Neviem sa zbaviť vecí. Ako prekonať tento pocit?
Sedim si tu tak a pozeram okolo seba.... a uvedomujem si, ze by tu ozaj trebalo upratat. Najprv v sebe, aby som si uvedomila, preco neviem pustit od seba osobne veci, preco mam pocit, ze ked sa zbavim svojich detskych knih, tak sa cohosi dopustim, alebo nieco stratim.
A potom aj fyzicky. Preco sa neviem zbavit pocitu, ze ked vsetky tie veci kamsi dam/darujem/vyhodim, ze sa cosi stane? Lebo tie veci ma stali kopec penazi, alebo mnohe z nich mi boli darovane, alebo maju nejaku inu historiu.
Pritom ked som si predstavila ze sa stahujem, jedna z prvych myslienok bola, ze si vezmem odtialto iba co potrebujem a vsetko ostatne tu necham napospas.
Mate to niekto takto? Ako ste sa prekonali? Ze trebars tuto knihu si ozaj nevezmem, aj ked mi ju kupila maminka ked som mala 7 r.
Treba na taketo vypratavanie vela casu? RIesili ste "kutik po kutiku" pomaly, ako to ide, alebo ste spravili velke radikalne upratovanie?
A napr knihy nemam problem odlozit, mneje napr velmi luto ze moja mama nam nic neodlozila ked sme boli male, nic nam neostalo. Dcere odkladam, ja som si knihy z mojej mladosti pre nu, kupila cez bazare.. neplanujem to davat prec... proste mam vytriedene, co je nielen darcek = ale aj pekne, uzitocne, kvalitne citanie... ostatne predavam dalej. Treba si srpavit peknu kniznicu a ulozit.
A ked nemusim nerobim velke radikalne upratovanie = cely byt naraz... ale po castiach. zalezi co kde mas... velke vypratavania a debordelizacie trvaju dlho.. posledne sme tyzden vynasali 3 byt.. a to sme netriedili viac menej = len takmer vsetko vyhadzovali. ak sa planujes stahovat atd, zacala by som skor a s rozumom..
nesuhlasim s tym, ze ludia co nevyhadzuju vsetko zaradom maju nejaky zberacky komplex... a pod. Proste us ludia co maju radi svoje veci. Ak zbieras smeti, tak sa zamysli, ak mas veci uzitocne, osobne, tak proste treba len vytriedit co ti vadi/co t inevadi.
@anonym_autor neviem aký ročník si ty, ale ja som sa narodila a vyrastala v dobe, kedy všetkého bolo málo, na všetko sa čakalo, sveter keď bol malý tak sa vypáral a uštrikoval sa väčší. Takmer všetko sa vtedy zreciklovalo. A asi to mám podvedome stále v sebe, veci odkladám, nerada vyhadzujem. A knižky už vôbec nie. Moje deti teraz čítajú knihy, ktoré som mala ja a moja mama ich odložila.
Občas mi vadí, že sa tak ťažko zbavujem vecí, ale zas často to čo nevyhodím sa po čase zíde, takže to moc neriešim.
Netreba to až tak prežívať, neni každý minimalista 🙂
@anonym_autor neviem aký ročník si ty, ale ja som sa narodila a vyrastala v dobe, kedy všetkého bolo málo, na všetko sa čakalo, sveter keď bol malý tak sa vypáral a uštrikoval sa väčší. Takmer všetko sa vtedy zreciklovalo. A asi to mám podvedome stále v sebe, veci odkladám, nerada vyhadzujem. A knižky už vôbec nie. Moje deti teraz čítajú knihy, ktoré som mala ja a moja mama ich odložila.
Občas mi vadí, že sa tak ťažko zbavujem vecí, ale zas často to čo nevyhodím sa po čase zíde, takže to moc neriešim.
Netreba to až tak prežívať, neni každý minimalista 🙂
@scila presne, jednav ec je zbierat kazdy papierik a skatulku (to bohuzail robili moji stari rodicia, lebo proste chudobna doba a tak) ale mat bezne veci doma nie je ziadna choroba. NIe kazdy ma rad prazdne neutulne priestory, a hlavne kopa ludi vyhadzuje vsetko zaradom a potom xkrat kupuju to iste. Treba si vazit co mame a ak sa da najst veciam vyuzitie, skor sa naucit nekupovat somariny.
tu sa objavuje silný vzorec (a je to celkom bežné u ľudí) potreba kontrolovať minulosť cez veci, aby si sa cítila bezpečne...cítiť sa viazaný vecami, ktoré majú hodnotu alebo spomienku je prirodzené.. experimentuj s malými rozhodnutiami na začiatku.. nechaj ísť jeden menší predmet a všímaj si,pozoruj, ako sa cítiš..nie je nutné robiť radikálne upratovanie...malými krokmi sa zmeny stávajú zvládnuteľnými..ktorý konkrétny predmet by si dnes mohla pustiť? s akými príjemnými pocitmi to chceš mať spojené? za čo si ýtm veciam vďačná? ktorá časť tvojej minulosti ti dnes bráni žiť slobodne? ono stači niekedy namiesto "zázrakov" pár hlbokých nádychov, zatvoriť si oči, predstaviť si úlohu daného predmetu v našom živote, poĎakovať a nechať ho ísť 🙂 nechcem posobiť ezo, ani to nemá byť nič také, ale snáď sa chápeme :D držím palce 🙂
@bjnr Je to super rada, dakujem
Odporucam si veci odfotit a posunut /vyhodit. Kludne si potom z toho urob malu fotoknihu, ze spimienky a napis k predmetom, ze “knizka od maminy, kupila mi ju ked som mal 7 rokov”. Ja som takto vypratavala detsku po rokoch, hrozne vela spomienok, nic som z tych veci nepotrebovala ale bol to sentiment. Tak som si to pofotila a obcas natrafim na ten obrazok a pousmejem sa. Predmet nepotrebujes, ide o tu spomienku.
