13-ročný syn nás doma neznáša

Určite by som to riešila s odborníkom, ak odmieta ísť k psychológovi, tak chod sama, spíš si body na papier a porozprávaj všetko. Môže to byť len kombinácia vzdoru, puberty a povahy, ale môže to signalizovať aj niečo oveľa vážnejšie. Toto tu nikto neodhalí a neklasifikuje. Iste je to neľahká situácia aj pre vás dospelých, ale on potrebuje pomoc. Ja by som to ako mama riešila.
Netvrdím, že je to váš prípad, ale pracujem s mládežou, mala som chlapca, ktorého rodičia sa rozviedli, mamička sa znovu vydala, myslela som, že krásna harmonická rodina, dvakrát ma prekvapilo konanie chlapca, ale ináč nič a nakoniec sa to skončilo veľmi nešťastne. Tým chcem len povedať, že netreba podceňovať varovné signály. Verím, že to vyriešite k spokojnosti všetkých a zo zreteľom na dieťa.

@adkalu chlapec ma problem sam so sebou. Tych signalov je tu viac nez dost. Tu je problem dostat chlapca k odbornikovi. K tomu treba lekara, ktory ma dost skusenosti z mladezou, ktora je problemova a nenecha sa oklamat. Chlapca si musi vediet ziskat. No otazka je ci mu to dovoli.

Ste príliš mäkkí na neho a tak som vyrozumela,že sa mladého slov bojíš....čo keď pôjde na súd? Baby ti tu dobre radia, nech ide...a keď mladý odmieta akúkoľvek pomoc v domácnosti, daj mu pocítiť,že musí čosi robiť. Ak nie...daj trest,ale taký,aby bol trest pre neho. Prestaň platiť mobil. Chce ísť k bio otcovi? Aj hneď, nech sa zbalí a ide. Čo myslíš, ako dlho to bude otca baviť? Vôbec. Keby chcel, tak si ho vezme k sebe...a popritom všetkom mu povedz, že ho máte radi, to je vec,ktorú musí vedieť. Možno mu prestane švitoriť.

Treba ho poslať na prázdniny k ockovi. Váš ex ho asi manipuluje a hucká proti vám. Tak nech ide k nemu na celé prázdniny, hneď zbadá kde je lepšie.

Tiež mám ešte malé dieťa, ale diskusia ma zaujíma. Z toho, čo si písala, že syn chce a nechce robiť, mi to príde ako bežná puberta, nič výnimočné. Skúsenosť s pubertiakmi mám z práce, učím na 2.stupni ZŠ a jediné, čo sa mi s nimi osvedčilo, je pevná ruka. Trvať na svojom a neustúpit. Ak poznáš spisovateľku Betty MacDonaldovu, tá písala vtipné knihy zo svojho života a v jednej z nich prežívala ťažkú pubertu svojich dcér. A to bolo v čase 2.sv.vojny (žili v USA). Sama čítala xy kníh o výchove, až našla v jednej, že deti v puberte chcú revoltovat, im nevyhovies, potrebujú hranice, aby sa snažili ich prekročiť. Treba im dať veľa rodičovskej lásky, 'hovoriť im, že ich ľúbime, aj keď im berieme kľúče od auta z ruky.' Veď puberta slúži na odstrihnutie sa od rodičov, prestrihnutie pupočnej šnúry. Milá autorka, želám tebe aj manželovi veľa duševných síl, netrápte sa až toľko, Váš syn chce byť protivny.

@simoncik na druhej strane si aké lekára dieťa nezíska keď mu za chrbtom bude mama sedieť 😁 čiže tu treba takého lekára, kde ich mama nechá a kľudom samých sa rozprávať, bez toho aby tam bola.

@simca06022011 pei vysetreni je dieta samo bez rodica

@simoncik niekde píše autorka že lekárka chcela aby tam syn chodil sám a ona nesúhlasila, tak asi nie vždy a všade.

