Mala by som riešiť pomoc pre seba alebo najskôr pre dieťa?
Ahojte. Mám fakt veľmi zle obdobie, tak by som bola rada ak nemáte čo empaticke alebo nápomocné napísať tak ušetríte čas a nepíšte prosím nič...lebo fakt neviem kam sa obrátiť lebo viem ze potrebujem pomoc, ale neviem co riešiť skôr, či riešiť nejakých lekárov pre syna alebo pre seba ..malý ma skoro 3 roky, ale od začiatku jeho života je to peklo...už som to od vysilenia, vyčerpania a zúfalstva chcela veľakrát vzdať...ale mam este starsie dieta..nemám okrem manžela( ktorý je ale stále preč), žiadnu pomoc, za celé tie 3 roky malého som s nim prakticky 95% času ja...
Problém je ze proste fakt už nevládzem...od mala väčšinu času len plače, zúri, hnevá sa, niečo si vydobija, neprespal ešte ani jednu jedinú celú noc- a tým nemyslím ze sa zobudí raz ale je hore 20x...hodinu spi v posteli vedľa našej a potom už s nami na posteli a celú noc sa len krúti kope plače, nevie nájsť pokoj...vyžaduje ale ze nonstop pozornosť a to nepreháňam...neposluchne nič, že chvíľočku prosím počkaj len idem na WC a hneď sa pôjd s tebou hrať...len keď na neho skriknem...nič nechce, prezliekat,umyť, všetko je boj...
Jedine v com je veľmi šikovný je rozprávanie, uz pred 2 rokom hovoril celé vety, rozumie všetkému, všetko si pamätá, rozmýšľa celkom logicky..ale v ničom ostatnom nechce spolupracovať,nechce sa nič učiť, nechce jest sám radšej nebude jest celý deň, nechce nič ani skúsiť, nočník už skoro rok odmieta, hoci som nikdy netlačila, nechce nič nové ze skúsiť sa vyzliecť, teraz ma nadchu ze skúsiť fúkať to len rev a rev a rev...cez deň už nespí, ma strašne veľa energie...je veľmi citlivý na zvuky- všetko mu vadí, každý nový zvuk, čo ss kde suchne, hneď sa zlakne a zakrýva uši...
Niekto povie se normálne dieťa,niekto ze nevychovany, niekto pád...tak neviem ci to riešiť s doktorkou ci pre seba psychológa len tam sa dlho čaká a 50e za hod rozprávania sa nemám...tak ak ma niekto nejakú radu tak bude vďačná ďakujem za prečíta ie..
Určite by som to riešila s pediatrickou
Lebo píšeš, že je taký od narodenia a evidentne má nejaký problém
Nieje normálne aby deti len plakali,nervacili a nespali ani jednu noc
Veď to sa aj lekár pýta na spanok atď
@anonym_autor nechcem ťa strašiť, akoby si o mojom dieťati písala, v 4 rokoch ADHD a prvky autizmu. Teraz v 9 rokoch už aj potvrdený autizmus. Je to horor. Intelekt v norme.
Prepac, ale ked budes sediet doma, tak ti naozaj nikto nepomoze. To dieta nebolo nikdy u doktora ci ako? Vsak mu to povedz a on uz ta posle dalej. Treba to riesit. Nejaka diagnoza to isto bude, nie je normalne, aby za 3 roky neprespal ani 1 noc.
A co na to pediater? Kde je manzel? Kedy nastupuje dieta do skolky?
@hopatko ona je taka veľmi ze to je normálne, tam tých 5 min on je zlatý aj medzi ľuďmi je skôr hanblivy tak ona ze každé dieťa je tým je to vybavené...on ma tvar anjela tak mi to nikto neverí čo s ním nie je dlhšie a to nie je nikto...manžel pracuje často je na sluzobkach...ale ked je doma tak ma plne zastupi rovo vsetko aj ma necha nech sa idem vyspať do inej izby a tak..do škôlky v septembri aj to neviem ci vôbec dovtedy dokážeme sa zbaviť tých plienok a nejakú samoobsluhu lebo však ho ani neprijmu...a hlavne on je na mne nonstop nalepeny a tak nebude nikto sa s ním tak bavkat...ja sa fakt snažím, mam naštudovanie kadejaké knihy blogy o výchove ale na neho proste nič nezaberá...
