Ako si nájsť čas na hobby popri deťoch?
Nehovorim teraz o takom hobby, kde idete prec z domu ale robite to doma, napr citanie knih, pozeranie tv, malovanie, hackovanie a podobne zalezitosti. Ja uz som naozaj na nervy z toho, ze jediny klud tu mam ked vecer zaspia. Mam 3 a 4 chalanov a uz mam toho naozaj dost. Toto ma byt ten uzasny zivot s detmi? Ze nemam vobec cas na svoje veci?? Ako clovek idem uplne do ustrania, lebo som mama a stale niekto nieco chce? Venujem sa im naplno, citame, chodime von, tvorime, hrame sa, ako fakt som aktivna, potom je tu domacnost a teda mne zostane nic. Nemozem citat, lebo mama mama, nemozem ani vvklude napisat tuto spravu, lebo uz 4x niekto nieco chcel, slovo mama padlo asi 10x…ako fakt mi uz lezu na nervy, jediny klud je ked im pustim na chvilu tv ale tak to riesit nechcem, milujem ich, ale bodaj by dakam odisli na 2 tyzdne, zavidim vsetkym, co maju aktivnych starych rodicov. Som 4 roky mama a na toto si neviem absolutne zvyknut.
Ako to robite vy s tymi detmi?? Mozno mi nieco pomoze.
@anonym_86e1b2 nie, taký nie je život s malými deťmi, život s malými deťmi je taký, aký si ho urobíš. 2,5 ročné a 4 ročné deti už nie sú bábätká. To, že nechodíš na preventívky, je len tvoja nezodpovednosť a deti sú výhovorkou. Keby si vážne ochorela, ver mi, že by si si čas na lekárov našla. Že si vyčerpaná a vyhoretá, sa tiež nečudujem, keď si sa od detí nepohla, že nikam bez detí nechodíte, je len vaše rozhodnutie a prepáč, ale hlúpe. Keď je babka ochotná deti postrážiť, dkonca na noc, prečo niekam nejdete? Na domácnosť by som sa vykašlala, keď muž zoberie deti von, Naložila by som sa do vane, potom si uvarila kávu a sadla si s dobrou knihou. Píšeš o práci, ak pracuješ z domu s malým dieťaťom, tak je to zase len tvoje rozhodnutie, deti už mohli byť v kolektíve. Oni si nebudú pamätať, ako mama mala vyblýskanú domácnosť a ako s otcom obaja pracovali, ale to, ako bola mama unavená a nič ju nebavilo. Neviem, čo stále okolo domácnosti robíš, teda robíte. Mala som malé dieťa, síce len jedno, ale svoju domácnosť, stavali sme dom, chodila som do práce aj do školy. Koľkokrát mi babky postrážili dieťa, spočítam na prstoch rúk. Ale od pár mesačného dieťaťa som chodila pravidelne plávať, cvičiť a sem tam s kamarátkou do kina alebo na kávu práve preto, aby som nevyhorela.
@elizabet173 a keďže deň má len 24 hodín a ja v ňom potrebujem nájsť 5-6 hodín na prácu, my sme aj uvažovali, že mladšieho dáme do jasliciek a toho času by bolo viac. Ale nakoniec mi to nedovolilo srdce a nechala som si ho doma a voľný čas skrátka nemám.
@anonym_autor Keď ti nemá kto strážiť deti, tak im zaplať opatrovateľku. Nemusíš byť s nimi stále.
@anonym_autor Keď ti nemá kto strážiť deti, tak im zaplať opatrovateľku. Nemusíš byť s nimi stále.
@anonym_563bbb Ak by zapojila muza, nepotrebuje ani opatrovatelku. Ale jeho limit su ocividne max. 2h tyzdenne.
Ja napr varim v sobotu vývar a mäso a jeme to aj v nedeľu a ostane trocha ešte aj na pondelok. Odmietam tráviť nedeľu doobeda v kuchyni, pre mňa čistá strata času.
Treba si sadnúť s manželom, povedať, že potrebuješ 1 fixné poobedie len na seba, po práci prídeš domov až na uspavanie.
