Neznášam svoj život. Ako prekonať obdobie bez radosti?
Ahojte asi sa potrebujem len vypisat… nenavidim svoj zivot…. Nenavidim samu seba… nenavidim vysku na ktoru chodim … ale momentalne nevidim ine vychodisko… citim sa strasne nepochopena… velmi by som chcela byt stastna robim vsetko chodim do fitka prechadzky robim pozeram filmy ale nic mi nedava radost citim sa ako taky skrecok v tom kolese co len bezi dokola a nic sa nemeni… mam problem si najst kamosov je pre mna tazke sa otvorit niekomu, mam pocit ze s takym sprostym clvekom ako som ja by sa nikto nechcel bavit .. pytam sa len samej seba dokedy to bude trvat… budem musiet cely zivot zit takto…najradsej by som sa zavrela niekde na chatu a mala pokoj od celeho tohto zivota.. je tu niekto kto ma/ mal podobne obdobie ako ste to prekonali? Dakujem
@flower333333 ja ti len napisem, ze ked sa chces zavret sa na chatu, urob to😉 je to o nastaveni, ked su budes hovorit ze si sprosta okolie ta tak bude vnimat,
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
@anonym_62ada6 trápne
@anonym_62ada6 trápne
@anonym_cc7266 žiadne trápne, ale reálne.
@flower333333 vyhľadaj odbornu pomoc
@flower333333 kebyze si lezala na smrtelnej posteli, by si si zelala zit. stale si hovor, pokial nejde o zivot, nejde o nic, co ti brani kazdy den zacat od znova? ty asi nevies co je vazny problem. ak sa chces vyrozpravat, chod k psychologovi a on ta nasmeruje.
@flower333333 a co tvoje vztahy s rodinou?
A co robis aby sa to zmenilo?? Ci cakas na princa na bielom koni co ta zachrani a budete zit stastne kym nepomriete??
Áno, sú také obdobia. Aj také, že každé ráno považuješ za zbytočné, za hnusné a nenávidíš ho, a každý večer za miernu úľavu, lebo zase pár hodín môžeš len spať a nevedieť, necítiť, nemyslieť.
Netreba chodiť na onkológiu ani pozerať po ľuďoch s odrezanými nohami či afrických širotách s nafúknutými bruškami. Pocit šťastia a naplnenia je individuálny a subjektívny, nemôžeš byť šťastná len preto, že niekto iný sa má objektívne horšie. Aj tá africká sirota sa môže teraz cítiť omnoho radostnejšie a zažívať krajšie chvíle než ty. To nie je (vždy len) o objektívnych príčinách.
Ak ťa to veľmi ťaží, môžeš skúsiť psychoterapiu. Môže ti pomôcť nájsť príčinu toho, prečo sa tak cítiš. A nemusí to byť nič veľké. Alebo to prejde medzi objednaním sa na termín a návštevou terapeuta aj samé... Ak nie, urobíš krok k tomu, aby si sa mala lepšie. Minimálne sa lepšie spoznáš a to ešte nikdy nikoho nezabilo.
Ak ťa to neťaží až tak veľmi, skús to so sebou sama. Čo ti kedsi robilo radosť, kým si sa necítila takto? Dobr´sitcom? Pusti si ho a neočakávaj, že ťa spraví šťastnou. Len ho proste pozeraj. Robilo ti radosť zájsť si do obi po novú bytovú rastlinku? choď si po jednu či dve. A nie, nemusíš pri tom nič extra cítiť. Len rob veci, ktoré ťa robili kedysi šťastnou. Ono to zase raz príde. Vieš, prečo nenávidíš svoj život? Blbé rozhodnutia, blbý životný smer? Nenávidíš výšku? Prestúp po roku.dvoch na inú alebo paralelne študuj ďalšiu. Alebo ju len dokonči a buď hrdá, že si to nevzdala, aj keď to bol debilný odbor. Nevieš sa o tvoriť kamošom? Teraz či si to nevedela nikdy? Dá sa na tom pracovať - ak to ti nejde samej, tak terapia. čo ťa tak obmedzuje a brzdí, vieš to?
