Závidím ľuďom vlastné bývanie
Občas ma prepadne taký zvláštny pocit… niečo medzi jemnou závisťou, smútkom a otázkou "prečo to niekto dostane automaticky a iný za to musí bojovať celý život?". Keď vidím ľudí, ktorí vyrastali vo vlastnom dome, majú po starých rodičoch chatu, byt, pozemok… alebo len tú istotu, že ak by sa niečo pokazilo, vždy sa majú kam vrátiť.
U nás to tak nikdy nebolo. Naši celý život v nájme, a ja som to vlastne prevzala ako štafetu. Žiadne rodinné vlastníctvo, žiadne múry nasiaknuté spomienkami, žiadne "toto raz bude tvoje". Skôr večný kolobeh zmlúv, nájmov, otáznikov a tichého dúfania, že majiteľ si to nerozmyslí práve vtedy, keď sa človek cíti najviac unavený.
A hoci si z toho väčšinou robím srandu, občas to veľmi zamrzí. Ako práve v týchto chvíľach. Lebo vlastní bývanie nie je len o tehlách a streche. Je to o pocite bezpečia, o tom, že niekde patríš. O tom, že keď zatvoríš dvere, svet ostane vonku a ty máš svoje malé kráľovstvo, ktoré ti nikto len tak nevezme.
Veľmi veľmi veľmi ťažké si v dnešnej dobe zaobstarať vlastné bývanie.
Prvý byt - garsónka v BA, novostavba
Ešte bez partnera
Práca fixná, plus vikendy všelijaké brigády, skladanie letákov, balenie časopisov, upratovanie na stavbách
Rok brutal ťažký, fakt základná strava a nič na seba
Ale svoj mini priestor
Po 3 rokoch predaj a kúpa dvojizbak, už dvaja
Dalo sa, moc sme nevyskakovali
Po 4 rokoch predaj a kúpa pozemku a stavba domu
Zase 4 roky skromnejší život (podľa našich nastavení možno), ďalšie roky ok a po vyplatení hypo super
Začať sa dá aj s malom
Ak nemáš pomoc od rodičov, musíš si to ako mnoho iných odmakať a vydržať. Ak teda planujes slušný život a nerobíš CEO
@anonym_85f3fe aj v Nemecku je bežné, ze ludia byvaju v prenajatom aj celý život
@anonym_6db9dd len v zahraničí je inak rozvinutý trh s nájomnými bytmi, iné podmienky, len napríklad Česko a Slovensko je veľký rozdiel. Tu drvivá väčšina ľudí byt vlastní a nájmov málo a napríklad človek s deťmi, človek s mačkou/psom, Róm, chorý človek a podobne sa k nájmu ani nedostane lebo ho všetci odmietnu. Takže to by som neporovnávala.
@mane01 k tomu tvrdeniu len toľko, že účty za byt (hypo, energie, poistka, internet) nás vyjdu na 1300 a dočasne (počas materskej) prenajímame za 700, čo nepokryje ani len hypo.
Takže nie, ak niekto má obyčajný plat a ešte k tomu je sám, častokrát nemá šancu bez pomoci rodiny zobrať hypo a utiahnuť byt (ak rátame mestá ako je BA, KE alebo ZA). Mám v okolí veľa takýchto prípadov.
@anonym_3e4120 s tým súhlasím a napriek tomu si myslím, že lutovanie sa, človeku nepomôže. Aj ja som kedysi začínala, pracu som mala v BA, o bývaní v BA som nemohla ani snívať. Kúpili sme s mužom byt v cudzom meste (on mal vtedy sezónnu prácu, čiže banka ho brala ako keby ani nemal príjem), vyše hodiny vlakom z BA. Vzali sme si úver na 1,5 izb.byt, lebo sme počítali s tým, že príde dieťa a vedeli sme, že viac potom z jedného platu neutiahneme. A to sme mali úrok 7%, také že 4% vtedy nehrozilo. Každý deň som dochadzala. Neskôr, po rodičaku, keď začali chodiť deti do škôlky a vrátila som sa do prace, sme byt vymenili za väčší a časom sme si mohli dovoliť aj bývanie v BA. Samozrejme s hypo do dôchodku. Lenže dnes chcú ľudia všetko a hneď. To je samozrejme nereálne. Ale verte, že väčšina ľudí nedostala nič zadarmo.
@anonym_autor so sebaľútosťou a závisťou si nič nekúpiš, vedela si, že rodičia ti finančne nepomôžu. Keď tak túžiš po vlastnom bývaní, mohla si si počas voľna na VŠ zarobiť peniaze v zahraničí a niečo našetriť, pracovať cez víkend počas štúdií...
