Kto by mal robiť vo výrobe?
Vo vlaku som počula rozhovor dvoch žien, ktorým neprijali potomkov ani po odvolaní na vybrané stredné školy. Ako núdzové riešenie si deti teda vybrali učebné odbory s maturitou a po polroku sa pokúsia prehlásiť na pôvodne vybrané stredné školy - "pretože by bolo škoda, ak by decko, ktoré sa učilo na dvojky-trojky , či o trochu horšie, muselo muklovať pri páse."
Máme zúfalý nedostatok robotníkov najmä v strojárstve, stavebníctve, v službách. Na profesii je 83 strán inzerátov, kde hľadajú operátorov výroby, zväz zamestnávateľov začína tlačiť na min. školstva k redukcii počtu prijímaných žiakov na gymnázia a niektoré stredné školy s humanitným zameraním.
Napriek postupujúcej automatizácii je vysoká potreba robotníckych profesií, a bude aj v budúcnosti. Kto by teda z generácie vstupujúcej do produktívneho veku mal robiť vo výrobe a v iných robotníckych profesiách?
Stručné zhrnutie
- Na Slovensku je výrazný nedostatok pracovníkov v strojárstve, stavebníctve a v službách a pracovné portály v diskusii spomínali napríklad „83 strán“ inzerátov na pozície operátorov výroby.
- Zväz zamestnávateľov tlačí na Ministerstvo školstva za redukciu počtu prijímaných žiakov na gymnáziá a na niektoré humanitné stredné školy ako riešenie nerovnováhy medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce.
- Diskusia uvádza, že nízke mzdy (v príkladoch 750–890 € hrubého a bežne okolo 800 € hrubého), nepriaznivé pracovné podmienky (2/3‑zmeny, tlak na výkon, nočné smeny) a spoločenské vnímanie povolaní znižujú záujem o prácu vo výrobe, pričom firmy riešia nedostatok aj náborom zahraničných pracovníkov a požiadavkami na rekvalifikáciu.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo chýbajú pracovníci vo výrobe a remeslách na Slovensku?
A: Diskusia identifikovala hlavné príčiny ako nízke mzdy (bežne okolo 800 € hrubého podľa príspevkov), náročné pracovné podmienky (nočné smeny, monotónna pásová výroba, tlak na výkon) a spoločenské dehonestovanie manuálnych povolaní; tiež sa uvádza, že niektoré učňovské odbory stratili žiakov a školy zanikli.
Q: Aké sú typické mzdy pre operátora výroby?
A: V diskusii boli uvedené príklady 750 € hrubého v jednej veľkej fabrike a 890 € hrubého v malej strojárskej firme (pri 890 € hrubého spomenuté približne 700 € čistého), pričom štandardné ponuky sa už opakovane uvádzali okolo 800 € hrubého; automobilky zvyčajne ťahajú priemer miezd hore, sub‑dodávatelia často platia menej.
Q: Nahradia roboty ľudí vo výrobe v najbližších 5–10 rokoch?
A: V diskusii sú protichodné názory: niektorí uvádzali horizon 5–10 rokov pre výraznejšiu automatizáciu; iní argumentovali, že masová náhrada vyžaduje obrovské investície, odborníkov na obsluhu a údržbu a preto nie je v krátkom období realistická (toto tvrdenie je v diskusii sporné).
Q: Ako zvýšiť atraktivitu robotníckych povolaní?
A: Diskutujúci odporúčajú vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky, benefity, stabilizáciu pracovného času (obmedziť nadmerné nočné smeny), väčšiu investíciu do odborného vzdelávania a väčšiu účasť firiem na výchove žiakov (škola pri podniku).
Q: Môžu firmy doplniť chýbajúcu pracovnú silu zahraničnými pracovníkmi?
A: Áno; v diskusii sú príspevky o nábore pracovníkov z Rumunska, Ázie a Ukrajiny a o tom, že mnohí slovenskí mladí odchádzajú pracovať do Nemecka za vyššími zárobkami.
Q: Čo je potrebné na podnikanie v niektorých remeslách (viazaná živnosť)?
A: V diskusii zaznelo, že na viazanú živnosť v niektorých remeslách je potrebný výučný list (teda odborné vyučenie), a preto si niektorí študenti popri výške robia výučný list pre istotu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nízké mzdy a zlé pracovné podmienky sú hlavnými faktormi nedostatku pracovníkov vo výrobe a remeslách.
- Odborné/učňovské školy majú nízky záujem žiakov; niektoré učňovské odbory a školy skončili pre nedostatok žiakov.
- Rekvalifikácia a posilnenie odborného vzdelávania sa považujú za potrebné opatrenia spolu so zlepšením pracovných podmienok.