Mozu tam byt aj nejake diagnozy, ty sama na to neprides, rozhodne by som ho vzala k pediatrovi a so vsetkym ho oboznamila. Takisto ma zaujima aj to, co na to synov otec? On sa k tomu nijak nevyjadruje?
@hopatko ona je taka veľmi ze to je normálne, tam tých 5 min on je zlatý aj medzi ľuďmi je skôr hanblivy tak ona ze každé dieťa je tým je to vybavené...on ma tvar anjela tak mi to nikto neverí čo s ním nie je dlhšie a to nie je nikto...manžel pracuje často je na sluzobkach...ale ked je doma tak ma plne zastupi rovo vsetko aj ma necha nech sa idem vyspať do inej izby a tak..do škôlky v septembri aj to neviem ci vôbec dovtedy dokážeme sa zbaviť tých plienok a nejakú samoobsluhu lebo však ho ani neprijmu...a hlavne on je na mne nonstop nalepeny a tak nebude nikto sa s ním tak bavkat...ja sa fakt snažím, mam naštudovanie kadejaké knihy blogy o výchove ale na neho proste nič nezaberá...
@anonym_autor pytaj sa k neurologovi na zaciatok. Ano, to spravanie ma prvky autizmu a ADHD, ale to je vlastne nepodstatne ako to nazveme, musis sa naucit s nim pracovat.
@anonym_autor mam podobného syna, už ma 9 rokov, viem ako sa cítiš, okrem neho mam ďalšie 3. Prejde to. Respektíve zmení sa to. Môj je náročný stále, ale uz tak inak. Ale úplne ta chápem. Zachviľu pôjde tvoj malý do škôlky, a trochu sa ti uľaví. Musíš byť pevná, dôsledná a zachovať POKOJ. Pozor na typ rozprávok co pozerá v TV. Pustaj mu staršie, kľudnejšie rozprávky, nie tie moderne s kopou akustických a svetelných efektov.
Poradím ti ale čo nám trochu zlepšilo neklud a zlý spánok u dieťaťa. Sirup Pediakid na upokojenie, dávkovanie podľa priloženého letaka, po pár dňoch sa nám vždy uľavilo, daj mu takú 2- 3 mesačnú kúru. Je volne dostupný v lekárni, prírodné zloženie. Dobre je aj šumivé magnézium pre deti od 3 rokov- Kidimag. Skus najprv ten Pediakid.
Veľa síl želám, neboj, dáte to, malý bude určite veľmi šikovný. Naš bol taky istý, veľa a krásne rozprával od 2 rokov, ale inak to bolo o nervy vo všetkom- spánok, jedlo, citlivosť na zmeny. Viac sme nespali ako spali. Dnes má 9 a je skvelý v matematike a pohybovo zdatný a obratny.
Sebe nasad tiež Magne b6 forte a ukradni si každý deň pár minút na kávu v kľude, vtedy mu pust nejakú tú starsiu, pokojnejšiu rozprávku.
Typicke črty Aspergera. Mas dieta so specialnymi potrebami. Potrebuje induvidualny pristup, ma ine chapanie a vnimanie (aj spravanie) ako bezne deti. Urcite k pediatricke, nech da odporucanie k detskemu psychologovi. Tam ta usmernia. Drzim palce. A urcite tsm chod, inak ublizis sebe aj jemu (nespravnym pristupom). Zacni studovat co je aspergerov syndrom.
Odpíšem paušálne, preto rozmýšľam ci je chyba vo mne lebo chápem ze deti zrkadlia a cítia ako sa cíti mama, a ja fakt som stále podráždená, veľa už kričím, potom sa topim vo výčitkach ale jednoducho už nemám silu...bojím sa toho ťahať ho po vyšetreniach tak asi potrebujem nakopnúť ze proste musím, a možno sa niečo zlepší...manžel bol dlho taky ze však len je taký temperamentný proste chlapec a je proste náročný ale už aj on vidí ze to asi nie je v poriadku...a stráca aj on trpezlivosť co je inak kľudne a vydrží viac ako ja...priznám sa ze ja nie som priebežný typ a keď povie dr ze a však vyrastie z toho a tak tak ja netlačím...ale budem asi musieť..
moj bol taky plus kopec inych veci, je to asperger a teda je to narocne aj ked je vacsi,ale da sa to zvladnut, lebo moj pristup sa zmenil.
