Obavy z bezpečnosti detí na ihrisku kvôli postihnutému dieťaťu
Ahojte. Uvedomujem si že to je ťažká téma ale nemám sa s kým o Tom poradiť...
Mám dve deti, rok a pol a 4 a pol. Chodievame na veľa ihrísk, najobľúbenejšie je také čo je nám najbližšie, niekedy tam začíname aj končíme tour de ihriská a niekedy sme iba tam. Je to široko ďaleko najobľúbenejšie ihrisko aj pre iné deti .
Chodieva na to ihrisko aj jedna mamina s chlapcom. Je to veľký chlapec, povedala by som vzrástovo možno aj 10-12 rokov... Je veľký, ťažký a žiaľ postihnutý. Keď príde na ihrisko , väčšina rodičov odtiaľ odíde . Nie raz sa stalo že chlapec ,,zaútočil,, na iné deti, to ihrisko je vybavením skôr pre malé deti, ale je tam veľke pieskovisko. Chlapec vždy iba sedí a zazera a mamina sa s ním snaží pekne hrať, podáva mu formičky napríklad, pekne k nemu rozpráva,..ale stáva sa že z ničoho nič sa chlapček postaví a ako je veľký, tak zahodí všetko , ak môže tak vždy sa snaží trafiť ak sa nejaké dieťa k nemu priblíži napríklad v hre , inak sa snažia deti hrať inde väčšinou...ale niekedy sa pozabudnu... Raz s tou silou svojou urdel chlapca s tatrovkou, mal roztate čelo. Inokedy zhodil tu maminu do zadu z múrika a rozbehol sa sadol si na dievčatko malé, alebo kričí takým tým typickým prejavom, tie malé deti sa rozplacu a podobne. Ja viem že za to nemôže , chlapca aj maminy mi príde ľúto. Ja nemám odvahu sa k nim pridať a porozprávať sa a aj mi to je hlúpe , vypytovať sa maminy na jej chorendieta. Chcem len pochopiť , existuje možnosť že sa chlapec vie aj reálne kamarátiť ? Prečo tam chodia, snaží sa mamina ho ,,adaptovať,, ? Vždy jej je ľúto keď chlapec niečo urobí , snaží sa z ihriska rýchlo potom odísť ale vždy sa vráti... Neviem ako by som reagovala , nechcem deťom hovoriť nech tam nechodia príde mi to neúctivé ale zas nechcem aby k niečomu došlo a ublížil chlapec mojim deťom
@anonym_autor preco tam chodia? Lebo nechce a nemoze byt zavreta cely zivot medzi 4 stenami, uz aj tak je dost izolovana. A mozno sa tam chlapec pyta a ma to tam rad.
Rozumiem tvojim obavam z mozneho urazu, kedze chlapec je nepredvitatelny, ale ja by som sa naopak snazila s maminou nadviazat kontakt a mozno aj pre chlapca budete potom posobit ako niekto znamy, bezpecny. A jej to snad dobre padne, ze konecne niekto od nich neuteka.
áno je sa čoho báť. Maminka s ním asi chodí lebo nemá inde kde. chlapec bude rásť a o pár rokov bude silnejší ako ona - ťažšie zvládnuteľný.
poznám post. chlapca ktorý má problém asi s hormónmi. Bežne ženy tľapká po zadku - aj úplne neznáme - nevie sa ovládať. rodičia sú z neho nešťastní, Často sa ospravedl.
chlapec vek 15r vyškerený a pozerá po ženách ktorú by mohol zas ťapnúť, pohladkať po zadku. Má pritom zvláštny výraz.
@anonym_autor Podľa mňa tam chodí preto, že niekedy tam sa vie chlapec na chvíľku skľudniť, možno doma je to s ním ešte horšie a je z neho zúfalá. Tu fakt ak je chlapec chorý a matka má toho dosť by som to radšej brala tak že nebudem jej pridávať a nehádala by som sa s ňou, ale ak príde proste išla dalej od nich alebo preč, je to síce nepríjemnosť pre Vás, ale ona to má stokrát ťažšie ako ty a tak by som to brala...