@simca06022011 to by ma zaujímalo prečo na tom autorka trvala bála sa, že bude klamať, že ich očierni?samozrejme, že k psychológovi má chodiť chalan sám a možno sa otvorí po týždňoch mesiacoch, ale určite je to dobrá vec.Ved psychológ vie, že pubertacku preháňajú a bude rozprávať aj s mamou osobitne.Len raz by sa ho psychologicka spýtala či to myslí so sociálkou vážne, že mu s tým pomôže a myslím, že viac to doma nespomenie.Nemoze jeden puberťák ničiť rodinu manipulovanim a vydieraním.A začína byť na koni píšeš, že muž sa trápi, chudne ty si nešťastná a mladý sa smeje do tváre
@simoncik a zlepšili sa vzťahy so synom je to v poriadku?koľko mal vtedy rokov?

Ako vychovávate? Príkazmi? Ako komunikujete? Brat na výlety atď je jedna vec, druhá je, aby cítil že ho máte radi. Čo zjavne necíti. Mám podobnú dcéru. Je menšia ale ona potrebuje veľmi veľa lásky a pocitu že ju máme radi a hlavne rešpektujeme čo chce ona. Jasné že treba nastaviť hranice no treba hľadať spôsoby aby bol aj vlk sýty aj ovca celá. Hľadať kompromisy a uistovat stále že vám na ňom záleží.

Z toho čo som prečítala, vyzerá to že chlapec si namýšľa, že s otcom by mu bolo lepšie. Zariadiť nech si ide za ním. Verím, že mu skôr či neskôr príde ľúto ako sa k tebe s manželom správal.

Aha už čítam, že by bol 5 dní sám. On si podľa mňa fakt len chce robiť čo sa mu zachce.

@luccija ano zlepsili. Trvalo to od 13 do jeho 20.neunpsne to zacalo byt v 16.

@nicicka urcite nie prikazmi, ak nieco chcem, normálne ho poprosim ako kazdeho ineho by som poprosila. Nejde alebo rovno odmietne.Ja uz si poviem,ze necham tak,neumyjem,potom frfle,ze je v kuchyni spina.100x mu bolo vysvetlene,ze ak nechce spinu,musi sa zapojit.Ak chce rozky a nie chleba,nech sa zdvihne a ide si kupit,ma to 10min od domu.Radsej vlezie do izby a bude hladny.Ano je citlivy aj ked je odporny,casto mu vravime,ze ho mame radi a ako nam na nom zalezi,hlavne muz s nim chce viac hovorit,aby sa zbavil tej nalepky nezelaneho otcima.100x mu povedal,ze ho ma rad,ze sa bude onho starat napriek tomu,ze on o to nestoji.

@luccija nemyslela som to tak,ze mam byt pri tych rozhovoroch so psychologickou.Prve sedenie bolo zvlast ja a potom zvlast syn,myslela som, ze to tak bude prebiehat aj dalej,ze si vypocuje raz za cas aj mna alebo mi povie o synovi co s nim robitAle ona si mna vobec potom nezavolala,iba syn bol u nej a bolo to cele take vlazne,on sa asi vyrozpraval,ani to neviem.Len teraz mi priamo povedal,ze k psychologovi ho nedostanem ani nahodou.Muz nechce nanho nejak tvrdo a prisne,to viem aj ja,ze by sa to vypomstilo.Iba mu povedal,ze ho mrzi ak ho nenavidi a odvtedy si ho vlastne nevsima.Nasli sme ale rodinnu terapiu a chceli by sme tam ist,len jasne,ze pubertak nebude chciet

