si celý život myslela že toto je láska od rodičov že takto to vyzerá a teraz viem že nie neviem sa s tým stotožniť nejako
@klaudia_kika pozri. Toto čo píšeš - takéto uvedomenia majú ľudia po rokoch terapii - a ty si veľmi citlivá a uvedomelá osoba. Ešte jednu osobu si pozri, Lucia Záhorcová. Lebo ja osobne si nemyslím že ty sa ešte potrebuješ hrabať v traumách, ty ich máš prehrabané dosť. Ty nemôžeš za to čo sa ti stalo, a rok že to bolí - to je úplne oprávnené. Ty potrebuješ už len odpustiť.
@sisamisaaa moc krasne napisane
@klaudia_kika tiež ma rodičia psychicky týrali, hlavne matka. Tiež som ale nechcela odísť. Bola som tu zvyknutá, bála som sa cudzieho. Zarábam málo a strach či sa zvládnem o seba postarať. A tak tu žijem s matkou ktorá je psychopat.
Naozaj bud šťastná že odides. Uvidíš že si určite zvykneš. Každý musel keď odchádzal na VŠ. To ubehne a po vs sa môžeš nasťahovať späť do tvojho mesta ale neradim ti bývať s rodičmi. Inak budeš na liekoch ako ja
@klaudia_kika moja velmi dobra znama mala podobnu situaciu, doma dost zle, nasilie, alkohol, je velmi cielavedoma, dotiahla to na uni v zahranici, je velmi spokojna, v lete chodi na brigadu do jedneho hotela tu v AT, tam aj dobre zarobi, aj ma super moznosti ( kupanie, jedlo atd zadarmo) a viac menej sa dostala z toho, ze ta rodina na to nemala nejak silu, ta mama nemala nejak volu sa tomu vzopriet. Ta baba ma 20 rokov, je mlada, ale naozaj velmi cielavedoma.
@klaudia_kika tiež ma rodičia psychicky týrali, hlavne matka. Tiež som ale nechcela odísť. Bola som tu zvyknutá, bála som sa cudzieho. Zarábam málo a strach či sa zvládnem o seba postarať. A tak tu žijem s matkou ktorá je psychopat.
Naozaj bud šťastná že odides. Uvidíš že si určite zvykneš. Každý musel keď odchádzal na VŠ. To ubehne a po vs sa môžeš nasťahovať späť do tvojho mesta ale neradim ti bývať s rodičmi. Inak budeš na liekoch ako ja
@anonym_9aa8e4 dakujě krasme za povzbudenie
@anonym_87aa57 Ďakujem no Zažila som v detstve ťažké veci a stále ich nemám spracované Mala som kde bývať a čo jesť no pre malé dieťa to nestačí Nikto sa ma nepýtal ako sa mám Nedostávala som objatia ani slová že ma majú radi Keď som plakala zavreli ma do izby Často mali zlú náladu a dávali mi pocítiť že som na príťaž a že robím všetko zle pritom som sa vždy snažila
V škole sa mi darí zapájam sa do aktivít a snažím sa aj pracovať Celý život som robila všetko preto aby boli rodičia na mňa hrdí no vždy som bola ja tá zlá Keď som potrebovala podporu alebo radu nedostala som ju Bola som naučená svoje pocity skrývať lebo som mala pocit že nikoho nezaujímajú myslela som si že takto to funguje že si musím lásku zaslúžiť veľmi som sa vzdy snažila no zistila som že nikdy ro nebolo dosť a že mám aj iné možnosti a že ľudia sú milý že radi pomôžu vypočujú že niesu všetci ako moji rodičia chcela by som začať odznova niekde na novom mieste no sú veci ktoré keď počúvam od mala sa mi nejako zafixujú v hlave a je ťažké to ignorovať vety ako zostaň doma a všetko bude dobre len doma ti je najlepšie rob čo povieme a bude dobre nejako som si na to všetko zvykla a keď idem niekde kde sa reálne cítim dobre mám z toho zlý pocit veľmi neviem spracovať to že ľudia ktorým som verila a snažila sa ich milovať mi toto robila čo som si nikdy neuvedomili že je zle až keď som stretla a spoznala nových ludi
@klaudia_kika mne keď je najťažšie a mám úzkosť, vždy mi pomôže a zachráni ma Ježiš. Je môj najlepší priateľ. Rozprávam sa s ním a cítim jeho blízkosť lásku a pomoc. S ním som vždy zvládla aj tie najťažšie životné situácie. Bez neho by som to vzdala
@klaudia_kika To čo preživaš je úplne normálne, neboj čas to všetko zahojí....príde deň keď budeš štastna. Teraz si zranena, ver mi chce to čas. Kľudne si poplač, zakrič, rozbehni sa daj to von. Pozri si peknú rozpravku napr. Luca, alebo V hlave....to male dieťatko v tebe to posteší....a pohladkaj sa a povedz si že si rada že maš taku osobu oko si Ty❤️.
@klaudia_kika mne keď je najťažšie a mám úzkosť, vždy mi pomôže a zachráni ma Ježiš. Je môj najlepší priateľ. Rozprávam sa s ním a cítim jeho blízkosť lásku a pomoc. S ním som vždy zvládla aj tie najťažšie životné situácie. Bez neho by som to vzdala
@anonym_25b9dd a ako ?
@klaudia_kika To čo preživaš je úplne normálne, neboj čas to všetko zahojí....príde deň keď budeš štastna. Teraz si zranena, ver mi chce to čas. Kľudne si poplač, zakrič, rozbehni sa daj to von. Pozri si peknú rozpravku napr. Luca, alebo V hlave....to male dieťatko v tebe to posteší....a pohladkaj sa a povedz si že si rada že maš taku osobu oko si Ty❤️.
@anonym_57c4f6 jej ďakujem krasne❤️❤️
@klaudia_kika samota moze vypadat strasidelne a par dni bude.. ked vydrzis tych par dni, uvidis, ake krasne to bude. Sloboda, pokoj, insporacia, sila v tebe. Mala som posobnu sitiaciu ako ty. Tazko sa odchadza aj ked je to miesto traumatizujuce... ale ked prekonas ten krok, bude to prijemne. Pokial je moc zle - psychoterapia. Kazdy, kto ju absolvoval z nej profitoval. A to aj uspesni ludia
@klaudia_kika na vikendy budes chodievat domov a vs ubehne rychlo, nestahujes sa navzdy aj ked urcita zmena v tvojom zivote prichadza, nech sa ti dari.