Mladí majú aj 2 zamestnania, aby si zarobili na 20% depozit. Nie každý sa spolieha na dedičstvo, ľudia sa dožívajú cez 70-80 rokov, čakať na smrť rodičov, starkých, aby si si z toho zabezpečila bývanie je fakt desivá predstava. Na začiatok stačí malá garsónka, časom niečo väčšie. Miesto vyplakávanie na MK si nájdi extra job.
@anonym_617487 Nemám, preto si to chcem zariadiť inak, ale v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, keď človek nemá pomoc od rodiny. V mojom okolí dostali všetci na základ hypotéky od rodiny.
@anonym_autor kolko mas rokov? Ja som od 18 tky ,vedela, ze nic ine nebudem riesit ziadne dovolenky auta, len byvanie. V tej dobe boli vysoke urokove sadzby a ja som zarabala strasne malo. Uver mi ani nedali. Potom som odisla do zahranicia. A proste som nasetrila na byt. Nikto mi nic nedal. Mam rodicov, ktory maju vlastne byvanie ale financne mi vtedy nevedeli pomoct. Preto som aj cakala s detmi kym nebudem mat vlastne byvanie. Je to naozaj pocit bezpecia a dufam, ze sa ti to podari.
Ak si zdravá, bezdetná, možností máš mnoho... Môžeš si privyrábať popri hlavnom pracovnom pomere, zvýšiť si kvalifikáciu a tým získať potenciál pre lepšiu pracovnú pozíciu, ísť do zahraničia... Blokuje ťa strach opustiť tvoju komfortnú zónu? Kopa mamičiek alebo aj ľudí s podlomeným zdravím na sebe pracuje a chce sa mať lepšie... Sebaľútosť ťa nikam neposunie. Potrebuješ disciplínu. Život máš len jeden, je na tebe, ako s ním naložíš. Potenciál mať sa lepšie istotne máš.
@anonym_autor ak chceš vlastné bývanie tak treba zabrať. Nie každý to má na začiatku ľahké ale dá sa.
Nemáš deti, tak si nájdi ešte jednu prácu. Síce pár mesiacov budeš zničená ale zarobíš si na tých prvých 10-20%. Nájdi si dobrého finančného poradcu a pôjde to.
Nezúfaj. Ak si ochotná začať na tom makať tak behom 3-4 rokov to môžeš mať. A ak ste dvaja tak aj skôr.
Ty mas VS, cize ta rodina podporovala do 23.r.min. Ine rodiny daju detom peniaze a pracovnym usilim sa dopracuju aspon ku garzonke do 30.tky. Neviem ake mas naroky na to tvoje. Mozno byt v BA od 300 000 vyssie. Ale na pocit domova ti moze pomoct aj rekre chata, ponuka je presytena a dopyt slaby. Poobzeraj sa po niecom takom a zacni ty budovat nieco rodinne.".🎄🌲🎄
@anonym_autor asi by som si kupila maly byt v nejakej dedine, kde su ceny nizsie. Aj za cenu dochadzania. Casom splatis urcitu cast, predas byt a kupis si nejaky v meste. Tym ziskas vlastnictvo, pocit bezpecia. Vzdy sa to da nejako vyriesit.
@anonym_autor moja mama 2x rozvedena, stahovanie asi 7x po celej Bratislave a preto som sa do zahranicia a na byt som chcela zarobit, kym som bola v zahranici ona ako SOS disponent ucet vybielovala, takze zrusenie pristupu...potom som vzala hypoteku na byt, dnes uz ma dvojnasobnu hodnotu, aspon nieco lebo zisk z bytu nulovy, je tam ako "parazit" co si horko tazko plati zakladne zivotne potreby a ma napoziciavane vsade, uz aj svoju cast dedicstva slubila kade tade "per huba", vzdy ked sa pohadame tak mi ide tu cast darovat ale je to zase len plna huba kecov. Vezmi zivot do vlastnych ruk, ked to za teba rodicia nevybavili.
Nie kazdy sa narodi so zlatou lyzickou v hube
S muzom mame uz aj spolocny byt, sme v Cechach a ten prvy byt idem predavat lebo uz ma nevavi po zobrani chodit aby mama poslala nutne minimum
Autorka a kde bývaš? Máš deti, muža? Koľko máš rokov? Aký máš príjem? Viem si predstaviť že pre slobodnú matku v BA je celkom problém si niečo kúpiť. Skús napísať o sebe čo najviac, aby sme ti vedeli poradiť. Ak máš muža tak čo tak úver zo štátneho fondu? Nie každý dostal pozemok alebo zdedil dom. Viem, že nie každý má tie isté pracovné možnosti ale mnohí odlišli po škole do zahraničia a zarobili si. Niekedy možnosti nie su, chápem, ale často majú ludia nízku finančnú gramotnosť a preto nedosiahnu vlastné bývanie. U väčšiny ľudí si dovolim tvrdiť že možnosti aspoň na maličký bytík sú.
