Depresie z detstva v dospelosti
Ahojte, som žena - matka. Mam po 30-tke...mala som naozaj zle detstvo...rodicia sa bili, mama podvadzala oca...potom ju doma bil..kazdy vikend ked bol otec doma tak to bol strach. .moj strach...z nich...co sa bude zase diat...v mojej dospelosti si nikdy nic nepriznali ze oni nieco robili zle...nikdy..niekedy bili aj mna aj brata..naozaj bez priciny...bolo to tazke..boli takymi tymi rodicmi co deti mali naozaj len ako ich starost...ziadna radost...samozrejme som bola najlepsia ziscka v skole, najlepsia na kruzkoch...a ja uz viem ze to som robila len preto aby si ma doma niekto vsimol....clovek raz vyrastie a povie si ze taky nebude...ze nebude kopirovat svojich rodicov...to nastastie nerobim...ale s cim zapasim posledne roky su depresie...ano...zacalo mi to po 30-tke...a ja som zistila cez psychologov, ze zato mozu moji rodicia....prisiel pocit odlahcenia....ze mozno az tak za tie moje bez priciny depresie nemozem...nechcem mat ale pocit ze za nieco zle co robim ja...mozu moju rodicia...to je pre mna blbost...ak rodicom odpustam...sebe tiez...uprimne..vedome...snazim sa zo vsetkych sil....tie depresie tam stale su a su horsie a horsie..mam dve krasne zdrave deti...uzasneho manzela...skvelu pracu...preco to tam stale je ? Ja to nechcem mat...je to naozaj cele ...ze bez priciny...a ja som z toho uz vycerpana...prejavuje sa to plačom a smutkom...presiel si niekto niecim podobnym? Co mu pomohlo toto trapenie zastavit ?
Ja som niečo takéto neprežila, ale povedala by som, že rodičom treba odpustiť, niekedy to tak býva, že rodičia ani neboli nejakí zlí ľudia, ale spolu žiť dokázali len tak, že si ubližovali, dokonca aj deťom.
Netreba sa už k tomu vracať, mali by ste sa tešiť, že je to už za vami a teraz si môžete sami tvoriť budúcnosť. A aj to je veľká motivácia, že nie je dobré, ak by vás videli deti v takom stave, že sa im treba venovať, rozprávať sa s nimi, aké majú problémy a takto začať žiť nový život. Minulosť sa už nedá zmeniť.
Ja som niečo takéto neprežila, ale povedala by som, že rodičom treba odpustiť, niekedy to tak býva, že rodičia ani neboli nejakí zlí ľudia, ale spolu žiť dokázali len tak, že si ubližovali, dokonca aj deťom.
Netreba sa už k tomu vracať, mali by ste sa tešiť, že je to už za vami a teraz si môžete sami tvoriť budúcnosť. A aj to je veľká motivácia, že nie je dobré, ak by vás videli deti v takom stave, že sa im treba venovať, rozprávať sa s nimi, aké majú problémy a takto začať žiť nový život. Minulosť sa už nedá zmeniť.
@petronelag som nazoru kym clovek nezazije, nikdy nepochopi ako sa citi ten druhy. kazda sme ina osobnost. ale suhlasim, mame deti, a oni si nezasluzia toto vidiet. aj napriek tomu ze denne priam minutovo na to myslim. na smrt choroby zneuzivanie. uz nikdy nebudem ako predtym.
@petronelag som nazoru kym clovek nezazije, nikdy nepochopi ako sa citi ten druhy. kazda sme ina osobnost. ale suhlasim, mame deti, a oni si nezasluzia toto vidiet. aj napriek tomu ze denne priam minutovo na to myslim. na smrt choroby zneuzivanie. uz nikdy nebudem ako predtym.
@anonym_fad65e Ja som tiež zažila aj zlé veci v živote, ale keď to odišlo, tak som nato prestala myslieť a bola som veľmi rada, že je to už za mnou, že to teraz už bude inak.
Ahoj, ale depresia môže byť dvojaká.