Ďakujem všetkým, prepáčte píšem s chybami lebo plačem, asi som si to dlho nechcela priznať a nahovarala si ze je to normálne ze je len proste taký..
Odpíšem paušálne, preto rozmýšľam ci je chyba vo mne lebo chápem ze deti zrkadlia a cítia ako sa cíti mama, a ja fakt som stále podráždená, veľa už kričím, potom sa topim vo výčitkach ale jednoducho už nemám silu...bojím sa toho ťahať ho po vyšetreniach tak asi potrebujem nakopnúť ze proste musím, a možno sa niečo zlepší...manžel bol dlho taky ze však len je taký temperamentný proste chlapec a je proste náročný ale už aj on vidí ze to asi nie je v poriadku...a stráca aj on trpezlivosť co je inak kľudne a vydrží viac ako ja...priznám sa ze ja nie som priebežný typ a keď povie dr ze a však vyrastie z toho a tak tak ja netlačím...ale budem asi musieť..
@anonym_autor si na nervy, lebo ťa dieťa vytočí. Keby si vedela, akým očistcom sám ja prešla so svojím dieťaťom. Každý deň naberám sily, aby som to zvládla. Mám ADHD autizmus dieťa. Nedaj sa učičikať, že to prejde. Neprejde ale bude iné. Čím skôr začneš riešiť tým lepšie. Jasné, že učiteľky budú vidieť ten rozdiel a potom budeš musieť riešiť. 🤷
Ahoj a v škôlke to ako zvláda? Moja je dosť podobná. Na všetko reaguje príliš citlivo a nezvláda bežné úkony. Čo iné deti zvládnu bez debty u nás je boj. Ide aj o obliekanie, vyzlienkanie, obuvanie, nákrčník je smrť a čiapku pod krkom jej neuviažem, lebo hneď ju napína. Pri jedle to isté, je netrpezlivá. Naje sa sama, ale strašne rýchlo a odbieha.
Narodila sa predčasne, veľa vyšetrení absolvovala vrátane neurológie. Keď som to riešila s lekárkou povedala mi, že jej dcéra taká bola a že z toho vyrástla. Že je to temperament a citlivosť. Od začiatku od mala bola taká, stále plakala pri všetkom.
Nemáme to až tak veľmi ako u vás. Nie som z nej unavená lebo sme veľa von a stále ju podporujem aby so mnou robila všetko. Dokonca som jej kúpila lopatu na sneh aby odhrnala so mnou. Perieme spolu, vešame prádlo, varíme, pečieme, mieša cesto.
Dosť jej pomohla škôlka, tam sa ako tak oblečie, aj keď nie stále.
Máme týždeň keď nemá ani jeden bod. Čiže zrejme nespolupracuje pri ničom.
Ale najviac rozozvaná je pri nečinnosti. Takže u nás stále niečo robíme. A tak trocha dúfam, že je to temperament. Držím vám palce a posielam veľa síl. Nie si v tom sama. Určite sa obráť znova na pediatra.
Pardon, ale co je to za doktora, ktory na dieta, co 3 roky neprespalo ani noc, povie ze- "on z toho vyrastie"?
Ahoj, máš doma dieťa s poruchou autistického spektra. Myslim, že Aspergera mu potvrdia určite. Vymeň pediatra a žiadaj synove vyšetrenie. Nechcem ťa strašiť, ale psychológa budeš potrebovať aj ty, alebo ak budeš naňho sama, budeš musieť vedieť pracovať sama so svojimi emóciami, lebo je to nenormálne ťažké pre jedného.
v tomto pripade ries dieta, moze byt hypersenzitivny, moze byt nadany, moze mat ADHD, PAS (asperger, vysokofunkcny...). drzim palce, viem, ze je to narocne.
