Ako pokračovať v živote bez rodičovskej podpory?

Ja ziadnu rodinu nemam. Bola som adoptovana, detstvo jedna velka katastrofa. Po mature som odisla do podnajmu, neskor som kupila stary dom na dedine. Neskor som stretla exmanzela, vydala som sa, mali sme dieta. A rozvod o par mesiacov po narodeni dietata. Som sama a zvladam to aj sama. Niekedy treba mat pi** a celit vsetkemu len sam.

@anonym_autor tiež už nemám rodičov, samozrejme moc chýbajú a človek nikdy nezabudne, ale život ide ďalej. Treba sa naučiť stát na vlastných nohách....a kto pomôže s malými deťmi? Ja a manžel sme rodičmi, tak sa staráme a nepotrebujeme k tomu nikoho.

Ahoj. Tiež to tak mám. My nemáme nikoho s mužom. Ja mám len mamu ,ale tá nemá záujem. Tzv. Sa na nás vykašľala ako sa nám narodilo dieťa a neskôr sa zistilo že má diagnózu. je toxická/ opičia láska. Vidí len toho z koho ma profit. A kto u nej každý víkend maká a behá jej okolo zadku v každej voľnej chvíli. neuznáva parnerov detí. Zo svojich detí ma otrokov..atd
Svokrovci , že total psychiatria - toxicita. Tam to je veľmi veľmi zlé. - žiadne seknute kontakty. Tak to bolo najlepšie -pre naše bezpečie dokonca odporúčané

@anonym_autor nezáviď, radšej si uvedom, že si dospelá, máš vlastnú rodinu, si matka a teraz ty musíš byť oporou svojim deťom. Jasné, že mama chýba, bude chýbať do konca života, ale život ide ďalej a ty sa musíš naučiť fungovať bez nej. Neľutovať sa a hlavne sa zbaviť pocitu, že ti vlastná rodina nestačí. Stačí. Jednak inú možnosť nemáš, tak ti stačiť musí. A okrem toho, nie všetky veľké rodiny sú tak idylicky funkčné ako sa tebe zvonka zdá, ani tie oslavy nebývajú často až také príjemné... Ale odhliadnuc od toho, proste tvoj život sa vyvinul takto a ty ho musíš akceptovať. Na mamu spomínaj, ale len s láskou a bez trpkosti, snaž sa odovzdať svojim deťom všetko dobré, čo mama dala tebe, tak ti obohatí život aj po smrti. Na koho spomíname s láskou, ten je stále s nami

Nestačí to,tak to povedz svojim deťom,ze síce si matka ale nemá kto ti pomáhať a byť oporou tak bohužiaľ je a bude to zlé
Troška irónie za nami a teraz vážne
Chápem ťa,je to fajn byť veľká rodina ale aj ked je rodina neznamená,ze by ti pomahali a boli oporou
Takže zamyslas sa nad fantasy ale v reále máš muža(zrejme) a deti
A ked ti niečo chyba tak pohľadaj v realite ako to vyriešiť a nie keby bolo keby

@danica2711 Len ma tak zaujima ci mas rodicov, a ak nemas ci si o nich prisla v mladom veku? Lebo tvoj koment je taky, ako kamen, ze vobec sa nevies do toho vzit. Ale nemusis odpovedat.

Moja sa drží hesla " dám pokoj, mám pokoj". Pomôže keď treba ale viem že ju to otravuje, aj keď to neprizná. Takže ju voláme aj sme volali len keď sa inak nedalo.
Mne to nevadí, nie som typ čo potrebuje pri všetkom mamičku, som dospelá a už som tou oporou ja

Ja som sama ako prst. A je mi super nikto mi nechyba. Vsetci žijú ale su to zlí ludia. Otec tyran, kvoli ktorému sme skoncili u cvokára. Matka agresívne monštrum, brat agresivny sociopat. Familia na hovado 😆 radsej nikto ako toto.

@luciaruz to mi je ľúto

@anonym_3da17f život vie byť tvrdý ako kameň, vieš? Neporadíš si s ním, keď budeš slabá, sebaľútostivá a ufňukaná. Čím skôr a čím dôkladnejšie si to uvedomíš, tým lepšie si so životom poradíš. A keď máš deti, je to tvoja povinnosť - vytvárať im radostné a láskyplné prostredie a byť im oporou, slabosť si nemôžeš dovoliť. Aj keď ti mama - ako som napísala - bude vždy chýbať

@anonym_autor Rodičov nemám už desiatky rokov.Prakticke veci sme museli zvládnuť bez ich pomoci, neskôr aj sama.To sa dá naučiť, zvyknúť si.Neda sa však naučiť nemať sa s kým podeliť o radosti i starosti...aj po tých dlhých rokoch sa prichytim,že by som im rada povedala o nejakej udalostí, najmä keď je radostná...

@anonym_f0465d U nás to bolo podobné, mama rozhodne nebola babička z B.Nemcovej, k deťom vzťah nemala (ani k nám a to nás mala päť). O naše deti sa starala len raz a roky som počúvala za neposlušné, nevychovane. Zadrapovala do nich aj keď jej prišli pomáhať, lebo si zlomila nohu. Keď mi po dvoch týždňoch telefonovali, že do stále type, nič neurobia dobre, povedala som im aby sa zbalili a prišli domov. Veď taký dokonalý človek ako mama zvládne všetko dokonale aj so zlomenou nohou.

@anonym_51bf27 si silna zena!

@anonym_autor ahoj, mala som úžasnú mamu, bola moja najlepsia kamarátka, super babina pre nášho adoptovaneho syna, boli sme šťastní, my traja plus manželova rodina, život bol krásny. Mama náhle zomrela 3.1. tento rok a mne sa zrútil svet, navštevujem psychologicku a ešte dlho budem, stále smutim a som zlomená, musím fungovať kvôli mojim chlapom, ale život sa strašne zmenil. Mamin muž, dedko je na tom zle, stále plače, býva sam, zomreli mu aj dvaja psíci, docasne sme mu dali nášho, aby nebol sám. Ja mam lepšie a horšie dní, ale mávam ťažké stavy, zrazu sa bojim samoty, bojím sa ze zomriem priskoro a nebudem tu pre syna, má 7 rokov, bojím sa ze už sa neviem smiať a radovať. Blížia sa mamine narodeniny, Vianoce, minule Vianoce boli poskednym dňom, keď som objala moju milovanú mamu 💔, potom to bude už rok od jej smrti. Neviem ako mam žiť bez nej, psychologicka mi pomáha, dúfam, že čas to zlepší, ved mama by to chcela. Ale bola to príliš tvrdá rána od života, mama zomrela na plucnu emboliu, bola plná života a lásky, neviem sa s tým zmierit😪. Držte sa.

@santamonica to ma velmi mrzi :( tiez budu teraz prve vianoce bez mamy, uz teraz nad tym premyslam ake smutne to bude, ona vytvarala to teplo domova 😢 presne ako pises, zivot sa velmi zmenil..

Nemám nikoho, fakt, že nikoho, iba sestru, ktorá býva na druhom konci sveta a vidíme sa raz za rok. Aj to je niečo. Vždy sa len smutne usmejem keď sa ľudia, ktorí majú milujúcu rodinu, partnera, rodičov, priateľov sťažujú na blbosti a ako im je ťažko. Niektorí nevedia čo je ťažko. Napr. nikoho nemať.