@elizabet173 aj ja keď som mala jedno dieťa, som mala podobne názory ako ty. Vtedy som mala ešte energiu na všetko, ako ty, stíhala som aj dieťa, aj domácnosť, aj seba, mala som veľa voľného času, preto sme sa rozhodli pre ďalšie dieťa🙂. Ak by som mala len to jedno a žiadnu prácu, asi by bol život gombicka. Po narodení druhého dieťaťa už bolo energie menej. Podnikám od jeho 1 roku a teda ten voľný čas, ktorý ty máš pre seba, ja venujem rozvoju podnikania. Keď ty ležíš vo vani, ja sedím za počítačom. Je to náročné a vyžaduje to veľkú sebadisciplínu. prvé mesiace podnikania sme večer uspali deti a ja som pracovala do neskorých nočných hodín. Keď chces niečo dosiahnuť, musíš tomu niečo obetovať. 2,5 ročný nie je v škôlke, lebo ho nevzali vzhľadom k veku a kapacite. Keď nám deti stráži babka, nejdeme nikam, lebo nemáme energiu, kvôli povinnostiam. Nemáme 70m2 byt, ale dom, ktorý má 400m2 a v každej voľnej chvíli ho dokončujeme. Všetky tieto aktivity robím na úkor seba, svojho voľného času. Tehotná som bola 3 roky po sebe ( o prvé sme prišli v pokročilom štádiu tehotenstva), následne som dojčila. Deťom sa chcem plnohodnotne venovať. Jednoducho, posledné roky nebol priestor na mňa, na moje záľuby a oddych. Naložila som si toho na plecia dosť veľa v pomerne krátkom časom období, to si uvedomujem a prirodzene cítim vyčerpanosť. Prečo to robím? Lebo viem, že to je len dočasné. Deti rastú, mladší ide zrejme od januára do škôlky. Čiže počas dňa mi odpadne veľa povinností v domácnosti a starostlivosti o dieťa a zostane "len" práca. A keďže som počas materskej postavila pomerne úspešný business, ktorý funguje, nasledujúce roky nemusím chodiť do práce a byť tam od rána do večera, ale vybudovala som si slobodu - finančnú aj časovú. Ale teda, mám za sebou extrémne náročné obdobie a tu únavu a frustráciu už cítiť.
@anonym_86e1b2 ty si asi nečítala všetko, čo som písala. Ja som mala dieťa len jedno, ale svoju domácnosť, chodila som do práce normálne na plný úväzok, okrem toho som si dorábala školu a stavali sme dom. Stavali nemyslím, že som sa tam raz za týždeň prišla pozrieť, ako firma pokračuje, ale stavali sme svojpomocne, lebo sme si nechceli brať hypo. Čiže počas víkendov som varila aj pre 10-12 ľudí, maľovala izby, natierala zábradlie a pod. Ale nikdy sa mi nestalo, že by som nešla na preventívku zubárovi alebo gynekológovi. Vo voľnom čase som chodila poumývať mame okná a poupratovať, lebo bola onkologickým pacientom.
Čo sa týka dieťaťa, myslíš, že o pol roka budeš mať to srdce dať ho do kolektívu? Aleb budeš potom už tak vyčerpaná, že budeš musieť byť hospitalizovaná? V zahraničí sú deti v tom veku už dávno v kolektíve alebo s opatrovateľkou, máš pocit, že to an nich zanechalo nejakú ujmu? A netvrdím, že schvaľujem, aby bolo dieťa s maminou pol roka a potom ona hajde do práce, to ani náhodou, ale v dvoch rokoch úplne v pohode. Potom ti ostáva už len vydržať, ale neverím, že by nešlo ukradnúť si jedno jediné popoludnie napr. počas víkendu len pre seba. Manžel by to neprežil? My aj keď sme prišli v sobotu zo stavby večer, v nedeľu doobeda som navarila, poprala, upratala, muža som nechala pospať, ale potom sa už venoval dieťaťu on. Poobede kým spalo, som sa učila, oddýchla som si vo vani, keď sa zobudilo, išli s mužom von a zase som mala nejaký čas pre seba. Žehlila som len nevyhnutné, keď som varila vývar, polievky, mäso na šťave, urobila som viac a šupla do mrazničky, snažila som sa variť jedlá, ktoré nevyžadovali veľa času, nebabrala som sa v tej dobe s kysnutými koláčmi, ale maximálne bublanina, perník a pod. Skrátka snažila som sa ušetriť čas na domácnosti a varení. Keď som skončila školu a bol dom hotový, okolie akotak upravené, mohla som sa realizovať v kuchyni. Mysli na seba, lebo to nedopadne dobre.
@anonym_86e1b2 ty si asi nečítala všetko, čo som písala. Ja som mala dieťa len jedno, ale svoju domácnosť, chodila som do práce normálne na plný úväzok, okrem toho som si dorábala školu a stavali sme dom. Stavali nemyslím, že som sa tam raz za týždeň prišla pozrieť, ako firma pokračuje, ale stavali sme svojpomocne, lebo sme si nechceli brať hypo. Čiže počas víkendov som varila aj pre 10-12 ľudí, maľovala izby, natierala zábradlie a pod. Ale nikdy sa mi nestalo, že by som nešla na preventívku zubárovi alebo gynekológovi. Vo voľnom čase som chodila poumývať mame okná a poupratovať, lebo bola onkologickým pacientom.