Pozri, vieš si predstaviť ako musí byť aj tej matke,ktorá je s ním 24/7? Aj ona potrebuje vidieť iných ľudí. Možno by bola aj rada,keby sa jej nejaká mamička prihovorila a neutekali od nich všetci. Samozrejme chápem aj obavy,aby tvoje dieťa neutrpelo úraz.
Nie … nebude sa vediet adaptovat a ani spravat podla urcitych pravidiel. Zazraky sa bohuzial nedeju a v tak pokrocilom veku uz vobec nie. (V 12 rokovh uz vela nadeje nie je) Maminy ti moze byt luto, ale ver tomu … ona si je vedoma, kde su hranice a co je realne mozne a co nie, aj ked mozno stale dufa … asi by dufala kazda) Samozrejme, ze veci mozes svojim detom vysvetlit normalne a ona to pochopi to je zranujuce, ale realita. Ono mozes sa pri prilezitosti s jeho mamou porozpravat … ale deti drz dalej jej dieta ne nevyspytatelne jeho mama vie na aky pohyb, farbu hocico reaguje zle atd, ty nie a deti este menej …. Kym nespoznas mamu a ona da ok, drz deti dalej. mama sa potrebuje socializovat a padne jej to dobre … ale dieta ma svoj svet… ak sa to logisticky da je to ok, ak neda boc od nej. Proste matersky instinkt nepusti a stale ma nadej, ze prave pride niekto, s kym sa nadviaze kontakt atd … bohuzial od utciteho veku aj hormony urobia svoje a staci ist do specializovanych DSS a je jasne, preco niektori mladi dospeli koncia tam… su postihnutia, ktore nie su bez sedativ atd zvladnutelne … telo obrovske, dospele, hormony vzburene, ale mozog to nevie spracovat …. Predpokladam, ze mama s nim chodi niekde, co je blizko, kde ho ma pod kontrolou a nevie tam „narobit extra zle“. Von niekam ist musi … ale nezvladne ho transportovat niekam… mozno je tam stacionar atd . Ani zviera nemozes zavriet na 24/7 doma … je na tebe posudit. Ale mas prilis male deti a musis sledovat, aby to pochopili a respektovali … takze pozdravit a maly small talk s mamou ked to okolnosti dovolia …je to krute, ale stava sa
@anonym_autor a čo má s tým chlapcom sedieť doma ? je to stále dieťa, jasne že ho mama vezme na ihrisko
@anonym_autor chapem Ta, ale Ty si ta, ktora ma zdrave deticky. Isla by som s nimi na ine ihrisko. To od druhej mamicky nemozno chciet, ma to velmi tazke.
@anonym_autor preco tam chodia? Lebo nechce a nemoze byt zavreta cely zivot medzi 4 stenami, uz aj tak je dost izolovana. A mozno sa tam chlapec pyta a ma to tam rad.
Rozumiem tvojim obavam z mozneho urazu, kedze chlapec je nepredvitatelny, ale ja by som sa naopak snazila s maminou nadviazat kontakt a mozno aj pre chlapca budete potom posobit ako niekto znamy, bezpecny. A jej to snad dobre padne, ze konecne niekto od nich neuteka.
@sissy27 ja mám práve z toho obavy , že s inými maminami si vždy začneme rozhovor o deťoch ale bojím sa že jej by som len zbytočne pripomínala že ona nemá zdravé dieta, rieši úplne iné veci čo si ja neviem ani predstaviť a nechcem jej ublížiť že poviem niečo čo ju zabolí...viackrát som rozmýšľala sa jej prihovoriť ale vždy som sa na poslednú chvíľu stiahla, niesom úplne zdarma v konverzaciach ani bežné nieto ešte s nejakými ,,specifikami,, ...
@anonym_autor Podľa mňa tam chodí preto, že niekedy tam sa vie chlapec na chvíľku skľudniť, možno doma je to s ním ešte horšie a je z neho zúfalá. Tu fakt ak je chlapec chorý a matka má toho dosť by som to radšej brala tak že nebudem jej pridávať a nehádala by som sa s ňou, ale ak príde proste išla dalej od nich alebo preč, je to síce nepríjemnosť pre Vás, ale ona to má stokrát ťažšie ako ty a tak by som to brala...
@marsmykkok to by ma ani nenapadlo sa s ňou hádať , veď ja nemám ani za čo sa hádať ...nechcem jej pritazovat , o Tom je môj príspevok...