Prvá je vonkajšia, keď spúšťačom sú vonkajšie faktory ( nezamestnanosť, choroba, trápenie,...). Tá sa dá zvládnuť postupne, možno aj bez liekov, ale treba na to čas a dať si doporiadku svoje veci.
Druhým typom depresie je vnútorná, keď chýba v mozgu nejaká chemická látka. Vtedy treba brať lieky.
Možno máš práve druhý typ, ale to je najlepšie konzultovať s lekárom odborníkom.
Držím palce! Skoré uzdravenie.
@anonym_autor chapem Ta...mala som depresie uz pocas skoly a nebola pricina...ze endogenne.
Vydala som sa prec od domova, mala stastny s relativne dobry zivot, 2 deti...ked sa mi zase zacali vracat depresie, strachy, myslienky zo skolskych cias. Riesila som to a ukazalo sa, ze je to presne kvoli hroznym a tazkym veciam z ranneho detstva. Ale pre mna je to odvtedy boj o normalny zivot, lieky, 10r psychoterapie, aby bol mohla zit. Ano, deti boli a su to, co ma drzali ked bolo najhorsie, ony ma potrebuju...aj manzel.
Kedze som si aj nieco nacitala o psychotraumach, nieco ma naucila psychol....tak...nasilnym odpustenim nedosiahnes nic. To je len rozumova rovina. Ale emocna detska je zranena a potrebuje sa liecit, potrebujes to emocne spracovat a vysporiadat sa s tym, co si zazivala...strach, vina, bolest atd.
Rozum je jedna vec, ale emocie si casto urobia po svojom...sama to poznam. Cim silnejsie to potlacis, tym silnejsie sa emocie budu ozyvat. Preto ich treba davat pomaly von zo seba. Kludne mozes citit hnev na rodicov a je opravneny.
Odporucam psychologa a psychoterapiu. Su ludia, ktori to zvladnu aj sami, ale su ludia, ktori potrebuju odbornu pomoc. Niekto to riesi alkoholom, drogami, samovrazdou. Nie je nic lahsie a horsie ako odsudit cloveka, ked nevidi do jeho vnutra...
Ja som niečo takéto neprežila, ale povedala by som, že rodičom treba odpustiť, niekedy to tak býva, že rodičia ani neboli nejakí zlí ľudia, ale spolu žiť dokázali len tak, že si ubližovali, dokonca aj deťom.
Netreba sa už k tomu vracať, mali by ste sa tešiť, že je to už za vami a teraz si môžete sami tvoriť budúcnosť. A aj to je veľká motivácia, že nie je dobré, ak by vás videli deti v takom stave, že sa im treba venovať, rozprávať sa s nimi, aké majú problémy a takto začať žiť nový život. Minulosť sa už nedá zmeniť.
@petronelag prosim nedavajte takeho zle rady ludom, ktori zazili v detstve traumy, pokial ste to nezazili ci aspon nemate o tom viac informacii. Taketo sice dobre mienene rady totiz vedia narobit viac skody ako osohu.
Vase rady platia na bezne veci, ktore sa cloveku stanu a dospelemu. Nie na tazke traumy z detstva.
@anonym_autor Na depresie uzivas lieky?
@anonym_fad65e Ja som tiež zažila aj zlé veci v živote, ale keď to odišlo, tak som nato prestala myslieť a bola som veľmi rada, že je to už za mnou, že to teraz už bude inak.
@petronelag to si ty, ja som ina, autorka je ina. tak neskatulkuj. za to ze si ty v pohode.
@anonym_autor chapem Ta...mala som depresie uz pocas skoly a nebola pricina...ze endogenne.
Vydala som sa prec od domova, mala stastny s relativne dobry zivot, 2 deti...ked sa mi zase zacali vracat depresie, strachy, myslienky zo skolskych cias. Riesila som to a ukazalo sa, ze je to presne kvoli hroznym a tazkym veciam z ranneho detstva. Ale pre mna je to odvtedy boj o normalny zivot, lieky, 10r psychoterapie, aby bol mohla zit. Ano, deti boli a su to, co ma drzali ked bolo najhorsie, ony ma potrebuju...aj manzel.