Nedostane každý všetko automaticky. Ja som nedostala od nikoho nič a predsa som si kúpila časom vlastnú nehnuteľnosť. Síce chce to vraziť ešte veľa peňazí, no ten pocit, že niečo mám vlastným pričinením stojí za to... Možno netreba sa ľutovať,ale na tom pracovať a možno aj upustiť od nárokov.
@anonym_autor Úplne ťa chápem a rozumiem. Ak nie sú dva platy a istota, že neprídeš zo dňa na deň o prácu tak sa hypo splácať dá. Dvaja sú dvaja a veľa mladým ľuďom pomáhajú stále rodičia.Bohužiaľ doba je ťažká.
My vlastné bývanie síce máme, ale naše deti v tejto našej hladovej doline a v tomto štáte to majú ťažké a mega.
Čo sa týka vlastného bývania. Mať na Slovensku vlastné bývanie je len otázka regiónu.
Cena 3-izbového bytu 77m2 s dvomi balkónmi v Katarínskej Huti je 48.000€
Pri 40.000€ hypotéke s úrokom 3.5% na 25 rokov je to 200€ mesačne, čo by možno nemusel byť problém.
Chcem tým povedať, že mať vlastné bývanie nie je len o tom niečo niekde (hocikde) vlastniť.
@anonym_autor ideš zle na to. Je to o ambíciach a ísť si za svojím. Ja s mojím príjmom 550€ v čistom v roku 2013 som si zobral byt na hypo za 40 000€. Potom asi o rok som si našiel terajšiu manželku. Byt som v r.2021 predal, kupili sme pozemok a postavili dom. Nikto nám nič zadarmo nedal ani nepomohol. Rodičov nemáme, súrodenci majú svoj život a problémy. Na všetko sme sami. Keďže ja aj manželka sme ambiciózni ľudia, samozrejme sme sa neuspokojili s malým príjmom. Teraz po rokoch sme už na oveľa vyššom čísle (šak platíme hypo 1000€), ale len preto, že sme to obaja chceli a chceme. Ale začínali sme z mála bez cudzej pomoci. Tiež sme určitú dobu bývali v podnájme a jedného času som mal 3 práce. Netreba závidieť a vyplakávať, ale povedať si, čo môžem urobiť pre to, aby som sa mal lepšie. Lebo ľudia vyplakávajú a pritom majú možnosti ako si svoj život zariadiť inak.
@anonym_autor vsetci byvaju na hypo,pokial nezdedili...viac poznam z okolia co sa mladych tyka,ze iba hypo,k tomu spotrebny,k tomu lizing a neviem co vsetko.To co vidis ludia nevlastnia ale splacaju.Tiez mam s manzelom "vlastny"byt,ktory bude nas o 30rokov(ak sa nieco nedomrvi).Ale chapem co chces povedat.Nam dala hypo iba jedna banka a rokom sa to zhorsuje a uz aj tie hypoteky budu luxus...Na druhej strane je to istota,mozme o byte rozhodovat,prerabat si ho,sme panmi nasho byvania,nikto nas negezuje,nikomu sa nemusime spovedat,nikto nas nevyhodi z dna na den.
@anonym_autor
Otvor oči a pozri sa okolo seba koľko ľudí má nevyliečiteľnú chorobu,koľko ľudí má deti na detskej onkológii,koľko ľudí museli pochovať svoje dieťa. A potom si zváž,či je vlastné bývanie naozaj to najdôležitejšie.
Pozri mi 50+ sme skoro všetci vyrástli v podnikových, mestských a neviem ešte akých bytoch a sme tu a tiež sa veľakrát ľudia museli sťahovať. Veľa krát rodina bývala v dvojizbových bytoch a mali aj tri deti a vyrástlo veľa napr lekárov, inžinierov a pod,ale myslím že podstatne slušnejších ako teraz. Áno len vtedy sme žili nohami na zemi,vážili sme si života, zdravia,starších ľudí a pojem ako životný štandard,resp životný priestor sme nepoznali. Aj napriek takémuto "zlému a ťažkému" životu sme spolu viac držali a pomáhali si. Zapamätaj si, prekrývajú sa takou perinou na akú máš a tiež porozmýšľaj,prečo toľko ľudí dnes užíva antidepresíva? pretože im je tak dobre 😉?
