Ako by ste reagovali na mamu?
Ako by ste reagovali alebo sa zmierili s tým že vás vlastná mama nemá rada .Jasné mám svoju rodinu deti manžela ale vždy to bola mama nech urobila čokoľvek vždy som si povedala nevadí ale ja už nemám ani po čom ísť domov .To že nemusí môjho chlapa som vedela už dávno neviem prečo ,vždy je a bol k nej slušný ale ok ale to že povedala že ona nemusí ani vlastnú dcéru má úplne dostalo .Ja viem porevala som si a život ide ďalej keď ona nepotrebuje mňa tak ani ja by som nemala ju. Má tri deti mňa a dvoch synov a vlastne ani brata nemusí všetko čo mala dala na najmladšieho syna majetok dom rodný všetko .Zmierili sme sa stým s bratom že ok mamine rozhodnutie nebudeme sa s mamou súdiť a pritom najmladší brat je darebák najvatsi .Mama ho veľakrát kryje a podporuje v klamstvách . Ja ani neviem čo chcem počuť čo si prečítať mala by som kašľať nato a venovať sa svojej rodine .Len sa k tomu vždy neak vraciam lebo predsa len je to mama.
maminka si sama vybrala....ja osobne by som sa viac nestretávala a všetku svoju energiu by som venovala vlastnej rodine. Zbytočne sa zožieraš čo i len myslením na ňu. Nemysli na ňu a ži si svoj život. Možno raz na to sama príde a vytočí tvoje číslo a bude sama vyhľadávať tvoju blízkosť.
Je mi ľúto, že má mama k tebe taký postoj. Verím, že si časom uvedomí ako ťa potrebuje. Akú dobrú dcéru má.
Niekedy sú cudzí ľudia viac ako rodina. Ja by som sa nenechala viac zdaňovať a ani by som nedovolila aby deti mali raky vzor. Prerušila by som kontakt
Akceptovala by som jej postoj a zariadila sa podla toho. Cize by som sa nevnucovala, ona sa rozhodla. Da sa nasilu udrziavat vztah? Neda, bolo by to cele umele a nasilu.
Som toho nazoru, ze je totalny blud, ze krv nie je voda. Je. Ide o to, kto sa ako sprava a nie o to, kto je a nie je nasa rodina. Akurat, ze pri tej rodine to, pochopitelne, a zvlast pri mame, velmi boli, ked to nefunguje. Pokial si nie si vedoma niecoho, co by jej spravanie sposobilo, je to jej rozhodnutie, jej cesta a ty ju len musis akceptovat. Mamu si si nevybrala, svoju rodinu ano, to je tvoja cesta.
Milá autorka,mne trvalo 30 rokov,kým som sa s tým zmierila,že ma vlastná matka nemá rada.Dostala som z toho panicku poruchu,dodnes navštevujem psychiatra.U nás je tiež preferovaný brat.Je to hrozný pocit,ale čo už,sustreď sa na vlastnú rodinu,robím to aj ja.Drzim palce🥰
Zmierila by som sa s tym. Od vztahu a stretavania by som nic neocakavala. Otazka aky vztah ma s vnucatami, ak dobry tak by som sa premohla na castejsi kontakt ak nie tak vianoce, velka noc, narodeniny, meniny a hotovo.
Zabudla by som na taku matku úplne, nekontaktovala ju vobec, ani toho syna, tvojho brata, nech si ziju svoj zivot.
je pochopiteľné, že sa k tomu vraciaš, že ťa to mrzí a že by si chcela mať s ňou iný vzťah. Mame by som svoje pocity opísala v liste, bez výčitiek, ale aby vedela, čo cítiš. Ak sa nič nezmení, odstrihni ju zo svojho života.