Sporné názory
- Automatizácia: jedna strana tvrdí, že roboty môžu za 5–10 rokov prevziať väčšinu manuálnej práce; druhá strana tvrdí, že masová automatizácia je v krátkom období nereálna kvôli vysokým investíciám a potrebe odborníkov na prevádzku a údržbu.
- Školská politika: Zväz zamestnávateľov navrhuje redukciu prijímacích kvót na gymnáziá a humanitné školy; oponenti tvrdia, že obmedzovanie prístupu k vzdelaniu by bolo diskriminačné a nevhodné legislatívne zásahy.
- Hodnota práce: niektorí účastníci zdôrazňujú, že „žiadna práca nie je podradná“, zatiaľ čo iní poukazujú, že spoločenské vnímanie niektoré povolania devalvuje a to znižuje záujem o ne.
Otvorené otázky
- Ako konkrétne financovať výrazné zvýšenie miezd bez presunu výroby do lacnejších krajín?
- Aký je realistický časový rámec automatizácie pre slovenské odvetvia vrátane nákladov na investície a údržbu?
- Ako prakticky prepojiť odborné školstvo s potrebami firiem (napr. vznik škôl pri podnikoch) a skrátiť čas medzi zmenou trhu práce a zmenou školských osnov?
- Aké legislatívne kroky by mali prijať štátne inštitúcie pre riešenie nerovnováh medzi vzdelávaním a trhom práce (bez diskriminácie)?
Spomenuté značky a firmy
Zväz zamestnávateľov, Ministerstvo školstva, Gastro Unia, Bernolákovo, Skalica, Tesco, Billa, Lidl, IKEA, MHD, Podnikajte.sk
Spomenuté produkty a metódy
operátor výroby, učebné odbory s maturitou, učňovské školy, výučný list, viazaná živnosť, automatizácia, robotizácia, pásová výroba, akord, 2‑zmenná prevádzka, 3‑zmenná prevádzka, nočná práca a príplatky, rekvalifikácia, 13. a 14. plat, benefity/bonusy
Miesta a osoby
Slovensko, Nemecko, Rumunsko, Ukrajina, Ázia, Paríž, Bernolákovo, Skalica, Mečiar
@dskjhfdlkdjhl inak ja nepíšem o matkach, reagovala som na autorku takže som smerovala na ňu ako na matku inak je mi ukradnuté ako to bolo u vás aj ako to je u kohokoľvek iného 🙂
@xena0 To ja nikde nepisem. Len je uplne zbytocne tlacit niekoho na skolu, na ktoru nema, lebo to dietatu stastie neprinesie. Deti by si mali skolu vyberat samozrejme podla toho, co ich bavi, ale aj podla toho, naco maju schopnosti. Len tolko som svojim prispevkom chcela prispiet.
@dskjhfdlkdjhl ja som nepísala o žiadnom tlačení dieťaťa na školu na ktorú nemá. Písala som len Tom že vo fabrikách je práca nezaplatená a myslím že každý rodič nechce aby jeho dieťa drelo vo fabrike za smiešne peniaze. Ale s tým samozrejme čo píšeš, že by dieťa malo študovať čo ho baví a treba vedieť aj reálne zhodnotiť schopnosti maximálne súhlasím!
Istotne časť rodičov premieta do detí svoje nesplnené plány, avšak mám dojem , že dnešné deti pociťujú väčšiu potrebu mať vzdelanie, než pred rokmi. Možno k tomu prispieva i fakt, že manuálne zručnosti sú mnohým z nich cudzie (bohužiaľ), a tak pravdepodobnejšiu možnosť uplatnenia sa v budúcnosti vidia v nemanuálnej práci.
(A niekedy práve poznatok detí z rodiny, či z okolia o ťažšom, prácnejšom spôsobe zarábania na chlieb manuálnou prácou privedie deti k tomu, aby sa snažili získať vyššie vzdelanie).
@gejb len upozorňujem, máš veľa laikov, ochotný je s tvrdým y, keď už sa bavime o robotnikoch, ktorí zrejme majú 3-4 z gramatiky 😉
@milanemila ak nevieš, čo je operátor výroby, len z názvu, tak potom zrejme si ty tá zručná, z tých dvoch definicii
@dskjhfdlkdjhl myslím že to že dieťa s dvojkami ide na strednú je najmenší problém. To že dieťa ktoré sa nedokázalo učiť bez asistenta je problém. Môj brat bol dvojkár a na strednej aj trojkár a vieš akú úspešnú firmu má? Koľko odvodov dáva do štátu? Môžem kašľať zachraňovanie ekonomiky. Vieš že napr v našom meste pokladnícky a pracovníčky v tescu v Bille a pod čo poznám boli jednotkarky a asi tretina ma ekonomickú školu? Na pošte za priehradkou je kamoška ma VŠ ekonomickú a robí čo má rada aj keď za mizerné peniaze. Nikto nepotrebuje zachraňovať ekonomiku vo fabrikách s 3 zmennou prevádzkou 7dní v týždni, nech si ju zachraňujú tí čo zničili poľnohospodárstvo a ničia vysokými odvodmi drobných podnikateľov.