@anonym_autor tak moji rodičia boli vo vlastnom, ale ja som aj tak odišla z domu s "holým zadkom". Myslím že je veľa ľudí ktorí si museli k bývaniu pomôcť sami, cez hypotéku. U nás na Slovensku sme na vlastnenie nehnuteľnosti dosť zavislí. Ono sa to už pomaly mení a je skupina ľudí, ktorá sa už na to díva inak. Ono by to ale chcelo nájomné byty, kde má človek aspoň nejakú istotu. Poznám veľa ľudí, čo niekde bývajú a vraj preto, lebo "korene, zázemie, rodina", držia sa v dome, niekde mimo pracovných priležitostí a ani tá rodina nejako nedrží, len o tom všetci rozprávajú. Takže nebuď smutná, niektorí možno majú, ale na šťastí im to nepridá 🫤
.. na pozemok na dom sme s muzom - vtedajším frajerom len - vyše dvoch rokov otrocili v zahraničí..a robili 12 hodín denne, obaja dve práce... žiadny deň voľna.. úroky v tej dobe vyše 6% - na stavbu sme po návrate vzali hypo..vôbec to teraz nie je také zle..
@anonym_617487 Nemám, preto si to chcem zariadiť inak, ale v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, keď človek nemá pomoc od rodiny. V mojom okolí dostali všetci na základ hypotéky od rodiny.
@anonym_autor my sme od rodiny tiež nič nedostali a momentálne už sa chystáme stavať. Vyrastala som vo vlastnom dome a tiež tak chcem pokračovať so svojimi deťmi. A s tvojím názorom o domove, pocite bezpečia a múroch so spomienkami súhlasím. Práve preto som v nájme nikdy nechcela zostať dlhodobo, čo niektorí ľudia nechápu. Niekto hľadí na obydlie praktickým okom, ja tým emocionálnym. Viem, že napr. v nájme by som nikdy šťastná nebola.
.. na pozemok na dom sme s muzom - vtedajším frajerom len - vyše dvoch rokov otrocili v zahraničí..a robili 12 hodín denne, obaja dve práce... žiadny deň voľna.. úroky v tej dobe vyše 6% - na stavbu sme po návrate vzali hypo..vôbec to teraz nie je také zle..
@rayla 😆az na to ze v zahranici sa dalo vtedy zarobit aj majland lebo kurz bol inde.
@anonym_autor ideš zle na to. Je to o ambíciach a ísť si za svojím. Ja s mojím príjmom 550€ v čistom v roku 2013 som si zobral byt na hypo za 40 000€. Potom asi o rok som si našiel terajšiu manželku. Byt som v r.2021 predal, kupili sme pozemok a postavili dom. Nikto nám nič zadarmo nedal ani nepomohol. Rodičov nemáme, súrodenci majú svoj život a problémy. Na všetko sme sami. Keďže ja aj manželka sme ambiciózni ľudia, samozrejme sme sa neuspokojili s malým príjmom. Teraz po rokoch sme už na oveľa vyššom čísle (šak platíme hypo 1000€), ale len preto, že sme to obaja chceli a chceme. Ale začínali sme z mála bez cudzej pomoci. Tiež sme určitú dobu bývali v podnájme a jedného času som mal 3 práce. Netreba závidieť a vyplakávať, ale povedať si, čo môžem urobiť pre to, aby som sa mal lepšie. Lebo ľudia vyplakávajú a pritom majú možnosti ako si svoj život zariadiť inak.
@anonym_9427b1 ludia,vy ste mimo..porovnavas rok 2013 so sucasnou situaciou??nemas prehlad ako to je na realitnom trhu a ako sa vyvija nasa ekonomika?🤦♀️
Čo sa týka vlastného bývania. Mať na Slovensku vlastné bývanie je len otázka regiónu.
Cena 3-izbového bytu 77m2 s dvomi balkónmi v Katarínskej Huti je 48.000€
Pri 40.000€ hypotéke s úrokom 3.5% na 25 rokov je to 200€ mesačne, čo by možno nemusel byť problém.
Chcem tým povedať, že mať vlastné bývanie nie je len o tom niečo niekde (hocikde) vlastniť.
