Ako zvládnuť strach zo straty mamy?

Áno. Strata rodiča je jedna z najbolestivejších strát, a to často aj v prípade, že vzájomné vzťahy neboli najlepšie. Ja sa toho obávam tiež a úplne ti rozumiem. Moji majú po 70tke.

@anonym_autor vies co mi na take myslienky pomaha? Zamysliet sa nad ludmi,ktori tu boli daaaavno pred nami. Nasi pra pra pra atd. Vies si predstavit zeby boli este medzi nami? 120rocni? Proste kazdy kto na tento svet pride z neho musi raz ist prec. Take su zakony prirody. Maju to tak zvierata,rastliny to len my ludia si prideme ako nesmrtelne bytosti. Tes sa z toho ze ju mas, ze travite spolu pekne chvile, co vsetko ste spolu zazili aj zazijete. Ostatne clovek poriesi za pochodu.

Tejto straty sa priam desím..je to pre mňa nepredstaviteľné..nech sú naši milovaní s nami čo najdlhšie 🙏🏻

@anonym_autor Nesmúťte, že som odišiel, tešte sa, že som tu s vami bol...

Ja moju mamu už nemám a viem s tým žiť. Neboli sme na sebe naviazané a som jej za to vďačná, že mi dávala slobodu a nenaučila ma na nej lipnúť. To isté som naučila moje deti. Ja viem,ze ona nezomrela ale zomrelo len jej telo,ona žije tak ako žila dalej,len uz bez tela,tak asi preto dokážem smrť človeka prijať.

Pravdu? Nemám mamu už 19rokov. Zomrela keď som mala 15. Bolo to pre mňa tazke vtedy, lebo som ju potrebovala a je to ťažké dodnes. Nehovoriac o tom, keď sa mi narodil syn a nemala som pri sebe žiadnu oporu. Áno dá sa s tým žiť, ale nie je dňa keď si na ňu nespomeniem aj po tak dlhej dobe.

tiež som si to nevedela a nechcela pripustiť.
moja mama odišla náhle. v sobotu ešte pracovala na poli, v pondelok sme ešte boli spolu na nákupoch, v utorok zavárala a v piatok už boli posledné hodiny jej života
žiadne trag. okolnosti v tom neboli.
jednoducho z nevinného vracania nastala o pár hodín smrť. vtedy som si uvedomila ako rýchlo sa dokáže situacia zmeniť, aký je život krehký.
som veriaca a pevne verím že aj tam kde je teraz sa má dobre.

@anonym_autor Mala som niečo málo po 30ke, keď mamka odišli.Chybala, chýba a bude chýbať vždy

Vobec si také otázky nekladiem. Ani ma to nenapadne, ani by som reálne nechcela, aby za mna niekto umrel. Ovela viac sa sustredim na moju úlohu matky, málo vnímam to, že som aj dcera.
Moj otec už nežije, mama má 70, ked pride jej čas, tak pojde. Akurat by som jej priala rychlý a bezbolestny odchod. Žije daleko, vidíme sa párkrát ročne, voláme si pravidelne.
Takže to, ako vnímam mamu, suvisi s našim vztahom. Nikdy sme si neboli velmi blízke.

Jasne, ze mam strach o rodicov. Mam dve super kamosky a obom nedavno zomreli maminy, obe relativne mlade. Nedavno bol moj ocino v ohrozeni zivota, za 3 dni som schudla 3 kila od stresu. Som v zahranici, rodicov mam daleko, ale kazdy den si volame. Viem, ze je to kolobeh zivota, ze raz musia odist, ale neviem si tu chvilu ani predstavit - a nechcem si ju ani predstavit.

Keď mal syn 2,5 roka, obaja moji rodicia boli vážne, veľmi vážne chorí, každý inak. Tak som si v duchu hovorila, že keby aspoň zažili, ako začne chodiť do školy. Teraz je syn tretiak, obaja ešte žijú, ale som viac-menej zmierena s tým, že môžu kedykoľvek odísť.

Nie nebojím sa toho ,bojím sa toho ,že moji blízky by trpeli ,ale ,že zomrú na starobu nie ,videla som zomierať človeka v rodine niekoľko týždňov koli chorobe ,toho sa boj

Prečo pochovávate už aj 60- tnikov?? Ach, ten kult mladosti ( umelej)...

@dora281 presne... moja mama je mrtva uz takmer 20 rokov. Stale velmi chyba, ale som stastna, ze bola so mnou aspon do svojich 61 rokov, ze zazila moju promociu, svadbu, videla svoje vnucata a stravila s nimi aspon par rokov.

@anonym_autor keď mali rodičia 60, tak som nad tým ešte tak nepremýšľala. Ale už majú 73-83 a veru vidím ako postupne chradnú. Tento rok sme mali v rodine veľa pohrebov, aj mladších ľudí, takže tá obava tu je, že čoskoro pôjdu aj oni. Ale beriem to ako súčasť života, som rada, že prežívajú pekný dôchodok, doprajú si, idú aj na výlet, sú aktívni, ľúbia sa. Prajem im len aby odišli pokojne, bez bolesti a utrpenia, zmierení so svetom aj sebou.

@anonym_68b895 moj otec zomrel kratko po 60ke, lahol si spat a uz sa nezobudil. Nie je to tak uplne mimo misu…

Je to normálne, vždy som rozmýšľala nad tým aké to bude a keď to prišlo...ani sa to nedá popísať
je to kolobeh života a preto si treba vážiť milovaných ľudí a čas s nimi,
to je to najcennejšie ,podľa mňa... čas

Moja mama ma 73 a áno bojím sa, ja asi zomriem tiež potom...

Ja ti rozumiem.
Moja mama je moja najlepšia kamarátka. Mam 46r nie je dňa, aby sme spolu nevolali.
Neviem si to predstaviť.
Teraz je vážne chora, silna..ma moj veľký obdiv.

@anonym_autor tvoja mama ma 60, nie 80. Moja svokra ma 85 a je aktívna, robí nordic walking, ale ona sa o seba stará celý život, takže ešte ju nepochovavaj… skôr skús s ňou tráviť kvalitný čas… nikto z nás tu nebude vecne, aké to neznamená, že sa tým musíme každý deň trápiť.

Tiez som sa nad tým obcas zamyslela ked zomrel niekto necakane vo veku mojich rodičov. A nakoniec sa to stalo aj mne :(((( uzivaj si kazdu minútu s mamou

@anonym_autor Nad takým ani len nepremýšlajte vôbec! Užívajte si ju kým ju máte ako sa najlepšie dá. Bohužiaľ život je kolobeh a nikdy neviemedo kedy tu budeme .
Ale vaša mamka je ešte relatívne mladá, aby ste už teraz na také myslela.
Moja má takmer o dvadsať viac a ja si nato ani len NECHCEM POMYSLIEŤ.

keď som bola dieta, často som sa tohoto bála.. tiež keď som bola puberťácka, často som sa zamýšľala ako to prežijem, keď to raz príde.. som už raz taká, mávam ťažké a nepríjemne myšlienky.. bohužiaľ prežila som to, nebolo to ľahké.. ja som vtedy nemala nikoho.. zomrela a boli to najhoršie mesiace života, lebo som bola veľmi osamelá, mladá len na začiatku dospelosti.. ale čas to zmiernil, veci sa zlepšili..

@anonym_autor to čo premyšľaš bude ďaleko od toho aké to v skutočnosti bude. Mamka mi zomrela pred rokom, doma u mňa... vydýchla pri mne.
To taký žiaľ príde...a len sama to prekonaš. Puto je tam navždy.