Zmeny správania pri prerezávaní zúbkov u detí

Mamičky, ktoré už máte deti prosím o pomoc. Máme 8 m synčeka, ktorý nebol ľahkým orieškom od narodenia, mal koliky a reflux ale cca po troch štyroch mesiacoch sa to unormálnilo. Nebol kojený, nemala som mlieko, nechcem to ani rozoberať. Potom sme si pekne nažívali, užívali sme si spoločný čas, chodili sme na prechádky, hrali sa, túlili, pusinkovali atď. Príkrmy pekne príjma, má desiaty aj obedy, všetko mu to varím čerstvé každý deň, stravu má pestrú, Devit, Biogaia, občas dávam Sabsimplex keď ho bolí bruško. Zmena nastala cca 2 a pol týždňa dozadu,neviem cca kedy, zlievaju sa mi dni. Zmenil sa o 180stupňov, 70 percent dňa sa prejeduje a preplače. Už sme zúfalí. na poslednej poradni nám doktorka povedala, že má opuchnuté trocha ďasná ale jemu žiadny zubok nevyšiel doteraz. Nemám ponatia, či táto zmena súvisí so zúbkami, lebo tak predpokladám , že ho to dráždi ale robí aj veci , ktoré s tým nesúvisia, odtláča ma, kope ma, hádže sa mi z náručia na postel, obliekanie , vyzliekanie a prebalovanie - z toho mám nočné mory. Prerevané, prevreštané, búcha ma rukami vykrikuje mama mamaaaa a jeduje sa - tak chodíme von na prechádzky, ze ja som kompletne spotená, vyklepaná, so slzami na krajíčku. Už to nezvládam, bojím sa sním uz hocico robiť lebo výsledok je rev. Hrávame sa na posteli, máme bezpečnostné zábrany okolo celej manželskej postele, nahádzem mu tam hračky a hráme sa, chvílku ho to baví ale potom sa ide dať na 4 a tvárou sa hádze do matracu. Pred spaním čo sa najeduje v postielke, to je naplač, slintá, plače, sople sliny mu tečú a tak nejak zaspí vo vlastných slinách, je mi DOPLAČU VTEDY. Má aj skákadlo, tam tiez uz moc nechce byť, už občas ani na rukách, ani na posteli ani v kočíku, nikde, len jedovanie sa , buchanie. Potom mu trocha prepne a zas je chvilku normálny ked to tak mám nazvať. Ja som uz maximalne unavená psychicky vyčerpaná a vyhoretá. Snažím sa s ním aj počas tých amokov rozprávať kludne, spievam mu, snažím sa ho objať, odtláča ma štípe ma. Cítim sa ako HOVNO. Každý večer zaspávam vyčerpaná smutná a budím sa rovnako, chytila ma depresia, neteším sa z ničoho, už iba robím veci manuálne, predstieram smiech a úsmev. Mám strach že tento stav je nenavrátiteľný a takto to uz ostane. neviem co robím zle. Máme len jeho , s dieťaťom sme si počkali , kým sme si zabezpečili vlastné bývanie , kým sme mali stabilnú prácu, ja mám 35, partner 37, nie sme sopliaci. Mám strach z každého dňa, z každého ukonu, zo strihania nechtov aj kupania. Občas ma prekvapí a je to v pohode ale vacsinu dna je zlý,inak to nazvať ani neviem. Prosím mamičky, je to tými zubkami alebo som niečo pokazila, niečo robím zle alebo som zlyhala ako matka alebo čo, prosím poradte mi. S doktorkou som to konzultovala, navrhla mi aby som mu skusila dať nurofen ked chytí taký plač, ale velmi nerada to robím, dala som mu raz ráno ked začal plač, síce prestal ale ja to neviem nejak odsledovať, lebo niekedy sú hodiny ked neplače a hrá sa a ja netusím ci to bolo nurofenom alebo nie. Nechcem z neho robiť pokusného králika, ona to myslela tým, ze mu to mám dat a odsledovat, ci bude plakalt a ekd nie tak teda to budú zuby a ked áno tak niečo ine a mam to snou nadalej konzultovať. Podla tohto opisu , je to podla vás normalne? robilo to aj vaše dieťa? zmení sa to? Ďakujem vopred,prosím neodcudzujte ma lebo som uz beztak na zemi.