Pozri, vieš si predstaviť ako musí byť aj tej matke,ktorá je s ním 24/7? Aj ona potrebuje vidieť iných ľudí. Možno by bola aj rada,keby sa jej nejaká mamička prihovorila a neutekali od nich všetci. Samozrejme chápem aj obavy,aby tvoje dieťa neutrpelo úraz.
@domka222 veď práve musí to byť ťažké a potom ideš von a všetci ujdú...ja taká nechcem byť zároveň sa ale bojím o svoje deti a neviem ako pristupovať k nej a chlapcovi...nechcem aby si myslela že ju súdim..ani moje ľútovanie jej nepomôže ...musí to byť ťažké ale iba som uvažovala že či to má,,odporučené,, napr. Od psychológa že treba chlapca zaclenovat a musi to byť o to horšie že od nej všetci utekáme...🤷
Bude to na dlhšie čítanie, ale ked mas cas a chceš, dám ti možno iný pohľad na vec.
Ked som bola malá, moja mamina mala tri kamarátky a ony mali deti. Boli sme "partia" štyroch detí, boli sme rovnako starí.
Bývali sme v tom istom paneláku, mali sme ihrisko (tozumej dve hojdačky, šmýkalku a pieskovisku) pred vchodom. Do nášho paneláku sa nasťahovala rodina s postihnutým synom. Mal vtedy 18r, mentálne asi 5-6 ako my. Najprv sme sa ho bali, veľký chlapec, bol aj dost pri sebe. No naše mamy mu dali šancu. Dali šancu aj jeho mamine. Skamaratili sa, skamaratili sme sa my a boli sme najlepší kamaráti. Nikdy nam neublížil. Bola s ním sranda, doteraz chodíme napríklad na jarmok spolu. Ja mam 23, strazim ho a on ma uz 33, no mentálne ako dieta. Poteší ho balon ci cukrová vata. Veľmi rada na detstvo spomínam a práve aj na neho. Vždy sme vedeli ze je iny, no nikdy sme mu to nedali pocítiť, pravze sme ho "obdivovali" ze nam pomohol vyliezť na strom, pomohol nam obrat čerešne z výšky kde sme my nedosiahli. Ano, to je ten lepší prípad. Mozno miernejšia diagnoza. Ina diagnoza.. a vsetko to začalo tym, ze sa naše mamy dali do reči s jeho mamou.
Ale, mam aj druhy príbeh. Na toto ihrisko chodil este jeden chlapec, no bol na pohľad iny, nerozprával, len vydával zvuky. Sedel na kraji pieskoviska a bud kričal alebo len pozoroval. Tiez mohol mar 15-16r. Mal sestru ktora bola zdravá, v našom veku, ale ta s detmi nikdy nehrala. Sedela pri nom.
Aj ked sme sa my ako deti snažili spoznať ho, jeho mamina nam to vyslovene zakázala, lebo sa bála, co urobí. Ja som sa az po rokoch dozvedela od mojej mamy, ze jej jediný ventil bol ist von. Ze doma to s nim bolo na nevydržanie, susedia sa sťažovali, a ze jedine bol kľudný vtedy, ked pozoroval. Ale ze každá návšteva ihriska ju stala kopec nervov, lebo nikdy nevedela co urobí. Ci bude vklade sedieť, alebo zaútočí.
@anonym_autor a čo má s tým chlapcom sedieť doma ? je to stále dieťa, jasne že ho mama vezme na ihrisko
@mogaa to neviem kde si vyčítala že má sedieť doma , to by ma ani nenapadlo...ani sa na takú možnosť nepýtam...
je to hrozne, v rodine sme mali podobny pripad, poviem to hnusne ale chvalabohu uz s nami nie je, cez letne prazdniny zomrel...bolo to neskuotcne trapenie pre jeho matku (bola na neho sama, otec odisiel), samozrejme sme jej cela rodina pomahali, no mame kazdy aj vlastny zivot, chlapec mal mentalne aj fyzicke postihnutie, vsetko sa muselo prisposobovat jemu, doslova sa vsetko okolo neho tocilo a chudninka jeho maminka to mala neskutocne narocne...po jeho smrti bola v depresii ale uz sa dostava naspat do zivota a od noveho roka už aj pracuje (predtym bola na opatrovatelskom) a znova sa jej vracia do oci zivot -- asi prvykrat za dlhe roky osm ju videla uvolnenu, a nebola 24/7 v strehu. jedine co mi napada je byt proste empaticka, urcite ta maminka dufa ze chlapcovi to pomoze (aj ked je realne ze to nepomoze vobec, proste ale nema ine vychodisko, len tak ho asi zadusit vankusom nemoze...)