Má staršiu či mladšiu sestru? Ja som bola vo veľa veciach podobná. Ale bolo to tým že sestra sa zle učila potom odmietala jesť a naši stále riešili len ju. Keď som sa dostala na strednú kde brali 20 ľudí a záujem bol cez 120 tak som bola na seba hrdá. Od.nasich som sa nedočkala ani pochvali. Ja som sa dobre učila tak ma neriesili. Až môj otco si všimol že nieco nie je v poriadku. Kúpil mi bicykel a začali sme spolu chodiť na bicykloch každý keď keď nemusel ostať dlhšie v práci a konečne mi dovolili psa o ktorého som sa musela postarať. A to mi pomohlo. Nemusíš si to ani uvedomiť ale ver že ak si nemala s ním problémy tak ich začal robiť aby si si ho všímla. Ja mám doteraz veľmi dobrý vzťah s mojím otcom kôli nemu sme aj s manželom ostali bývať u našich on nás prehovoril ale s mamou s tou sa rozprávam v rámci slušnosti

@letfenixa ja sa v tom stracam, neviem uz rozoznat co je normálne chovanie odporneho pubertiaka a co uz je neprimerané a hladat za tym nejaku psychicku zalezitost, nechcem robit z komara somara a zaroven nechcem zanedbat zaciatok nejakej depresie alebo poruchy. Niekto mi povie kasli na to,to prejde,niekto zas ries to,lebo to nie je normalne a chalanovi prepne a bude zle.

@1katus1 sestra je skolkar, s nou je zadobre az sa cudujem. Dokonca jej pred spanim cita alebo ju niekedy vecer kupe on.Ucil sa vzdy velmi dobre,sportoval,cez koronu skoncil kruzok a uz ale ani nechce nic robit.V skole sa velmi zhorsil,takze ak bola nejaka dobra znamka alebo projekt urcite bola pochvala,aj si opravil par znamok.Mal slubeny bicykel ked sa zlepsi,mali sme sa zlozit s rodicmi.Nakoniec prisiel s tym,ze od nas ho nechce,ze mu ho kupi otec.Tak som zvedava ci naozaj.Snazime sa ho odmenovat a motivovat tak rozvazne,nechcem ho rozmaznat a dat mu vsetko vzhladom k tomu chovaniu ved on je neskutocne odporny a ja budem len davat a davat a ukaze mi chrbat,vies uz mam toho ozaj plne zuby a ozaj si teraz nezasluzi asi nic.Hmotne veci chcem obmedzit na minimum.Bola napriklad odmena-motivacia,ked trochu prida v skole aj doma,chcel jastericu,tak muz vyrobil terarium a trepal sa pre jastericu 100km,chyba bola,ze to spravil skor ako sa syn vobec začal snazit,nakoniec jasterica je aj 3 dni bez vody a zradla,vzala som si ju k nam do izby a staram sa ja.

Citala som takmer všetko, lebo téma ma veľmi zaujima aj ako mamu budúceho puberťáka, ale aj ako dcéru nevlastného otca.. akosi som však prehliadla jednu vec - komunikovala si s bio otcom, že takéto nieco sa deje a že to robí zle hlavne mladému? Skúšali ste to riešiť? Či to nie je možné s ním prebrať? To je asi taký základ, lebo mladý evidentne okrem puberty ma veľký zmatok a otec ho balamuti, len mladý to tak zatiaľ nevnima. Viem to posudit, lebo v 14tich som si tiež písala dennik, ako neznášam svojho otcima, ako mi vadia rodičia, ako by si ani nevšimli, keby som umrela, lebo majú mladšieho spoločného syna…. Ja som ten rozdiel medzi mnou a bratom vnímala, oni nie. úplne som negovala všetko, za všetkým som videla, že som im na príťaž a neznášam ich, ako aj oni mna… u nás sa do toho nemiešal nikto, mne môj otec zomrel, keď som bola babatko, ale ta vidina, ake by to mohlo byt u jeho rodiny (my sme sa stretávali malo) úžasne, krásne a idylicke, ma držala veľmi dlho… ja som si však netrúfala rodičom povedať, že nie je môj otec a pod., lebo by ma prefackala mamca tak, že by som sa nespamätala. Trpela som však vnútorne, nevedela som, kam patrím, všetko riešili zákazmi, príkazmi, neustálymi kontrolami. Nezaujímali sa o mna “len tak”. Chceli len poslušnosť a pokoj. Pritom ja som nebola v zlej partii a dovolim si povedať, že ani problémová pubertacka. Len som sa cítila nepochopena, nelubena a vnímala som veľmi intenzívne, že mam iné priezvisko ako rodičia s bratom a tiež to, že brat bol stavaný na piedestál. A mna si všímali, len keď som nieco neurobila, keď bolo treba nieco robiť alebo keď som bola zduta a protivna. Veľa veci som pochopila, keď som dostala opäť rozum po puberte 😀 ale veľa veci pochopila aj moja mamina, že stačilo viac lasky a pochopenia, nevzdávať to, nemať nervy zo mna, lebo aj ja som mala nervy sama zo seba. Len už bolo neskoro a z ranej puberty (12-14 rokov) si nesiem v hlave naozaj veľa komplexov a nevysporiadanych veci. A pritom som chcela len, aby ma viac chapali, aby som mala v nich oporu, ale aby ma stále nedirigovali, len zmenili štýl komunikacie so mnou a viac uznali, že aj ja som ich, rovnako ako môj brat 😅 a to sa mi otcim brutálne venoval, prakticky ma vždy bral a berie ako svoju dceru. V živote nikdy som od neho nepocula iné, ako “mam dve deti” a nikdy nerobil rozdiel. To, ze nie som jeho, riešilo okolie a to vo mne nahlodavalo toho cervika. A paradoxne, najviac rozdielov robila nevedome moja mama, co ma fakt stvalo, ale nenávisť som smerovala na otcima. Lebo však “keby sa nevzali, nebol by problém” 🙈

