Nechcem oslavovať Vianoce
Ahojte, ako mám dosiahnuť aby rodina pochopila že neplánujem žiadne Vianoce, neznášam rodinné stretnutia lebo je to celé len o pretvárke, nestaviam stromček, nepečiem koláče, úplne najradšej by som si sadla k rozprávkam a od rána do večera len s vyloženými nohami pozerala blbosti? Mám 41 rokov, deti nemám, a nechce sa mi pretvarovať aká som šťastná, nadšená, lebo sú Vianoce a všetci teraz musia byť veselí a šťastní na povel hoci celý rok sú k sebe ako psi. U muža to isté, tiež sa do osláv nehrnie, tiež je z rozbitej rodiny a celé Vianoce berie ako obdobie pretvárky a zbytočného napätia a stresu. Najradšej by sa šiel najesť niekde do reštaurácie keby bolo niečo otvorené a vykašľal sa na to.
Ale nie, mama chystá slávnostnú večeru, svokra chystá slávnostnú večeru, vkuse do mňa rýpu že som zas nič nenapiekla, že isto nemám ani upratané ako sa patrí, že nemám stromček, že musíme prísť na večeru lebo ako by to bolo, tváriť sa šťastne, keď náhodou niečo poviem úprimne tak sú slzy a nič si nevážim a oni sa tak snažili... Ešte je len November a ja už mám teraz vyvrátený žalúdok z predstavy že už sa blíži 24 a zas všetci ako na gumičke nastúpení, vysmiati, 1 deň v roku sa strašne milujeme a sme najukážkovejšia rodina na svete a potom sa s polovicou rodiny rok nevidíme lebo nemáme nikto záujem sa stresovať ešte aj cez rok. Keby aspoň do mňa nerýpali že čo som to za ženu keď ani kapustnica navarená, ani koláče napečené, ale nechali ma tak, OK neužíva si to a je to v poriadku, tak by som prišla, odsedela si to a spokojná odišla, ale nie, ja úprimná byť nesmiem ale oni rýpať môžu.
Pritom jediná z rodiny vždy vyberám darčeky presne podľa uváženia čo tí ľudia majú radi a čo by sa im zišlo, ešte im ich aj ručne vyrábam, oni len nakúpia veci z akcii a hodia peniaze do obálky a vybavené. A tak si vytiahnem krém ktorých mám doma 5 neotvorených, deodorant (nepoužívam) a šampón proti lupinám ktoré nemám... Áno teraz sa sťažujem ako keby to vždy bolo len zlé, niekedy sa aj darček naozaj zadarí, niekedy je aj atmosféra v pohode, ale aspoň troška uznania a rešpektu že pre mňa Vianoce nie sú a že ich len pretrpím a nebudem sa usmievať na povel lebo povedali, nebudem stavať stromček lebo povedali a ani vypekať lebo oni povedali.
@anonym_autor ľudia sa nebudú chovať k tebe milo lebo si mila a tolerantná akurát tak ti budú srat na hlavu a vnímať ťa ako rohozku to už som zistila. Sviňa byť nemusíš ani nebudeš to ak v sebe nemáš nezahras ani to nie je nutné zas ďalší extrém ale byť mila na milých ľudí nebyť milá a dobrá paušálne pomáhať ak treba ale nie zachranovat parazitov, vyselektovať vzťahy a ľudí. A robiť si život po svojom aby tebe bolo fajn sa naučiť da. Nemusíš dodrziavat nijake tradície, navstevuj len miesta a ľudí kde sa citis dobre. Mozes si vytvoriť svoje tradície a zvyky a nemusíš nikomu nič vysvetľovať ani sa usmievat len aby všetci boli v pohode. Bola tu taká diskusia kde autorka písala že ona všetkým pomáha vyhovie aj tak je sama a keď jej treba nikto nepomôže. No toto je dôvod. Takýchto ľudí okolie berie ako spotrebný tovar. Vie že sa boja povedať nie nemajú hranice a tak to zneužívajú. Použijem odložím. Je fajn že chces s tohto nastavenia von. A naučiť sa hovoriť nie. Neurobím to nepridem ďakujem mame iny program. V poriadku ale ja to mám jnak. Nevysvetľuj. Na tom ťa dostanú. Odmietnuť jasne milo bez diskusie. A robiť tak aby si sa cítila ty v pohode.