@anonym_autor chapem Ta, ale Ty si ta, ktora ma zdrave deticky. Isla by som s nimi na ine ihrisko. To od druhej mamicky nemozno chciet, ma to velmi tazke.
@anonym_a5ed9f ja viem, mne nerobí problem ísť inde...len neviem ako by som vysvetlila staršiemu tak, aby sa on potom nešiel pýtať maminy napríklad alebo aby som nepovedala niečo čo viac ublíži...nechcem mu dávať môj pohľad, že sa ich bojím...ale na druhej strane nechcem aby mal syn pocit že za ním môže ísť ako zakymkolvek iným a hrať sa s ním lebo toho sa bojím že chlapec zaútoči...môj syn je neuveriteľne kontaktný a priateľský s batoľatámi až po dospelých on proste vidí chlapca , príde za ním lebo si myslí že chudák chlapec idem sa s ním hrať a problém je na svete...a poznám si syna keď mu poviem že chlapček je chorý a on sa hra inak , tak nech za ním nechodí, synovi to nedá a pôjde konverzovat... Spýta sa tej maminy že čo mu je napr. Alebo na neho bude hovoriť že čo ti je, bolia ťa nožičky ? ( On chápe chorobu iba tak ako to pozná ) A chcela by som mu to vysvetliť aj tak aby v živote aj k iným deťom postihnutým nevyznel kruto...ale nenapadlo by ma každopádne aby ťa mamina s ním niekam odchádzala , ihrisko je pre všetkých...a to každopádne...
Bude to na dlhšie čítanie, ale ked mas cas a chceš, dám ti možno iný pohľad na vec.
Ked som bola malá, moja mamina mala tri kamarátky a ony mali deti. Boli sme "partia" štyroch detí, boli sme rovnako starí.
Bývali sme v tom istom paneláku, mali sme ihrisko (tozumej dve hojdačky, šmýkalku a pieskovisku) pred vchodom. Do nášho paneláku sa nasťahovala rodina s postihnutým synom. Mal vtedy 18r, mentálne asi 5-6 ako my. Najprv sme sa ho bali, veľký chlapec, bol aj dost pri sebe. No naše mamy mu dali šancu. Dali šancu aj jeho mamine. Skamaratili sa, skamaratili sme sa my a boli sme najlepší kamaráti. Nikdy nam neublížil. Bola s ním sranda, doteraz chodíme napríklad na jarmok spolu. Ja mam 23, strazim ho a on ma uz 33, no mentálne ako dieta. Poteší ho balon ci cukrová vata. Veľmi rada na detstvo spomínam a práve aj na neho. Vždy sme vedeli ze je iny, no nikdy sme mu to nedali pocítiť, pravze sme ho "obdivovali" ze nam pomohol vyliezť na strom, pomohol nam obrat čerešne z výšky kde sme my nedosiahli. Ano, to je ten lepší prípad. Mozno miernejšia diagnoza. Ina diagnoza.. a vsetko to začalo tym, ze sa naše mamy dali do reči s jeho mamou.
Ale, mam aj druhy príbeh. Na toto ihrisko chodil este jeden chlapec, no bol na pohľad iny, nerozprával, len vydával zvuky. Sedel na kraji pieskoviska a bud kričal alebo len pozoroval. Tiez mohol mar 15-16r. Mal sestru ktora bola zdravá, v našom veku, ale ta s detmi nikdy nehrala. Sedela pri nom.
Aj ked sme sa my ako deti snažili spoznať ho, jeho mamina nam to vyslovene zakázala, lebo sa bála, co urobí. Ja som sa az po rokoch dozvedela od mojej mamy, ze jej jediný ventil bol ist von. Ze doma to s nim bolo na nevydržanie, susedia sa sťažovali, a ze jedine bol kľudný vtedy, ked pozoroval. Ale ze každá návšteva ihriska ju stala kopec nervov, lebo nikdy nevedela co urobí. Ci bude vklade sedieť, alebo zaútočí.