@anonym_76c757 Super, dik
@anonym_autor Ak predávaš sama cez bazáre, nafotíš knihy, na Čarovnej poličke iba vypíšeš názov, cenu si určuješ sama, ale môže to trvať dlhšie. Knihobot vykupuje knihy od roku 1990, urobíš jednu fotku kníh vedľa seba, aby bolo vidieť názvy, pošleš im, odpovedia Ti, kam to chceš doručiť alebo kedy má pre to prísť kuriér. Je to zadarmo. Postupne budeš dostávať peniaze, ako sa knihy predajú. Ja som za 28 kníh dostala necelých 22 eur. Na Restorio si zadáš knihy a hneď vidíš, koľko za ne dostaneš, aj Ti to hneď vyplatia. Na Martinuse takisto, ale dostaneš poukážku a za tú si môžeš u nich kúpiť knihy.
@majka2959 Dakujem
Nemate nejaku miestnu skupinu, bazar na FB? Lebo u nas toto velmi dobre funguje - nafotim, ze darujem a potom mam dobry pocit, ze vec sluzi. Ty si len myslis, ze predas, ale to niekedy mozes cakat roky, zakial co ked darujes, vec naozaj dalej sluzi, tesi niekoho. U nas aj v bytovke zvyknem dat, mame vo vchode v chodbe taku policku a ludia tam daju obcas knihy, niekedy aj fungujuce vyradene pristroje, hracky. A vzdy si to niekto vezme. Dokonca papierove tasky z obchodu odkladam a aj to ked dam, vzdy si niekto vezme. Vraj veci sa zbavis lahsie, ked jej podakujes, ze ti sluzila 🙂
@anonym_b1bf04 👍
@anonym_autor neviem aký ročník si ty, ale ja som sa narodila a vyrastala v dobe, kedy všetkého bolo málo, na všetko sa čakalo, sveter keď bol malý tak sa vypáral a uštrikoval sa väčší. Takmer všetko sa vtedy zreciklovalo. A asi to mám podvedome stále v sebe, veci odkladám, nerada vyhadzujem. A knižky už vôbec nie. Moje deti teraz čítajú knihy, ktoré som mala ja a moja mama ich odložila.
Občas mi vadí, že sa tak ťažko zbavujem vecí, ale zas často to čo nevyhodím sa po čase zíde, takže to moc neriešim.
Netreba to až tak prežívať, neni každý minimalista 🙂
@scila Som presne tento rocnik, vyrastajuci za sociku a na prelome. A teraz trpim aj tym, aky je teraz svet materialisticky. Nechcem detom vyhadzovat ich nepotrebne veci, tak spekulujem casto nad tym, ze pretriedim vlastne, aby som urobila miesto tym ich, lebo sme preplneni. Az raz pretriedim ich veci a hracky, tak zrazu miesto bude a bude mi to luto, ze som vyhodila.
@anonym_4dc6aa presne moj muž na všetko a kto by to chcel? vravím nikdy nevieš, kto potrebuje aj nejak poškodené stolicky k stolu lebo nema,.. a naozaj takmer 99% veci v ten den darujem a prídu ludia prene
@natalia328 ja som videla, ako do par minut zmizla stolicka len s 3 nohami - mozno na kurenie.
Ja mám veľmi veľa vecí, asi na 3 životy, trochu to pramení z toho, že som v detstve nemala ani svoje topánky, mohla som v nich chodiť, ale keď zmizli tak som nemohla plakať kde mám moje topánky, lebo nikdy moje neboli, aké boli voľné, hoci aj o 2 čísla, išla som v tých.
Takže keď sa neviem hýbať a strácam prehľad a vyslovene padajú na mňa veci zo skríň tak triedim: darujem, predám, vyhodím, nechám si.
Vždy sa čudujem, prečo skladujem oblečenie, ktoré je zatrhnuté, so žmolkami, zlý materiál, to sú vačsinou veci-nechám si🙄 lebo nebudem túto vec predávať, ani darovať, keď je o ničom.
Tak nezostane nič iné len ich potom vyhodiť, lebo nemám miesto pre ostatné veci.
Včera práve som vyhodila 2x 60l sakle s oblečením, pre ktoré som nemala využitie, nedali sa darovať, ani predať a už som si ich nemohla nechať.
Takže aj stará kniha, pokiaľ nikoho nepoteší tak ju nepotrebuješ ani ty, sú to zbytočnosti, ktoré musíš obchádzať.
Ten pocit po vypratávaní a keď sa tých vecí zbavíš, je neskutočný, nadýchneš sa, budeš sa usmievať😍
@anonym_c1c656 ja mam detskych bund ako pre celu skolku, lebo som nikdy poriadnu nemala ;( tak detom kupujem z kazdeho druhu a aspon 2 velkosti, ze co ked z nicoho nic vyrastu alebo sa prudko zmeni pocasie a ja z nejakeho dovodu im nebudem schopna zohnat hned spravnu bundu.Cele zle. Kompenzujem si tym, ze mi bud vzdy bola zima alebo ma vysmiali, ze je nemoderna. Ja neviem co s tym.
@anonym_autor no vies.. ja som zacala predavat a to co som fakt chcela odlozit som odlozila. beriem to tak, ze predam to = nebolo to lacne, vyhodit nevyhodim a popravde, nerada veci aj darovavam verejne.. ked dam znamemu ok, ale inak nie. Darujem tak oblecenie secondhandove, veci do utulku ale to je tak vsetko. NO ale k predaju = zarobene je, pocit ze nieco za to je tiez a mozem si kupit nieco akutalne🙂