Niekedy sú také obdobia. Mala som také a nie jedno. Či prešli? Áno. Niekedy samé, niekedy som tomu pomohla, niekedy som si sakra namlátila ústa (a nie, navonok nič dramatické, ale vnútro som mala na milión kúskov a tie úlomky ešte občas zapichajú dodnes). Nejdem ťa posielať na onkológiu ani do Afriky. Máš právo sa cítiť zle a frustrovane.
no su len dve moznosti. bud mas depresiu - co je diagnoza a da sa liecit aby si mala lepsiu kvalitu zivota alebo si len unudeny spratek. pretoze podla popisu nemas ziadne realne problemy a viacmenej nevies co od dobroty.
stastie a spokojnost je v malych beznych kazdodennych veciach. v tvojom vlastnom nastaveni a videni. svet je taky akmy ho vidis. vidis ho hnusny? je hnusny. vidis ho krasny je takym. vo vsetkom sa da najst pozitivum aj negativum.
citis sa nepochopena? davas ludom sancu aby ta pochopili? potrebujes to? chapes vobec samu seba?
nerozhoduj za ludi ci by ta mali radi alebo nie. to je na nich. nie na tebe.
ak ta skola nenaplna bud sa zatni ked uz to mas zapar alebo sa na to vybodni. nie je to koniec sveta ani zivotu dolezita vec.
filmy a prechadzky nefunguju na kazdeho. hladaj dalej. moze to byt hocico aj keby to bolo len sparanie sa v nose. mozno sa beries prilis vazne. chyba ti mozno nadhlad a lahkost bytia.
ja zivot milujem aj ked je niekedy pekne na hovno.
milujem na nom vsetko. zle aj dobre. pretoze vsetko ma nejaky zmysel. a teda hlavne zivot mas vo vlastnych rukach. z 90% je na tebe aky bude. ty si jediny clovek ktory moze veci zmenit. a niektore veci ani netreba menit len sa na ne pozriet inak. zivot ako hologramovy obrazok. z jedneho uhla vidis riesenie z ineho nie. oslobod sa trosku. mozes mat vsetko len otvor oci trochu. sama si vytvaras svoju realitu.
@flower333333 vieš, že si dospelá a nemusíš chodiť na vysokú školu ak nechceš? Pokiaľ nemáš depresiu a teda sa musíš liečiť musíš len zmeniť čo ti na živote vadí.
Celý život sme v kolobehu povinností. Škola, práca, termíny. Počkaj, keď prídematerstvo: plienky, upratovanie, varenie, neskôr ráno do roboty, po robote do obchodu, domov, upratať, navariť, naučiť sa s deťmi, prichystať do školy ísť spať a znova dookola. Vtedy zistíš, čo je skutočný kolotoč. Na toto obdobie budeš spomínať s nostalgiou a budeš chcieť, aby sa tie roky vrátili.
@anonym_7c8a72 to každá žena musí mať deti?
@anonym_7c8a72 to každá žena musí mať deti?
@mikasa_ackerman ja neviem, ja deti nemám.
Zanechaj štúdium a zamestnaj sa. Každé ráno pôjdeš do roboty, potom z roboty. Odsťahuj sa od rodičov do podnájmu a snaž sa vyžiť zo mzdy, ktorú budeš zarábať. Možno zájdi za psychológom a porozprávaj mu o svojom nastavení. Alebo si prenajmi chatu na samote do polovice februára (ideálne za vlastné, hádam máš našetrené), kým neskončí skúškové, tam si sama var, upratuj, staraj sa o seba a do civilizácie zájdi len cestou na skúšku (cestou späť si sprav nákup). A rozmýšľaj, čo budeš robiť, ak necháš školu - kde sa zamestnáš, kde budeš bývať atď. A medzitým čítaj, rob, čo Ťa baví (nie to, o čom si myslíš, že by Ťa malo baviť) a skús nájsť svoje silné stránky a od toho sa ďalej odraziť.