@anonym_2f2bf5 len chlapec, o ktorom píše autorka témy je agresívny, možno sa tak snaží nadviazať kontakt, že po inách deťoch šmarí hračky, písala, že jednímu dieťaťu rozťal čelo tatrou. On si neuvedomuje, čo robí, je to veľmi ťažké pre jeho mamičku, ale tak isto aj pre ostatných rodičov, ktorí chránia svoje deti. Univerzálny recept neexistuje. Poznám rodinu s postihnutým dievčaťkom, má 12 rokov, stretávame sa roky, ale za kamarátov nás nepovažuje, viac menej nás ignoruje, pri pokuse o kontakt s ňou ublíži. Naopak, s mužom, ktorého videla prvý krát v živote, sa bavila celý večer, je to nepredvídateľné
@domka222 veď práve musí to byť ťažké a potom ideš von a všetci ujdú...ja taká nechcem byť zároveň sa ale bojím o svoje deti a neviem ako pristupovať k nej a chlapcovi...nechcem aby si myslela že ju súdim..ani moje ľútovanie jej nepomôže ...musí to byť ťažké ale iba som uvažovala že či to má,,odporučené,, napr. Od psychológa že treba chlapca zaclenovat a musi to byť o to horšie že od nej všetci utekáme...🤷
@anonym_autor asi by som sa prihovorila v tom zmysle, že by ste sa radi hrali aj v piesku napríklad, ale všimla si si, že chlapec buď nemá rád spoločnosť, alebo sa takto teší. Aby si vedela ako reagovať. Tiež chodíme na Ihrisko, kde chodí chlapček a autizmom, niekedy vrieska, niekedy húka, niekedy so ženou trasie, ...opýtala som sa normálne mamičky, či má rád deti, či mu nevadí, ak je niekto pri ňom, nie v zlom, ale aby sme ho zbytočne nerozrušili, predsa viem skôr vysvetliť mojom zdravým deťom, že nech nejdú teraz na preliezku, lebo chlapček bude kričať, ako jeho ťahať preč, alebo zazerať .
@anonym_autor Vase deti sa kamaratit nebudu a tvojou prioritou by mala byt ich bezpecnost. Asi by som na to ihrisko prestala chodit. S mamou chlapca ale mozes skusit ist na kavu (bez deti) a skusit, ci si mate co povedat.
Podľa popisu ide veľmi pravdepodobne o ťažšiu poruchu autistického spektra alebo kombinované mentálne postihnutie. Náhle útoky, hádzanie predmetov, sadnutie si na dieťa, silné výkriky a nulové čítanie sociálnych signálov sú typické prejavy. Nie je to zlomyseľnosť. V takomto stave nevie bezpečne fungovať v kolektíve malých detí bez veľmi úzkeho dohľadu. Môže tolerovať prítomnosť iných detí, napodobňovať hru, byť vedľa nich, ale nevie regulovať impulzy ani silu. To znamená, že riziko úrazu tam vždy bude.
Prečo tam chodia? Áno, mama sa ho pravdepodobne snaží socializovať a adaptovať.
Zároveň je možné, že nemá inú možnosť, nemá asistenciu a ihrisko je jediné miesto, kde môže ísť medzi ľudí.
@anonym_2f2bf5 len chlapec, o ktorom píše autorka témy je agresívny, možno sa tak snaží nadviazať kontakt, že po inách deťoch šmarí hračky, písala, že jednímu dieťaťu rozťal čelo tatrou. On si neuvedomuje, čo robí, je to veľmi ťažké pre jeho mamičku, ale tak isto aj pre ostatných rodičov, ktorí chránia svoje deti. Univerzálny recept neexistuje. Poznám rodinu s postihnutým dievčaťkom, má 12 rokov, stretávame sa roky, ale za kamarátov nás nepovažuje, viac menej nás ignoruje, pri pokuse o kontakt s ňou ublíži. Naopak, s mužom, ktorého videla prvý krát v živote, sa bavila celý večer, je to nepredvídateľné
@anonym_7e3cf7 ja viem, dočítala si celé, co som napisala?