Kedze som si aj nieco nacitala o psychotraumach, nieco ma naucila psychol....tak...nasilnym odpustenim nedosiahnes nic. To je len rozumova rovina. Ale emocna detska je zranena a potrebuje sa liecit, potrebujes to emocne spracovat a vysporiadat sa s tym, co si zazivala...strach, vina, bolest atd.
Rozum je jedna vec, ale emocie si casto urobia po svojom...sama to poznam. Cim silnejsie to potlacis, tym silnejsie sa emocie budu ozyvat. Preto ich treba davat pomaly von zo seba. Kludne mozes citit hnev na rodicov a je opravneny.
Odporucam psychologa a psychoterapiu. Su ludia, ktori to zvladnu aj sami, ale su ludia, ktori potrebuju odbornu pomoc. Niekto to riesi alkoholom, drogami, samovrazdou. Nie je nic lahsie a horsie ako odsudit cloveka, ked nevidi do jeho vnutra...
@euka210 ano ja som velmi pila.
Autorka vidím, že nevládzeš, no si strašne silná❤️ A to neskutočne obdivujem🫶 Niekedy traumy apod. po čase nedávajú zmysel, lebo si uz aj na niekolko vecí nepamätáme, už sa na to možne pozeráme inak a tak. Ale to neznamená, že si niečo urobila zle ty alebo aj niekto iný. Pre niekoho môže byť pre iných obyčajná situácia veľmi náročná, každý jeden z nás prežíva rôzne situácie inak, inak to cíti, inak nad tým rozmýšľa a to je úplne v poriadku. Depresia je veľmi náročná choroba, no dá sa z nej vyliečiť❤️ Dlhodobo terapie v tom vedia naozaj veľmi pomôcť, neviem - máš, nemáš lieky? Ak hej, tak sa porozprávaj so psychiatrom, možno nájdete niečo, čo ti bude lepšie fungovať. Každopádne na tom nezáleží, dôležité je, že chceš pomôcť...dobre tomu rozumiem?😊 A ja som si istá, že ty to dáš! A budem tu pre teba🫂 Len sa neboj požiadať o pomoc, ak by si chcela - mám tuto na modrom koníku skupinu Mental Health, kedykoľvek napíš, kľudne aj len, že nevládzeš, možno naopak rada vypustíš von tvoj príbeh. Možno si len rada prezrieš príspevky, ktoré ťa povzbudia alebo ti poradia, čo môžeš urobiť, aby ti bolo lepšie. A kľudne v bezpečí🫶 Sme veľmi fajn podporujúca komunita a osobne dám pozor, aby to tak bolo aj naďalej🥰 - no zatiaľ s vďačnosťou oznamujem, že som nič nemusela riešiť, nahlasovať, blokovať apod. Si silná žena, držím ti palce a prajem len to najlepšie, posielam objatiee😘
Ono je to prave o tom, ze rodicom nemusis odpustit. Mas pravo sa na nich hnevat. Ale nie v sebe niest zast. Oni si to nepriznaju, neolutuju a ty im mas odpustit? Nie. Mas vyliecit seba, pustit to, netazit sa tym.
@anonym_autor mala som to iste a este horsie, bola som sexualne aj psychicky tyrana. v zivote sa cez to neprenesiem, isty cas som velmi pila. premyslala som nad smrtou, poskodzovala som sa, ostali mi na tele jazvy. ale zijem. snazim sa. pre deti. trapenie mi nepomoze nikdy nic zastavit. teraz mi umieraju rodina, tak smutok prechadza tam. ako dalej zit? normalne? snazim sa. tesit zo slnka, z malickosti. nie je fer pre moje deti, kebyze sa zabijem alebo skoncim niekde v ustave. deti nas musia posuvat dalej. pre ne zijeme.