Ďakujem všetkým, prepáčte píšem s chybami lebo plačem, asi som si to dlho nechcela priznať a nahovarala si ze je to normálne ze je len proste taký..
@anonym_autor to je v poriadku, kazda sme si tym presli, tak trochu sa ti zruti cely svet, ked sa potvrdi diagnoza, dopraj si cas a potom zacnes z tych ruin stavat novy svet, iny ako si si predstavovala, ale nie zly. drz sa...
Odpíšem paušálne, preto rozmýšľam ci je chyba vo mne lebo chápem ze deti zrkadlia a cítia ako sa cíti mama, a ja fakt som stále podráždená, veľa už kričím, potom sa topim vo výčitkach ale jednoducho už nemám silu...bojím sa toho ťahať ho po vyšetreniach tak asi potrebujem nakopnúť ze proste musím, a možno sa niečo zlepší...manžel bol dlho taky ze však len je taký temperamentný proste chlapec a je proste náročný ale už aj on vidí ze to asi nie je v poriadku...a stráca aj on trpezlivosť co je inak kľudne a vydrží viac ako ja...priznám sa ze ja nie som priebežný typ a keď povie dr ze a však vyrastie z toho a tak tak ja netlačím...ale budem asi musieť..
@anonym_autor ja by som chcela reagovať k tomu kričaniu. Chodim k psychologicke kde o.i. riešime, ze pri napätých situáciách konfliktoch a väčších emociach kričím. Bola som vychovávaná v kriku, sestra ziape rovnako na deti ako rodicia zvykli na nas. Ja som to chcela zmeniť tak skúšam techniku ked chcem kričať objimem malu napočítam do desať alebo odídem. Niekedy sa to neda a tiez vybuchnem, lebo ona tiez poslúchne az ked zvýšim hlas aj ked velmi dobre rozumie. Moja je ale mladšia tak sa upokojujem zatial myšlienkou, ze si nebude pamätať ako mama niekedy kričala. Nemaj vycitky, len s tým pracuj. Urcite chod k neuro aj psychologicke najskôr s dietatom. Tebe sa uľaví uz tým, ze budes vediet co dieťaťu je a ako s tým pracovať. Velmi držím palce
Syn bol v tom veku uplne rovnaky...vysokofunkcny, dokonca vysoko empaticky, ale stale na autistickom spektre + ADHS... v skole pise testy na 100%, ale prepada s telesnej, lebo nie je schopny si doniest ubor v spravny den do skoly... tento vek bol snad najhorsi, v tych 6-7 rokoch sa to dost otocilo...takych deti je velmi vela, ale naucit sa s nim pracovat STOJI za to porozpravanie sa s psychologom a aj za tie peniaze ver mi... mlademu chodila pani s centra vcasnej intervencie, velmi skoro zacal sportovat na odburanie energie, naucila nas psychologicka s nim pracovat, ako sa ucit, ako sa sustredit, ako riesit, ked je prestimulovany, ako riesit namesacnot (to bolo tiez perla obdobie, ked v noci chodil po dome a nevedel o tom ako malicky 🤐 )...
Co ti chcem povedat, nie si v tom sama. Takych deti je vela. Psycholog ti pomoze. Nepotrebuje ho dieta, potrebujes ho ty. Mne pomohlo to + chodit do prace a mat cas na teplu kavu, + najst efektivne sposoby ako ho rozvijat a naucit sa chapat, co jeho prestimuluje, co mu vadi, comu sa vyhnut...
Odpíšem paušálne, preto rozmýšľam ci je chyba vo mne lebo chápem ze deti zrkadlia a cítia ako sa cíti mama, a ja fakt som stále podráždená, veľa už kričím, potom sa topim vo výčitkach ale jednoducho už nemám silu...bojím sa toho ťahať ho po vyšetreniach tak asi potrebujem nakopnúť ze proste musím, a možno sa niečo zlepší...manžel bol dlho taky ze však len je taký temperamentný proste chlapec a je proste náročný ale už aj on vidí ze to asi nie je v poriadku...a stráca aj on trpezlivosť co je inak kľudne a vydrží viac ako ja...priznám sa ze ja nie som priebežný typ a keď povie dr ze a však vyrastie z toho a tak tak ja netlačím...ale budem asi musieť..
