Prežívanie smútku po úmrtí rodiča
Mám proste pocit ako keby si to neviem priznať, neverím že je to reálne, hoci sú odvtedy už 2 týždne. V deň oznámenia úmrtia a druhý deň som bola úplne v pohode. Potom 2 dni som mala také, že som bola smutnejšia. A odvtedy je to také, že proste na pár sekúnd mi to počas dňa príde ľúto ak si spomeniem že tu nie je, cítim že veľa vecí čo mi robilo predtým radosť mi nerobí, ale nemám pocit že by som nejako smútila. Bojím sa hlavne toho, že to nejako v sebe potláčam a proste si týmto spôsobím do budúcna nejakú psychózu a podobne, som celkovo človek čo veci v sebe dusí. Ako ste to mali vy?
Keď mi zomrel otec, mala som 33 rokov. Bola to smrt v dôsledku porážky, 3 dni lezal v kóme. To bol asi najhorší čas, potom až do pohrebu. Trocha sa to zlepšilo a veľký smútok prišiel po 3 týždňoch, keď sa mi zdalo, že som otca už dlhšie nevidela. To uvedomenie si, že už vlastne nikdy nepríde. A po týchto 3 týždňoch to už šlo k lepšiemu, da sa povedať, že som už prestala smútiť a život išiel ďalej.
@anonym_autor je v poriadku aj to ako to ty prezivas. Moze prist moment, ked ta smutok zaplavi v plnej sile. Nevies co a kedy to spusti, ale potom sa tomu nebran. Aj to bude v poriadku. Neexistuje jediny spravny sposob ako prezivat smutok, kazdy to mame inac.
@anonym_autor je to uplne normalne. najhorsie su mesiace neskor ked si ozaj uvedomis co sa stalo, prve mesiace telo sa brani a drzi sa emocne na dno, je to prirodzena obrana tela ochrana pred kolabsom. ja smutim uz roky a pred rokom som prisla o milovanu osobu a dodnesneho dna placem kazdy den, radost? nemam ziadnu, len z deti. uz ma nic netesi nebavi, nevidim svetlo na konci tunela, navravam si choroby kedze u nas zial to bola hnusna rakovina co mi zobrala mladeho surodenca a neviem sa z toho dostat a co mi ostalo? oci pre plac de presie, fobia z chorob a smrti , cele zle .inac som prezivala ked mi umrel otecko na ''starobu'' a ovela horsie preszivam ked ti umre mladi surodenec. to neviem doteraz prijat.a vianoce? preplacem a prepijem.s mierou.
@anonym_34d06e Vianoc sa bojím aj ja, to bude ťažké. Tu bol prípad, kedy už rodič mal tých diagnóz viac a teda vedela som, že tu nebude ešte 20 rokov, už to išlo dole vodou, ale zase nik z rodiny vrátane mňa nečakal ani že sa to tak rýchlo zvrtne a tak rýchlo umrie, proste verila som ešte mesiac dozadu že tieto Vianoce budeme spolu v kontakte hoci som vedela, že tých spoločných Vianoc už veľa nebude.
@anonym_34d06e Vianoc sa bojím aj ja, to bude ťažké. Tu bol prípad, kedy už rodič mal tých diagnóz viac a teda vedela som, že tu nebude ešte 20 rokov, už to išlo dole vodou, ale zase nik z rodiny vrátane mňa nečakal ani že sa to tak rýchlo zvrtne a tak rýchlo umrie, proste verila som ešte mesiac dozadu že tieto Vianoce budeme spolu v kontakte hoci som vedela, že tých spoločných Vianoc už veľa nebude.
@anonym_autor prajem vela sil. :(
Keď mi zomrel otec, mala som 33 rokov. Bola to smrt v dôsledku porážky, 3 dni lezal v kóme. To bol asi najhorší čas, potom až do pohrebu. Trocha sa to zlepšilo a veľký smútok prišiel po 3 týždňoch, keď sa mi zdalo, že som otca už dlhšie nevidela. To uvedomenie si, že už vlastne nikdy nepríde. A po týchto 3 týždňoch to už šlo k lepšiemu, da sa povedať, že som už prestala smútiť a život išiel ďalej.