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
@anonym_62ada6 presne tak
Áno, sú také obdobia. Aj také, že každé ráno považuješ za zbytočné, za hnusné a nenávidíš ho, a každý večer za miernu úľavu, lebo zase pár hodín môžeš len spať a nevedieť, necítiť, nemyslieť.
Netreba chodiť na onkológiu ani pozerať po ľuďoch s odrezanými nohami či afrických širotách s nafúknutými bruškami. Pocit šťastia a naplnenia je individuálny a subjektívny, nemôžeš byť šťastná len preto, že niekto iný sa má objektívne horšie. Aj tá africká sirota sa môže teraz cítiť omnoho radostnejšie a zažívať krajšie chvíle než ty. To nie je (vždy len) o objektívnych príčinách.
Ak ťa to veľmi ťaží, môžeš skúsiť psychoterapiu. Môže ti pomôcť nájsť príčinu toho, prečo sa tak cítiš. A nemusí to byť nič veľké. Alebo to prejde medzi objednaním sa na termín a návštevou terapeuta aj samé... Ak nie, urobíš krok k tomu, aby si sa mala lepšie. Minimálne sa lepšie spoznáš a to ešte nikdy nikoho nezabilo.
Ak ťa to neťaží až tak veľmi, skús to so sebou sama. Čo ti kedsi robilo radosť, kým si sa necítila takto? Dobr´sitcom? Pusti si ho a neočakávaj, že ťa spraví šťastnou. Len ho proste pozeraj. Robilo ti radosť zájsť si do obi po novú bytovú rastlinku? choď si po jednu či dve. A nie, nemusíš pri tom nič extra cítiť. Len rob veci, ktoré ťa robili kedysi šťastnou. Ono to zase raz príde. Vieš, prečo nenávidíš svoj život? Blbé rozhodnutia, blbý životný smer? Nenávidíš výšku? Prestúp po roku.dvoch na inú alebo paralelne študuj ďalšiu. Alebo ju len dokonči a buď hrdá, že si to nevzdala, aj keď to bol debilný odbor. Nevieš sa o tvoriť kamošom? Teraz či si to nevedela nikdy? Dá sa na tom pracovať - ak to ti nejde samej, tak terapia. čo ťa tak obmedzuje a brzdí, vieš to?
Niekedy sú také obdobia. Mala som také a nie jedno. Či prešli? Áno. Niekedy samé, niekedy som tomu pomohla, niekedy som si sakra namlátila ústa (a nie, navonok nič dramatické, ale vnútro som mala na milión kúskov a tie úlomky ešte občas zapichajú dodnes). Nejdem ťa posielať na onkológiu ani do Afriky. Máš právo sa cítiť zle a frustrovane.
@anonym_40766a krásne si to napísala, na depresii je najhoršie, že sa cítiš veľmi zle, aj keď vieš, že by Ti malo byť dobre... Lebo Afrika, vážne problémy, onkológia a bla bla bla... Máš právo sa cítiť zle.. Skús každý deň poďakovať za jednu peknú vec, ktorá sa Ti stala, potom za dve veci atď., ak ten pocit po čase neprejde, nájdi si odbornú pomoc, ani to nie žiadna hanba, prídu na to, prečo sa tak cítiš, možno to niektorých múdrych prekvapí, ale mnohokrát ide o chybné chemické procesy v mozgu.. Okrem iného
Celý život sme v kolobehu povinností. Škola, práca, termíny. Počkaj, keď prídematerstvo: plienky, upratovanie, varenie, neskôr ráno do roboty, po robote do obchodu, domov, upratať, navariť, naučiť sa s deťmi, prichystať do školy ísť spať a znova dookola. Vtedy zistíš, čo je skutočný kolotoč. Na toto obdobie budeš spomínať s nostalgiou a budeš chcieť, aby sa tie roky vrátili.