Čo sa týka dieťaťa, myslíš, že o pol roka budeš mať to srdce dať ho do kolektívu? Aleb budeš potom už tak vyčerpaná, že budeš musieť byť hospitalizovaná? V zahraničí sú deti v tom veku už dávno v kolektíve alebo s opatrovateľkou, máš pocit, že to an nich zanechalo nejakú ujmu? A netvrdím, že schvaľujem, aby bolo dieťa s maminou pol roka a potom ona hajde do práce, to ani náhodou, ale v dvoch rokoch úplne v pohode. Potom ti ostáva už len vydržať, ale neverím, že by nešlo ukradnúť si jedno jediné popoludnie napr. počas víkendu len pre seba. Manžel by to neprežil? My aj keď sme prišli v sobotu zo stavby večer, v nedeľu doobeda som navarila, poprala, upratala, muža som nechala pospať, ale potom sa už venoval dieťaťu on. Poobede kým spalo, som sa učila, oddýchla som si vo vani, keď sa zobudilo, išli s mužom von a zase som mala nejaký čas pre seba. Žehlila som len nevyhnutné, keď som varila vývar, polievky, mäso na šťave, urobila som viac a šupla do mrazničky, snažila som sa variť jedlá, ktoré nevyžadovali veľa času, nebabrala som sa v tej dobe s kysnutými koláčmi, ale maximálne bublanina, perník a pod. Skrátka snažila som sa ušetriť čas na domácnosti a varení. Keď som skončila školu a bol dom hotový, okolie akotak upravené, mohla som sa realizovať v kuchyni. Mysli na seba, lebo to nedopadne dobre.
@elizabet173 je skvelé, čo všetko si stíhala ale toto nie je porovnávanie, kto toho stihne viac. Moje mladšie dieťa pôjde do kolektívu presne v rovnakom veku, ako išlo to staršie a budem mať to srdce ho tam dať, presne ako som mala to srdce dať tam to staršie.
@elizabet173 aj ja keď som mala jedno dieťa, som mala podobne názory ako ty. Vtedy som mala ešte energiu na všetko, ako ty, stíhala som aj dieťa, aj domácnosť, aj seba, mala som veľa voľného času, preto sme sa rozhodli pre ďalšie dieťa🙂. Ak by som mala len to jedno a žiadnu prácu, asi by bol život gombicka. Po narodení druhého dieťaťa už bolo energie menej. Podnikám od jeho 1 roku a teda ten voľný čas, ktorý ty máš pre seba, ja venujem rozvoju podnikania. Keď ty ležíš vo vani, ja sedím za počítačom. Je to náročné a vyžaduje to veľkú sebadisciplínu. prvé mesiace podnikania sme večer uspali deti a ja som pracovala do neskorých nočných hodín. Keď chces niečo dosiahnuť, musíš tomu niečo obetovať. 2,5 ročný nie je v škôlke, lebo ho nevzali vzhľadom k veku a kapacite. Keď nám deti stráži babka, nejdeme nikam, lebo nemáme energiu, kvôli povinnostiam. Nemáme 70m2 byt, ale dom, ktorý má 400m2 a v každej voľnej chvíli ho dokončujeme. Všetky tieto aktivity robím na úkor seba, svojho voľného času. Tehotná som bola 3 roky po sebe ( o prvé sme prišli v pokročilom štádiu tehotenstva), následne som dojčila. Deťom sa chcem plnohodnotne venovať. Jednoducho, posledné roky nebol priestor na mňa, na moje záľuby a oddych. Naložila som si toho na plecia dosť veľa v pomerne krátkom časom období, to si uvedomujem a prirodzene cítim vyčerpanosť. Prečo to robím? Lebo viem, že to je len dočasné. Deti rastú, mladší ide zrejme od januára do škôlky. Čiže počas dňa mi odpadne veľa povinností v domácnosti a starostlivosti o dieťa a zostane "len" práca. A keďže som počas materskej postavila pomerne úspešný business, ktorý funguje, nasledujúce roky nemusím chodiť do práce a byť tam od rána do večera, ale vybudovala som si slobodu - finančnú aj časovú. Ale teda, mám za sebou extrémne náročné obdobie a tu únavu a frustráciu už cítiť.