@anonym_76d9e3 po 3 tyzdnoch to bolo lepsie? wau. ozaj to mame kazdy inac.
@anonym_76d9e3 po 3 tyzdnoch to bolo lepsie? wau. ozaj to mame kazdy inac.
@anonym_34d06e Ano, tak do mesiaca a potom pri nejakej spomienke. Je to už 16 rokov.
@anonym_34d06e Ano, tak do mesiaca a potom pri nejakej spomienke. Je to už 16 rokov.
@anonym_76d9e3 :(
Prežívala som to asi rovnako. Proste som fungovala vlastne takmer normálne. Samozrejme, že mi veľmi chýba, aj po rokoch,ale nezložila som sa. Psychóza neprišla, ani zhoršenie.
Je úplne normálne, ako to prežívaš. Ja som to mala podobne. Nesmutila som vkuse, ale akoby po dávkach. Je to už pol roka a ten smútok prichádza občas tak navalovo, spolu s výčitkami svedomia.
@anonym_34d06e Vianoc sa bojím aj ja, to bude ťažké. Tu bol prípad, kedy už rodič mal tých diagnóz viac a teda vedela som, že tu nebude ešte 20 rokov, už to išlo dole vodou, ale zase nik z rodiny vrátane mňa nečakal ani že sa to tak rýchlo zvrtne a tak rýchlo umrie, proste verila som ešte mesiac dozadu že tieto Vianoce budeme spolu v kontakte hoci som vedela, že tých spoločných Vianoc už veľa nebude.
@anonym_autor vianoc sa neboj, s tým už proste nič neurobíš. Oveľa horšie Vianoce boli, keď sme všetci vedeli, že o rok už s nami nebudú. Vyprážala som kapra a padali mi slzy ako hrachy. Potom sa rýchlo dať dokopy, aby si nikto nič nevšimol a pri stole a stromceku sa pretvarovat, že sa nič nedeje. To boli najhoršie Vianoce. Sú to už dlhé roky, ale zostalo to vo mne ako trpká spomienka. Vtedy som prišla o otca a tento rok o mamu.
@anonym_autor vianoc sa neboj, s tým už proste nič neurobíš. Oveľa horšie Vianoce boli, keď sme všetci vedeli, že o rok už s nami nebudú. Vyprážala som kapra a padali mi slzy ako hrachy. Potom sa rýchlo dať dokopy, aby si nikto nič nevšimol a pri stole a stromceku sa pretvarovat, že sa nič nedeje. To boli najhoršie Vianoce. Sú to už dlhé roky, ale zostalo to vo mne ako trpká spomienka. Vtedy som prišla o otca a tento rok o mamu.
@anonym_3232c4 je to ťažké tak či tak. Je to ťažké ak vieš že času je málo a chceš ho prežiť čo najkrajšie ale nedá sa proste zabudnúť na to že tých chvíľ už veľa nebude a je ťažké užiť si to a rovnako je to ťažké aj takto keď proste ten čas nám dopriaty nebol a zvrtlo sa to rýchlejšie ako sa očakávalo.
smutenie nie je linearne, na mna to najviac dolahlo asi mesiac po, potom chvilku lepsie a teraz pre Vianocami zase tazko
@anonym_autor je to uplne normalne. najhorsie su mesiace neskor ked si ozaj uvedomis co sa stalo, prve mesiace telo sa brani a drzi sa emocne na dno, je to prirodzena obrana tela ochrana pred kolabsom. ja smutim uz roky a pred rokom som prisla o milovanu osobu a dodnesneho dna placem kazdy den, radost? nemam ziadnu, len z deti. uz ma nic netesi nebavi, nevidim svetlo na konci tunela, navravam si choroby kedze u nas zial to bola hnusna rakovina co mi zobrala mladeho surodenca a neviem sa z toho dostat a co mi ostalo? oci pre plac de presie, fobia z chorob a smrti , cele zle .inac som prezivala ked mi umrel otecko na ''starobu'' a ovela horsie preszivam ked ti umre mladi surodenec. to neviem doteraz prijat.a vianoce? preplacem a prepijem.s mierou.