Čo chcem ale napísať je, že mne pevne hranice v puberte veľmi pomohli. Bez ohľadu na to, ako som to vnímala, mala som a mam voči rodičom rešpekt. Naopak, bratovi vychádzali vo vsetkom ustrety, aj mobil:pocitac si organizoval casovo sám, s kamarátmi chodil von, ako chcel, povinnosti nemal doma… len aby sa zlaticko krásne neofucalo a nenahnevalo. Doslova mamina ani hlas nanho nezvýšila. A ak čosi, vina išla na mna… Dopadlo to tak, že spadol do veľmi zlej partie, rezal sa, pil, aj drogy nejake boli a nasi zatvárali stále oci predtym, že vsak to je “puberta”. A aj on len volal o pomoc, lebo ani ten extrém nebol dobry… Potom jedného krásneho dňa volali nasim policajti, že brat je v CPZ, lebo zbili s kamošmi nejakého typka. A mamina sa spamatala… že naozaj niekedy bolo treba, aby boli aj autoritou, hoci za cenu ofukov a krikov.

Pri všetkej ucte, dieťa nemôže mávať s rodičmi a ak nejde podľa neho nieco, zachádzať až tam, že sa ho doslova bojíte. Nie som za fyzické tresty, sama som bola bita ako zito a nechcem, aby toto zažili moje deti. ale myslím, že je dolezite byt aj kamarátom, ale aj autoritou. Bez ohľadu na to, co si myslia rodičia či bio otec, ktorý sa o dieťa vobec nestará… Ak sa do toho mieša a robí viac skody ako osohu, možno by pomohlo posadiť si mladého a povedať mu, koľkokrát splnil otec, čo sľúbil. Koľkokrát tu prenho bol, keď bol chory. Kde všade s ním bol… a čo chce v živote dosiahnut mladý a kto tu prenho je naozaj a kto len rečami… mne to pomohlo. Ale tiež uz mi naši navrhli zbaliť sa a ísť k rodine, ktorú som prakticky nepoznala. Hneď som si to rozmyslela. Nakoniec som prisla na to, že ti moji rodičia su úžasní ľudia, ktorí len nevedeli, ako na mna. a na svojho “tatka” nedám dopustiť, hoci som ho v istom momente “neznasala” 😅 tak drzim palce veľmi.

