Ako predať byt plný spomienok?
ked idete predavat byt s detsva, kde ste zili 20-30rokov,ako sa viete odosobnit bez spomienok ku kazdej veci a muru? dokazalis te to? mne uz otecko ani bracek nezije a ja tam zit nemozem aani sa neviem vzdat
Predat a potom si poplakat. Nepredavat, dat trochu do poriadku a prenajimat. Pomoct niekomu v rodine, ci blizkemu s docasnym byvanim za uhradu poplatkov, dani a energii (vzdy dobra zmluva aspon od realitaka, lepsie od pravnika).
Predat a potom si poplakat. Nepredavat, dat trochu do poriadku a prenajimat. Pomoct niekomu v rodine, ci blizkemu s docasnym byvanim za uhradu poplatkov, dani a energii (vzdy dobra zmluva aspon od realitaka, lepsie od pravnika).
@madeincssr do poriadku je 30- 40 000
@madeincssr do poriadku je 30- 40 000
@anonym_autor no len tak menej do poriadku (skor svojpomocne, s kamoskami/kamosmi). Ciastocne vypratat, vymalovat a poupratovat, poumyvat. Opravovat len uplne nefunkcne veci.
@anonym_autor nejako to necitim... ani k rodicovskemu ani k prvemu, co sme si zadovazili sami... skor proste nemysliet na to, ak ho nepotrebujes zbav sa ho, ak ho potrebujes, ostan v nom...
Akoze chapal by som taky sentiment, ak by sa tam stala nejaka tragedia, inac nie...
Zobrat veci, na ktorych ti zalezi. Zavolat firmu, ktora ho vprace a uprace a prazdny predat. Spomienky ti ostanu aj ked ten byt uz nebude tvoj, tie ziadna vec ani mur nenahradi.
@nyusika prečo myslíš že je to vymyslené? som na tom veĺmi podobne, ba ešte horšie. rod. dom mám na očiach a tiež nie je mi všetko jedno. vidím ho aj keby som nechcela - je to susedný dom.
na prerábanie o ničom - si myslím že za prerábku by som postavila aj nový. a nechať si ho znamená ako keby som hádzala e do studne.
@nyusika áno môžeš, ale nie je to vymyslená téma. 🙂
Normálne treba to dať do poriadku a predať. Nás vyštval sused, nedalo sa to už zvládať a predali sme nás krásny byt, kde sa mi narodili deti. Už je tomu rok a nemôžem pozerať ani fotky z nášho bytu, lebo mi je smutno. Zrovna dnes som plakala lebo sme sa o tom rozprávali s mužom.
Uplne ta chapem, predávali sme minuly rok byt po 6 rokoch. A to bolo len 6 rokov.Byt, ktorý sme kupili kvoli tomu,ze sa nam narodilo 1.dieta, potom druhe dieta a uz nam bol maly a ideme stavat. Hoci som vedela vzdy,ze je to len "prestupna stanica"k vacsiemu,aj tak som to velmi zle znasala, revala vždy ked som bola sama doma, ale o balila veci a spominala na prve kroky deti a vsetko co sme tam zazili...Bola to naozaj moja srdcova zalesitost,takze ta uplne chapem, ze sa tazko luci a vzdava sa toho. Ale ak nemas inu moznost asi treba ist na to logicky a prakticky. A nebranit sa aj tomu smutku,pretoze je to normalne po takom dlhom case.
my sme takto predávali byt kde som vyrastala ale somnou no čo ja viem nehlo to nijak ani pri predaji ani teraz po rokoch.No áno človek si spomenie aj ja si spomínam naň ale tak musel sa predať.Zmenilo sa tam osadenstvo, starí pomreli noví prišli a tam sa už absolutne nedalo bývať.Myslím kvalitovo.Takže mne tým pádom ani nebolo lúto bola som rada že som z toho blázinca išla preč.Takže taký byt sa ti lahšie opúšťa potom.Teraz som v dome a veru nemenila by som za byt už vôbec ani ten môj rodný🙂
a nemozes si ten byt nechat? Mama nepredala po svojej mame a stale ho vlastni, ani ho neprenajima, ale plati cca 100 eur mesacne kedze sa energie neminaju, takze tak len taky zaklad plati. Ale je otazka ci si mozes dovolit platit, alebo ho aspon prenajimaj, ked ho nechces predat. Ono tie ceny stupaju, takze aj ked sa byt neprenajima, ma vacsiu hodnotu ako keby ho boli predali pred par rokmi a ulozili peniaze na ucet, urcite na tom zarobili viac ako drzat peniaze po predaju na uctoch
dat to vypratat niekomu komu zaplatis...vziat si len zakladne veci a predat agenture ... spomienky su v tebe a nie v dome ... treba sa pohnut dalej
inac nechapem co vsetci maju s tymi velkymi prerabkami a prenajimanim prerobenych bytov. Ja som po vyske 4 roky zila v prenajme v starom neprerobenom byte, najom bol polovicny a usetrila som kopu prachov. Naco by som si prenajimala krasny prerobeny byt, ked som si potrebovala setrit peniaze. Nie kazdy po skole potrebuje zit v luxusne zariadenom byte a platit vela penazi prenajimatelovi do vacku ... Staci ze ten byt vycistis, premalujes steny, mozno dajaku lacnejsiu linku das, postele, skrine z ikea a prenajmi
A bolo tam jadro, stare drevene okna aj linka bola stara a prezili sme a usetrili kopec penazi za prenajom
My sme predávali byt po smrti mamy, mala som 20r, vyrastala som v ňom odmalička.. ale v Tom byte mama zomrela, bolo to celé bolestné a proste som už nevedela si predstaviť tam ďalej žiť.. väčšinu veci sme presťahovali na chatu, niečo vyhodili.. bolo to zvláštne, ale dalo sa to prežiť, pretože horšie som už zažila.. druhý krát sme sa s vecami rozlúčili o pár rokov neskôr, keď sme predávali aj tu chatu.. tam som povyberala pár kusov na pamiatku a všetkehonsme sa zbavili.. bolo to dosť nostalgické, pretože to mamu veľmi pripomínalo...