@anonym_86e1b2 ešte aby som uviedla niektoré veci na pravú mieru, viem, čo je to rozbiehať vlastnú firmu, len si si možno našla nevhodný čas. Ale niekedy to ináč nejde, viem aj čo ej to chodíť do práce, mať ďalšiu na kratší úväzk a k tomu brigádu, po večeroch ešte študovať. Ale nikdy, skutočne nikdy nezanedbávaj svoje zdravie.
Tak bud sa im prestaň venovať, alebo vydrž ešte chvíľu kým podrastu a nebudú ta už potrebovať. (Cca 5rokov?)
My máme našťastie spoločne hobby - čím skôr som naučila moje dieťa všetkým športom (ano nedá sa ešte urobiť 50km na bicykli ale aj za 10km som vdacna)
Chodíme plávať, skladáme si 1000 puzzle, .... skratka niečo čo bude baviť aj teba aj deti.
Len ten vek ešte asi nepusti.
Máš dosť malý vekový rozdiel, tak je to pochopiteľné náročnejšie.
@simona20201309 😂😂😂😂😂😂😂😂
@anonym_autor Ja ťa chápem, tiež mám 2 deti síce už väčšie deti, pubertu a prváka no stále mám málo času na seba. Väčšinou všetko sa točí okolo detí, školy a domácnosti. Keď sú deti v škole ja som v práci. Keď sme doma tak úlohy variť stále niečo robiť treba. Čítam si knihu keď večer deti spia, to je môj čas pre mňa.
Cez víkend variť upratovať, chodíme von s deťmi na výlety alebo keď sme doma tak niečo robíme spolu doma, stále niečo vymýšľame. Cez víkend vstávam o 6tej no už som si zvykla, deti sú malé len raz a užívame si spolu tráveny čas.
@anonym_autor ako to tak čítam, tak som v úžase, ale z mojej babky, ktorá sa starala o 6 detí (mama mala 5 súrodencov) a navyše dedo alkoholik takže nepoužiteľný.... A ešte robila okolo domu lebo mali kravu, svine, králiky atď.
@anonym_autor ako to tak čítam, tak som v úžase, ale z mojej babky, ktorá sa starala o 6 detí (mama mala 5 súrodencov) a navyše dedo alkoholik takže nepoužiteľný.... A ešte robila okolo domu lebo mali kravu, svine, králiky atď.
@anonym_2a4a44 ale dobrovolne by si si taký život nevybrala, či? Vtedy asi inú možnosť nemala, ani odísť, ani antikoncepciu.
Mladsia mala rok a starsia 3,ked som sa vratila k mojmu hobby ( zacala som sit). Normalne sa detom venoval muz a ja som mohla travit cas pri stroji (niekedy takmer cely den, napr v zime,ked sa nikam nedalo ist- obcas som odbehla nieco spravit, popri siti som navarila, upratala,.. navyse bol covid,takze doma sme boli vkuse a mne by bez hobby uplne svihlo). Mne sa ako psychohygiena ratala aj pol hodka, ked som nemusela riesit deti. Casom sme si s muzom zaviedli system,ze sa proste striedame,kto ide von (s kamosmi, za hobby, cvicit), psychohygienu potrebujeme obaja. Vymozenost starych rodicov za rohom nemame. No muz sa detom venuje hned ako pride domov z prace, nikdy nemal problem ich vziat von na niekolko hodin a vo vsetkom ma vie zastupit. Bez neho by som sa na materskej zblaznila. Vy uz mate velke deti, ktore dokazu pochopit,ze mama neskoci na prve zavolanie. Dokazu pockat,kym sa mama v klude naje, vypije si teplu kavu a pod. Zacala by som tym.
@anonym_autor mám 4 ročne dieťa, ktoré chodí do škôlky a 2,5 ročne, ktoré je doma. 4 roky nemám čas na hobby. Keď si deti vezme sem tam babka, alebo ich manžel zoberie na pár hodín z domu, venujem sa domácnosti alebo pracujem. Nebola som roky na preventivke, u gynekológa, u zubára. Som vyhoreta a frustrovaná, nemám na nič chuť, väčšinu dní len prežívam a zabezpečujem potreby rodiny. Manžel nemá čas na hobby rovnako, podieľa sa na chode domácnosti a výchove, oveľa menej než ja, ale zapája sa. On si aspoň oddýchne v robote, ja nie. Cítim sa ako väzeň s guľou na nohe. Keď sme bez detí dlhšie ( zostanú u babky na noc) tak podobime čo treba a sme nepoužiteľni, pozrieme si max nejaký film a ideme spať. Nikam nechodime bez detí. Taký je život s malými deťmi, deti sa nedajú vypnúť a potrebujú nás.
@anonym_86e1b2 nechápem, že sa zdravotne zanedbávaš. Vo vašej rodine si priorita ty.