@sova7 ďakujem veľmi pekne za takúto úprimnosť. V minulosti som pracovala v oblasti kde som pomáhala ľuďom čo sa týka zdravia, mala som kopu telefonátov, správ, bol to sieťový marketing čiže častokrát úplne zadarmo, len za to že brali odo mňa produkty ktoré by brali tak či tak. A to som mala ešte svoju prácu, len ma to bavilo a šlo mi to, vyše 30 ľudí v sieti. A potom prišla choroba. Zrazu nebolo nikoho, kto by mi vedel pomôcť. 3 kočky z mojej siete ma reálne vypočuli a mali snahu ma aspoň upokojiť, 1 z nich si popri tom ešte nechala poradiť na svoje problémy. A potom som povedala dosť, teraz sa liečim, nebudem sa venovať druhým a svoju sieť som odovzdala babe nado mnou, ktorá sa venuje len tomuto. Prestala som dvíhať telefóny, len som odpisovala sms - zavolajte tejto a tejto, ja sa tomu už nevenujem, ona vám poradí. Pochopila som že to nebolo ani tak o dobrom pocite z pomáhania, ako reakcia na traumu kde som si naháňala pocit vlastnej hodnoty.
Tu mi to celkom šlo.
Ale pri rodine je to horšie. Naše rodiny sú postavené dosť hierarchicky, matka je na vrchu, my mladší si nemôžeme dovoliť, musíme byť slušní, citliví, bla bla bla.
Ale už som na tom začala pracovať a zistila som:
- Že mám silnú potrebu validácie (vysvetľujem, obhajujem sa, na svoje pocity, problémy či potreby musím dať dôvod, inak si ich neviem ustáť a obhájiť)
- že si pletiem úctu a podriadenosť
- že hovoriť jasne sa nerovná neúcta
- že hranice nie sú drzosť
- že nie som zodpovedná za pocity, myšlienky, reakcie druhých
- že nemusím nikomu nič vysvetľovať.
Mám sa čo učiť. Ešte raz ďakujem!
@anonym_autor Hovoríte o mne ? 😄 Uplne to sedi, len mam 40r a mam jedneho syna, tak už koli nemu sa tvárime...
Ale tiez už mam nervy v ... z celých Vianoc 🫣
@anonym_autor
@anonym_c90a64 akože keby mám svoje dieťa, Vianoce mu budem robiť, ale nebudem hrať hru ako moji rodičia že celý rok chaos panika a len 24.12. ukážková rodina 🙂 A hlavne, spravíme si Vianoce sami, žiadne ďalšie prívesky z rodiny len preto že sa patrí. A ak ešte budú mamy žiť, a chceli by prísť, tak buď prídu samé alebo vôbec a budú tam platiť moje pravidlá a nie ich 🙂
@sova7 ďakujem veľmi pekne za takúto úprimnosť. V minulosti som pracovala v oblasti kde som pomáhala ľuďom čo sa týka zdravia, mala som kopu telefonátov, správ, bol to sieťový marketing čiže častokrát úplne zadarmo, len za to že brali odo mňa produkty ktoré by brali tak či tak. A to som mala ešte svoju prácu, len ma to bavilo a šlo mi to, vyše 30 ľudí v sieti. A potom prišla choroba. Zrazu nebolo nikoho, kto by mi vedel pomôcť. 3 kočky z mojej siete ma reálne vypočuli a mali snahu ma aspoň upokojiť, 1 z nich si popri tom ešte nechala poradiť na svoje problémy. A potom som povedala dosť, teraz sa liečim, nebudem sa venovať druhým a svoju sieť som odovzdala babe nado mnou, ktorá sa venuje len tomuto. Prestala som dvíhať telefóny, len som odpisovala sms - zavolajte tejto a tejto, ja sa tomu už nevenujem, ona vám poradí. Pochopila som že to nebolo ani tak o dobrom pocite z pomáhania, ako reakcia na traumu kde som si naháňala pocit vlastnej hodnoty.