Dodnes pozerám do okien keď idem okolo.. a dodnes sa mi niekedy sníva s tým bytom.. už tam nežijem čoskoro 22rokov..
@anonym_autor nepisala si uz asi tak pred rokom?
Ja ti rozumiem.Sice ide u mňa o inú nehnuteľnosť, ale trávila som tam roky prázdnin, víkendov.Moji rodičia " to" predali keď som mala 15.
Ja stále čakam či sa tá nehnuteľnosť neobjaví v predaji.Kúpila by som hneď.
Nie kvôli stenám , múrom.
Kvôli spomienkam, že som to tam milovala.A milujem do dnešného dňa.
My sme kúpili dom, predávala dospelá dcéra po rodičoch. Keď sme tu už pár dní bývali prišla druhá dcéra bývalích majiteľov, žila v inom meste. A ona mi normálne plakala že chcela vidieť kto sme, kto bude žiť v ich rodičovskom dome. Mňa to tak nepríjemne prekvapilo, cítila som sa ako keby som jej ten dom ukradla.
Takže najskôr si to v sebe spracuj, až potom niečo rob s nehnuteľnosťou
@anonym_autor So sestrou sme predali náš rodinný dom,v ktorom sme žili dlhé roky.Sestra v tom období už roky mala rodinu a vlastný dom, mňa čakala radikálna zmena...z domu do bytovky,z dediny do mesta a vzdialenosť starého a nového bydliska 200 km.Bolo to pred viac ako štvrťstoročím, ale ešte stále mám občas živé sny,v ktorých sa cez otvorené okno izby ozýva bzukot včiel a vôňa ruží zo záhradky je omamna...
@nyusika zial, toto je skutocna. to mas super ze teba taketo veci netrapia.
@anonym_autor So sestrou sme predali náš rodinný dom,v ktorom sme žili dlhé roky.Sestra v tom období už roky mala rodinu a vlastný dom, mňa čakala radikálna zmena...z domu do bytovky,z dediny do mesta a vzdialenosť starého a nového bydliska 200 km.Bolo to pred viac ako štvrťstoročím, ale ešte stále mám občas živé sny,v ktorých sa cez otvorené okno izby ozýva bzukot včiel a vôňa ruží zo záhradky je omamna...
@viera012345 nechyba ti to? nelutujes to? bytovka a dom je predsa len ine a tie spomienky...
My sme predávali byt po smrti mamy, mala som 20r, vyrastala som v ňom odmalička.. ale v Tom byte mama zomrela, bolo to celé bolestné a proste som už nevedela si predstaviť tam ďalej žiť.. väčšinu veci sme presťahovali na chatu, niečo vyhodili.. bolo to zvláštne, ale dalo sa to prežiť, pretože horšie som už zažila.. druhý krát sme sa s vecami rozlúčili o pár rokov neskôr, keď sme predávali aj tu chatu.. tam som povyberala pár kusov na pamiatku a všetkehonsme sa zbavili.. bolo to dosť nostalgické, pretože to mamu veľmi pripomínalo...
Dodnes pozerám do okien keď idem okolo.. a dodnes sa mi niekedy sníva s tým bytom.. už tam nežijem čoskoro 22rokov..
@jana_eyre_2 presne, preto. moj brat tam umieral mesiace. ani nevedel ze je chory ale trpel v bolestiach. preto tam neviem zit ja. nedokazem. mne je do placu pri myslienke ze to mame predat ale kedze byt je v dezolatnom stave, sa ozaj neda ani prenajimat. ti verim ze ta chyta nostalgia, presne ta chyta aj mna ked idem vzdy okolo.
Ja som predala záhradu so záhradným domčekom a chodím to tam špehovať pár x do roka, keby tam bol majiteľ, tak ho poprosím či sa nemožem pozrieť do domčeku.
Aj ,,tvoja,, bytovka bude tam kde je, možeš hocikedy ísť naschvál okolo, pozerať do okien a na nejakej lavičke pospomínať.. to ti nikto nezoberie.
Úprimnú sústrasť. Čo bolo bratovi?
@viera012345 nechyba ti to? nelutujes to? bytovka a dom je predsa len ine a tie spomienky...
@anonym_autor Chýbaju mi ľudia,s ktorými som tam žila a atmosféra, ktorú vytvárali.Z praktického hľadiska bolo sťahovanie nevyhnutnosťou/z nížiny do podhoria zo zdr.dovodov./Za tie roky som doma tu a tak ako bývame...
@viera012345 nechyba ti to? nelutujes to? bytovka a dom je predsa len ine a tie spomienky...
@anonym_autor Stručne by som povedala,ze omamnu vôňu ruží a bzukot včiel mi nahradil každodenný pohľad na krásne Tatry

co mam robit