@akodoma cudoval by si sa ale mladi uz dpchadzaju byvat aj do takychto regionov kvoli cenam.no a co..robit sa da aj z domu a aspon zaludnia vyludnene a prinesu trochu zivota🙂
@anonym_autor moja mama 2x rozvedena, stahovanie asi 7x po celej Bratislave a preto som sa do zahranicia a na byt som chcela zarobit, kym som bola v zahranici ona ako SOS disponent ucet vybielovala, takze zrusenie pristupu...potom som vzala hypoteku na byt, dnes uz ma dvojnasobnu hodnotu, aspon nieco lebo zisk z bytu nulovy, je tam ako "parazit" co si horko tazko plati zakladne zivotne potreby a ma napoziciavane vsade, uz aj svoju cast dedicstva slubila kade tade "per huba", vzdy ked sa pohadame tak mi ide tu cast darovat ale je to zase len plna huba kecov. Vezmi zivot do vlastnych ruk, ked to za teba rodicia nevybavili.
Nie kazdy sa narodi so zlatou lyzickou v hube
S muzom mame uz aj spolocny byt, sme v Cechach a ten prvy byt idem predavat lebo uz ma nevavi po zobrani chodit aby mama poslala nutne minimum
@kitycat v dobrom odporucam psychoterapiu aby si sa od mamy odstrihla.preco si s nou v kontakte?
@anonym_autor tak moji rodičia boli vo vlastnom, ale ja som aj tak odišla z domu s "holým zadkom". Myslím že je veľa ľudí ktorí si museli k bývaniu pomôcť sami, cez hypotéku. U nás na Slovensku sme na vlastnenie nehnuteľnosti dosť zavislí. Ono sa to už pomaly mení a je skupina ľudí, ktorá sa už na to díva inak. Ono by to ale chcelo nájomné byty, kde má človek aspoň nejakú istotu. Poznám veľa ľudí, čo niekde bývajú a vraj preto, lebo "korene, zázemie, rodina", držia sa v dome, niekde mimo pracovných priležitostí a ani tá rodina nejako nedrží, len o tom všetci rozprávajú. Takže nebuď smutná, niektorí možno majú, ale na šťastí im to nepridá 🫤
@maya_hi Ľudia nie sú závisly na vlastnenie nehnuteľnosti, ale niekde bývať musia. A je rozdiel keď platíš svoju hypotéku podľa toho koľko si berieš hypo dajme tomu 300-500 eur mesačne a keď platíš podnájom čo len garsónky idú po 500 eur mesačne. Taký 3 izbový byt podnájom 800 aj viac eur. No kto má na to, radšej platiť svoju hypotéku a po 20-30 rokoch nehnuteľnosť ostane tvoja.
@anonym_autor úplne ta chápem. Ale je zvlastne že tvoja rodina nevlastnila ziadnu nehnuteľnosť. Ja som zdedila dom po babke, inak by som mohla iba snívať. Manžel zase podedil stavebné pozemky, role, takže sa mame od čoho odraziť.
@anonym_94e3fe co je zvlastne na tom ze nic nezdedila po babke ci dedkovi? Mozno ani oni nevlastnili nehnutelnost to ze tvoj muz vlastni role a ty si zdedila dom po babke neznamena ze to ma kazdy automaticky. Rodinne vztahy su krehke nevieme co tam bolo tak sa teraz nebudeme zamyslat nad tym preco nededila boze 🤦♀️
Len nevesaj hlavu. Choď na to pekne postupne. My sme tiež nič nededili, ani manzel, ani ja. Brali sme sa, manžel študent na VŠ, ja som štúdium prerušila, chvíľu som pracovala, potom materská. Bývali sme s mojimi rodičmi v dvojizbovom byte. Narodili sa nám dvojčatá, bolo naozaj tesno. Keď mali dievčatá pol roka, manžel šprintoval a našiel si miesto so služobným "bytom".
Tie uvodzovky preto, že to boli bývalé kancelárie, jedno WC, v ňom umývadlo so studenou vodou. Prať som chodila do sociálneho zaradenie pre zamestnencov, tam sme sa aj kúpali, bolo to cca 200 m od bytu. Po piatich rokoch manžel zmenil zamestnanie, po dvoch rokoch sme v meste kam dochádzal kúpili družstevný byt. Pracovali, šetrili sme, podnikám. Teraz máme veľký dom, chalupu, investované peniaze ako istotu na dôchodku.
Tak začni pomaly, po troškách, veď ako hovorieval Baťa, aj malé telce robia hnoj. Verím, že sa ti to podarí.
@anonym_85f3fe aj v Nemecku je bežné, ze ludia byvaju v prenajatom aj celý život
@anonym_6db9dd a Slovensko je k Nemecku 1 k jednej?