Práca zdravotnej sestry v noci

Mala som 18 r.nastupila som na interne odd. 59 pacientov a ja sama na nočnej,lekár na telefone na inom poschodí. Zvladla som to. Treba robiť poctivo,rozmýšľať a stale sa učiť nové veci.

@janinah áno, toto je práca v domove dôchodcov, kde som sama (našťastie) len na 20 klientov, ale teda polovica to má nahnuté samozrejme, diagnózy zdravotné aj psychiatrické (alzh. park..) , čiže som taka vyhukana z toho, lebo čoskoro začnem robiť aj nočné. Verím, že to zvládnem, ale ten divný pocit, že čo ak...

@anonym_autor ved ťa zaucia,hlavne musia dostat svoju liecbu,byt v čistote a dbat o ich bezpečnosť.Umieranie patri k zivotu,urcite ti daju pokyny ako postupovat,kedy volat lekara a pod. Resuscitovat musis vediet a kde mate potrebne pomocky musis vediet ako prve.Aj to sa moze stat,ze niekoho najdes uz po smrti,tzv.nahly exitus,urobis s telom co treba.Aj toto patri k našej praci.

@anonym_autor 20 ľudí? Pridaj 36 som mala sama ako sestra na internom oddelení s 1 asistentkou - praktickou sestrou - alebo sanitárkou. A nezvykla som si ani po 4 rokoch, na oddelení som vyhorela, pretože mi písali za 9 dní 7 12hod služieb z toho 5 nočných/2denné, prešla som na 1smenu 8hod operačné sály.

Hlavne si vyhoď z hlavy "že ich život závisí od teba".
Robila som prácu na oddelení aj teda v noci viac ako 10 rokov a nikdy som.si nezvykla hlavne na to,že musím premáhať spánok. Niekomu to asi tak nevadí, ale mňa to nespanie 7x za mesiac ničilo.
To,že mi starí ľudia zomreli v službe mi nevadilo.Ťažšie som brala,keď zomrel mladší človek .
Neboj sa.Budeš vedieť ako reagovať.

Ako píšeš, majú to nahnuté, sú to starí ľudia, žial... pracujem na geriatri - sestra s jednou sanitarkou bez lekára a tiež to tak musím brat, aj keď nám občas umrie pacient, ktorého sme si fakt obľúbili, zblázniš pokial to budeš brať inak.. Toto sa bude aj tebe diať - čím dlhšie budeš robiť, tým viac sa spriatelíš s klientmi a bude ti to ľúto. Prvý exitus bude divný, nepríjemný, nebude sa ti do tej izby chcieť ísť. Chce to len zvyk. Ty tých ludi spoznáš a po čase budeš vedieť kedy reagovať, kedy volať 155, kedy klient dýcha inak, kráča inak, neusmieva sa.. chce to čas a pevne nervy, hlavne pri volaní 155 - vedia byť nepríjemní. Mam viacero kolegýň, ktoré pracovali v domovoch, celkom pekne na tu prácu spomínajú. Ty máš nejaké skúsenosti alebo si po skole, resp niečo ine ?

@anonym_d2af19 v podstate sa tam zaúčam ako operka s menšími prestávkami už polroka, takže ja klientov poznám ako svoje boty, poznám ich dg, liekovanie, ťažkosti (aj možné ťažkosti, ktoré teoreticky vedia nastať) a teda zažila som už 4x smrť (raz v zariadení, ostatok zomrel v nemocnici, ale teda boli sme si už blizki) ale stále sa neviem zbaviť pocitu, že spanikárim, zmeraviem, a nepohnem sa. Akože vidím na sebe veľký posun, čo sa týka činností, som samostatná pri klientoch, kúpem, krmim, polohujem, presúvam. Ale aj tak, cez deň sme dve, čiže hocičo sa deje a neviem sa posunúť, pýtam sa kolegyni na názor. Z tých nočných mám rešpekt. Akože viem, že na to mám.

@joesvk nám vychádzajú 4 nočné mesačne, každej. Fixne. Denných cca 8 až 10.

@anonym_autor Tak zase povedzme si na rovinu, nie všade sa idú sestry zodrať a prethnúť. Bola som na internom takmer 2 týždne a nikdy viac! Tam môžu ľudia zgegnúť a sestre sa nedozvoníš. Našli aj ochotné, milé, ale tam je človek odkázaný buď sám na seba (pokiaľ vladze aspoň kus)alebo na príbuzných .Samozrejme, že zvládneš nočné.

@anonym_autor Ja robim v takom zariadeni. Vzdy, ked sa stav skomplikuje volame rzp. Ci "nevinne" spadne, slabo dycha, cokolvek. Zmeriame tlak, pulz, oxydaciu, popr. crp a lifrujemře do nemocnice. Mame aj pacientov s podpisanou paliativnou starostlivostou, tam rzp nevolame, podavame im lieky proti bolesti, aby sa netrapili a cakame, kym si ich Panbozko zoberie. 99 noci zo 100 v nocnej kludne prespim, nocne mam radsej ako denne. Ked mame terminalne stadium, chodim a 1h kontrolovat. Ak maju pacienti demenciu alz.typu a v noci nie su kludni, psychiater nastavuje liecbu, aby v noci spali. Je to dobre aj pre nich, aj pre okolie a personal. Zelam vela stastia. Je to krasna praca.

@anonym_autor Ahoj. Moj manzel pracuje ako
lekar a pracoval 4 roky s tym, ze tahal 27h. Tazko sa na to zvykalo, mna bolelo ked som ho videla rozbiteho. Naruseny spanok doteraz.. Neviem ci praca v nemocnici za to stoji asi zalezi ze na akom odd. si. Vsetko ma svoje vyhody a nevyhody. V nemocnici je to lepsie platene ako u sukromnika ale zase u sukromnika mas vacsi klud ale nie take peniaze. Asi sa to da zvladat kym je clovek mlady.. Ale ako hovorim asi zalezi aj od oddelenia..

@anonym_5764a5 u nás paliativna nie je v takom rozmere, ale plánujem si robiť kurz dule pre umierajúcich nech mám aj toto, inak ako práca ako taká ma baví, klienti su väčšinou super, zlatíčka, neviem si predstaviť pracovať v obchode alebo za pásom, baví ma, že to je trošku zdravotnícke, aj také ľudské, len sa bojím tých nočných, ale to asi každý začiatočník, kto ma pod sebou chorých ľudí, jasne, neberiem to až tak, že ich životy závisia odo mňa, ale zároveň chcem predsa robiť všetko preto, aby žili a prežili čo najdlhšie.
@anonym_caf680 toto je zariadenie pre seniorov, je to také rodinné, len 20 klientov s rôznymi dg. Ja som len opatrovateľka a mám 28 rokov. Práca ako práca ma baví, ale bojím sa o nich, o klientov. Nočné bývajú 4x mesačne 12h fixne.