@anonym_2f2bf5 len chlapec, o ktorom píše autorka témy je agresívny, možno sa tak snaží nadviazať kontakt, že po inách deťoch šmarí hračky, písala, že jednímu dieťaťu rozťal čelo tatrou. On si neuvedomuje, čo robí, je to veľmi ťažké pre jeho mamičku, ale tak isto aj pre ostatných rodičov, ktorí chránia svoje deti. Univerzálny recept neexistuje. Poznám rodinu s postihnutým dievčaťkom, má 12 rokov, stretávame sa roky, ale za kamarátov nás nepovažuje, viac menej nás ignoruje, pri pokuse o kontakt s ňou ublíži. Naopak, s mužom, ktorého videla prvý krát v živote, sa bavila celý večer, je to nepredvídateľné
@anonym_7e3cf7 No to je najhoršie, že proste takéto deti sa čítať nedajú, zo sekundy na sekundu sa zmenia z vysmiateho dieťaťa na útočiace... Napríklad mohol by sa aj ten menší pekne s ním hrať a nevytočiť ho, ale napríklad pôjde lietadlo okolo alebo ho bude otravovať komár a to ho vytočí a začne byť agresívny na okolie...
No mama to veru nema ľahké...o to ťažšie, ze ked na ihrisko prídu, tak vidi ako všetci alebo väčšina odchádzajú.
A nie len deti ale častokrát aj dospelé osoby so znevyhodnenim su nevyspytateĺní.
Pracujem s osobami s postihnutím uz 18.5 roka, zažili sme kadečo 🙂.
A čo by som robila na tvojom mieste? Skusila sa prihovoriť skôr tak o ničom...zdravím, nevidím vas tu prvý x, bývate niekde v okoli? A možno to už pôjde. Ono záleží či aj dotyčná má záujem o komunikáciu. Niektoré su už zrejme osudom dosť negatívne nastavené a dostane sa ti len odvrknutie (kedze dennou situáciou aj matka veľmi dlhodobo trpí) alebo si dobre pokecáte.
Ohľadom vlastných detí by som sa snažila byť, hrať viac menej medzi tvojimi a chlapcom aby som bola v pripade nečakanej reakcie nablízku. Žiaľ budes musieť byť ostražitá celý cas.
Deťom vysvetliť tak (hoc 4.5 roka je asi dosť málo aby to syn pochopil), že Žiaľ nie všetky detičky sa narodia zdravé, že ich neboli nožička, ale že sa už narodia choré...aspoň takto sa to snažím ja mojim vysvetľovať, ale moje sú o niečo staršie.
@sissy27 ja mám práve z toho obavy , že s inými maminami si vždy začneme rozhovor o deťoch ale bojím sa že jej by som len zbytočne pripomínala že ona nemá zdravé dieta, rieši úplne iné veci čo si ja neviem ani predstaviť a nechcem jej ublížiť že poviem niečo čo ju zabolí...viackrát som rozmýšľala sa jej prihovoriť ale vždy som sa na poslednú chvíľu stiahla, niesom úplne zdarma v konverzaciach ani bežné nieto ešte s nejakými ,,specifikami,, ...
@anonym_autor pozri, ona vie, ze ma hendikepovane dieta. Mozno nebude mat zaujem sa s tebou bavit a mozno bude vdacna, ze sa najde niekto, kto od nej neuteka. Ja by som to skusila, za to nic nedas.
@anonym_autor je mi celá tá situácia taká ..neviem sa správať tak aby som ochránila moje deti a aby som zároveň neublížovala viac tej mamine , má toho naloženého dosť... Ja sa priznám že keď vidím chlapca ako sedí na kolotoči a zazera na tie malé detičky , nieje mi všetko jedno... Asi aj ja by som sa bála že mi ublíži, ten pohľad je taký...no...veď asi viete...neviem to čítať a neviem čo všetko sa môže stať...čo by ste robili ? Išli by ste vždy preč alebo vysvetľovali deťom ? A ak vysvetľovali, ako im to poviete tak aby to nezranovalo tu maminu ( chlapec asi nevníma , neviem posúdiť )