@anonym_autor este som chcela dodať, neviem ci si skusala ale minimum tv a podnetov, snažiť sa o hranice a neustupovat. Tiez vela mojkat, nevadi ze je na tebe nalepené dieta este je male mozno bez toho nevie byt. Vyskúšať zlepšiť spanok, aspon mojim detom sa lepsie spi vo svojej postielke lebo medzi nami sa mecu q nevyspiq sa dobre ale chapem, ze asi velmi prostestuje. Deti v tomto veku vraj ukľudňuju rovnaké rutiny, aby vedeli co sa ide diať a kedy.
A autorka poplac si, ale potom zasa hlava hore. Ja to nijako negativne nevnimam, prave naopak cim je starsi, tam mi to prijde, ze je uzasnejsi - omnoho vnimavejsi, kreativnejsi, inteligentnejsi ako vela deti... obcas by som ho z jeho zabudlivostou a pocitmi "ja som slnko a vsetci su planety, co sa okolo mna tocia" vyvesila do prievanu ale to je ina kapitola 😂 najdi si opatrovatelku na 1-2 dni v tyzdni alebo jasle, tam ho vezmu aj s plienkou. Vobec neries, co si kto mysli.. Je toho na teba vela, tak treba riesenie. Nikomu nepomoze, ked sa psychicky zrutis. Aj keby len par hodin v tyzdni vies nacerpat energiu a byt vyrovnanejsia a kludnejsia. Takto nemozes fungovat dalsich osem mesiacov.
Ďakujem vám všetkým neskutočne, je to pre mňa desivé a oslobodzuje zároveň...najhoršie je tak sa oslobodiť od tej životnej predstavy ze ako som si myslela ze to bude a ako je to...ale človek to musí prijať ako to je..
Podla popisu mas hypersenzitivne dieta. A aj medzi takymi detmi, to tvoje znacne vybocuje z radu. Precitaj si o tom. Iste ho v tom najdes.
ahoj, ja ta mozno trochu upokojim, napisem inu skusenost... az na tie neustale epizody zlosti sa moj syn dost podobal na tvojho, nespanie, neustale vydobijanie pozornosti, prakticke veci nula bodov, nocnik nic, nadcha rev, zvuk rev, k tomu velmi neskoro zacal rozpravat... teraz ma 10 rokov a ono sa to otocilo tak priblizne v troch rokoch. Zacal spat, zacal rozpravat, to bolo ako maly zazrak. Teraz je velmi nadany, vsetky testy na 100%, dari sa ma vo vsetkom, coho sa chyti, vyhrava sutaze jednu za druhou, precita si text a vie ho naspamat... tieto znaky, ze mu to riadne pali, vykazoval este v utlom veku... Stale ostal trochu precitlively a najnovsie aj dost direktivny, ale pripisujem to skor povahe... Nepotvrdila sa u neho ziadna diagnoza, aj ked ma vsetci strasili tym vsetkym vopred spomenutym. Drzim vam palce, aby sa to otocilo aj vam, ale urcite sa nespoliehaj len na to a ries to cim skor. Pomozes jemu aj sebe.
@anonym_autor aj k otcovi sa tak správa?Určite treba vyšetrenie u neurológa a centrum včasnej intervencie psychológ, logoped, pedopsychiater
Môže byť, že je drazdivejsi má ADHD nemusí byť na hrane autispektra.Deti vycítia slabosť rodičov a možno je len rozmaznany posúva stále hranice a provokuje.Aj ty mozes mať od poisťovne psychológa zadarmo.Skoda už dávno si to mala povedať pediatrovi a dožadovať sa vyšetrení.
@anonym_autor nerozmyslas nad tym ist do prace, dieta do skolky skor ako v septembri? Mozno by si bolo prekvapena, ze by presiel nejakou zmenou k lepsiemu predtym ako ho budes vlacit po lekaroch a zaroven by si si oddychla v praci, trosku by si skludnila nervy a nacerpas tak viac energie.
A co na to pediater? Kde je manzel? Kedy nastupuje dieta do skolky?