@cessy01 a kde ja pisem o detoch s dvojkami? Bude lepsie na buduce si poriadne precitat prispevok, az potom nan reagovat.
@dskjhfdlkdjhl hneď na začiatku píseš o deťoch s dvojkami a trojkami preto ti píšem že môj brat dvojkár a trojkár. .. treba si zapamätať svoje myšlienkové pochody
@najslonik dnes naozaj vela ludi moze robit s akymkolvek vzdelanim cokolvek, zalezi od toho, ako uchopi svoj zivot. gymnazium sice cloveku neda do zivota nic prakticke, ale poskytne dietatu 4 roky navyse na vyber pripadneho povolania(14 rocne dieta sa nemusi rozhodovat, ci ho bavi varit, strihat, elektronika, informatika, ci chce byt lekar, murar...). v dnesnej dobe je kopec kurzov. ak clovek chce, vie sa aj sam vzdelat v urcitej oblasti... preto ja nevidim problem v tom, ak niekto vychodi gymnazium a nasledne z neho nie je lekar, pravnik atd. ale ak niekto na ucnovke zisti, ze predsa len by chcel byt lekarom, uz je asi neskoro... to len ku gymnaziam. nepovysujem gymnazia na nejaky piedestal. proste len umoznuju deckam vybrat si povolanie neskor ako v 14-15 rokoch. co bol aj moj pripad, absolutne som v tom veku netusila, co chcem v zivote robit.
a zaroven ano, ked dieta vychodi nejaku odbornu skolu, tiez neznamena ze sa musi uplatnit len v tom odbore a nemoze robit nieco uplne ine. vsetko zalezi od sikovnosti a chceni toho konkretneho cloveka.
ja samozrejme budem svoje dieta respektovat vo vybere, ale urcite by sa mi nepacilo, keby sa zacnu obmedzovat gymnazia a stredne skoly za ucelom "nahnania" deti na ucnovky, lebo niekde za pasom chybaju ludia. podla mna tam chybaju kvoli tym pracovnym podmienkam.
inak moj spoluziak skoncil gympel s trojkami, stvorkami... videla som ho potom niekde v autoumyvarke pracovat. a nevidim na tom nic divne/zle. ze ten gympel presiel ltt a pracoval isty cas v autoumyvarke(neviem ako teraz). tak sa neuplatnil mozno tak ako rodicia chceli, ale urcite z neho neubudlo za to, ze studoval na gymnaziu. mozno ma uz medzitym vlastny biznis. a nemyslim si ze to, ze skoncil gymnazium by branilo tomu, aby siel pracovat do vyroby za pas, keby chce...hlavne je, aby bol clovek v zivote spokojny.
Myslím, že odklon nemalej časti nastupujúcej generácie od manuálnych prác vo výrobe je neodvrátiteľný, nespasilo by ho ani zvýšenie platov.
Keď bol jeden zo synov v maturitnom ročníku na elt priemyslovke, upozornil ich triedny, že ak v budúcnosti budú chcieť v odbore manuálne podnikať, maturitné vysvedčenie im nepostačí, na viazanú živnosť je potrebný výučný list. Tak syn, i viacerí spolužiaci si popri výške robili výúčák - elektromontér s príslušnými vyhláškami, len pre istotu, aby v budúcnosti mali.
Pokiaľ viem, len dvaja spolužiaci z tých, ktorí si výučný urobili, zostali krátkodobo v odbore. Jeden z nich si potom urobil kurz rušňovodiča, druhý išiel von. Aj náš mladý počas výšky zistil, že ľahšie si zarobí programovaním bezpečnostných systémov pre banku, než montážou, či kreslením projektov.
Je to nezastaviteľný trend, nezastaví ho žiaden celospoločenský apel, či požiadavky zamestnávateľov, hľadanie dostupnejšej cesty k zárobku je proste v ľudskej mentalite.
@mooonika1975 pozri nepoznam nikoho, kto robi vo vyrobe ani som nikdy taky inzerat nemala otvoreny, takze ano neviem co je naplnou prace operatora vyroby, ale kludne si tu na mne nahon svoje ego :D
@viestta a mozes mi napisat z ktorej casti mojich prispevkov si pochopila, ze povazujem taku pracu za podradnu? lebo "aj vdaka takym ako ty maju pocit, ze su najposlednejsia spodina", ma clekom urazilo... pretoze takyto nazor absolutne nemam.