Tu mi to celkom šlo.
Ale pri rodine je to horšie. Naše rodiny sú postavené dosť hierarchicky, matka je na vrchu, my mladší si nemôžeme dovoliť, musíme byť slušní, citliví, bla bla bla.
Ale už som na tom začala pracovať a zistila som:
- Že mám silnú potrebu validácie (vysvetľujem, obhajujem sa, na svoje pocity, problémy či potreby musím dať dôvod, inak si ich neviem ustáť a obhájiť)
- že si pletiem úctu a podriadenosť
- že hovoriť jasne sa nerovná neúcta
- že hranice nie sú drzosť
- že nie som zodpovedná za pocity, myšlienky, reakcie druhých
- že nemusím nikomu nič vysvetľovať.
Mám sa čo učiť. Ešte raz ďakujem!
@anonym_autor si šikulka 😉vystihla si to a pracuješ na probleme. Skús niekedy len tak rodinné konštelácie ale individualne. S nejakou psychologičkou niekým kto to fakt umi. Robia sa s papierikmi alebo figúrkami. Tie papieriky boli super. A postav si vzťah ty a mama. Myslím že ten matriarchat v rodine taký ten ako hovoria psychológovia druh narcistickej matky tam do toho zasahuje. Tým nehovorím o poruche osobnosti len štýle jednania a toho ako si ju opísala. Je super že máš svoju rodinu že si sa pri chorobe ubrzdila a že so sebou pracuješ. A chces si urobiť život po svojom. Ta pretvárka poslúchanie hra navonok aby bol pekný dojem to v živote k spokojnosti neprospeje nikomu a taký život kradne spokojnosť. Pri rodine to ide veľmi ťažko sa vyhradiť. Ale máš vek keď tvoju rodinu môže tvoriť manžel možno kamarátka, ľudia ktorý ťa ťahajú hore alebo rešpektujú takú aká si. Ak natrafis na knihu Nikdy viac drahy rodičia myslím že by ti veľa veci ešte viac objasnila
@anonym_autor si šikulka 😉vystihla si to a pracuješ na probleme. Skús niekedy len tak rodinné konštelácie ale individualne. S nejakou psychologičkou niekým kto to fakt umi. Robia sa s papierikmi alebo figúrkami. Tie papieriky boli super. A postav si vzťah ty a mama. Myslím že ten matriarchat v rodine taký ten ako hovoria psychológovia druh narcistickej matky tam do toho zasahuje. Tým nehovorím o poruche osobnosti len štýle jednania a toho ako si ju opísala. Je super že máš svoju rodinu že si sa pri chorobe ubrzdila a že so sebou pracuješ. A chces si urobiť život po svojom. Ta pretvárka poslúchanie hra navonok aby bol pekný dojem to v živote k spokojnosti neprospeje nikomu a taký život kradne spokojnosť. Pri rodine to ide veľmi ťažko sa vyhradiť. Ale máš vek keď tvoju rodinu môže tvoriť manžel možno kamarátka, ľudia ktorý ťa ťahajú hore alebo rešpektujú takú aká si. Ak natrafis na knihu Nikdy viac drahy rodičia myslím že by ti veľa veci ešte viac objasnila
@sova7 Ďakujem za tipy sova 🙂
@anonym_autor Hovoríte o mne ? 😄 Uplne to sedi, len mam 40r a mam jedneho syna, tak už koli nemu sa tvárime...
Ale tiez už mam nervy v ... z celých Vianoc 🫣
@anonym_autor