Jaj a vo výleve som zabudla napísať - aj ja som bola s bratom za dobre, milovala som ho neskutočne, hoci som tie “rozdiely” vnímala. Ale vinu som dávala rodičom, najmä mame, ktorá si založila novú rodinu…. Takze nespoliehajte sa na to, že v sestre problém nevidi, lebo ju ma rad. Urcite ma, ale puberťák rozmýšľa inak ako normalny človek 😀 medzi mnou a bratom je 9 r rozdiel a vnímala som to presne tak, že ja som mu citala, von sme chodili, ucila som sa s ním. Ale proste ta “zášť” sa pretavila vo vztahu k rodičom, ktorí ale nikdy nevnimali, že tie rozdiely robia. Proste brali to tak, že on je maly a ja velka. A tam bol problém

A nemoze roboty problémy otec ? Ako s ním vychádza nedáva mu rozumi?

A odkedy ste od neho začali očakávať že sa zapojí do prác? Lebo ak žil od dieťaťa že nič nemusel a zrazu od neho čosi rodičia stále žiadajú tak môže byť aj to problém. Teda ak k tomu nebol vedený od mala. Ja by som si s ním asi sadla a vysvetlila že to takto nepôjde. Určite ma nejake veci ktoré chce robiť ako dospelý - byť dlhšie hore, pozerať telku, byť na tablete. Tak by som mu povedala že ked chce robiť veci ako dospelý, nech sa tak aj začne správať. Že by ste boli veľmi radi keby Vám pomohol lebo chod domácnosti je náročný. A určiť jeden deň že napr. vynesie smeti alebo hocičo iné urobí. A dodržiavať to každý týždeň pravidelne. Zmeny neprídu hneď. Treba na to myslieť a byť trpezlivý. Ak by odmietal, išla by som asi tvrdo - nedostane vreckové, zakázaný mobil...Ak by dobre spolupracoval, tak by som mu dovolila niečo po čom tuzi. Veľa chválila. Prip. by som zaviedla spoločnú večeru alebo obed 1-2x do týždňa. Ak to nemavate. A tam sa skúsila otvorene porozprávať o veciach. Ak nechce ísť k psychologicke, musis sa toho ujať ty, ak ti záleží na zmene. Ja som včera akurát s psychologičkou riešila čo ja ako matka môžem pre to spraviť a pýtala som nejaký tip na knihu. Presne mi odporučila jednu tenkú pre deti v puberte. Že ju často odporúča a je časovo nenáročná. Je voľne stiahnutelna na ulozto. Keď vstane mm tak sa ho spýtam na názov. Držím prsty

@nicicka naopak,ked bol mensi robil všetko bez problemov,zda sa mi,ze velmi sa to zhorsilo ked zostali deti minuly rok doma.Dovtedy robil veci v domácnosti aj na poziadanie aj sam od seba.Psa zboznoval,posledné mesiace ho berie ako hroznu príťaž,lebo ho treba krmit.Z nasho pohladu zmena od nás nenastala,zeby sme ho sekirovali a nutili,zrazu s tym prestal.
@1katus1 jeho otec sa onho moc nezaujimal.Ked bol maly vobec sa nestretavali.Az som dala ziadost o výživné potom povedal,ze ked musi platit tak bude si ho aj bravat,to bolo take podla nalady,platil tak si ho niekedy vzal.Na noc tam nechodil.Prespavat zacal okolo 9-10r očný.Podla mna zle mu robi aj to, ze strieda priatelky a kazdeho pol roka ma v izbe ine dieta.Pride domov a my si to zlizneme.Podla mna je sklamaný,nikdy nepovie,ze otec sa rozisiel,ze je tam dalsia zena a dalsie dieta.Pritom mne dava za vinu,ze mam druheho muza,exmi to kolkokrat vyhodil na oci,ze kvoli mne je syn taky,lebo sa k....m.Pritom ja mam stabilny vztah,vzali sme sa,syn vidi u nas lepsi priklad co sa vztahov tyka aj v rodine,ex ma vselijake vztahy so svojou rodinou.Nema u nas kazdu chvilu ineho surodenca.Ex chce aby tie deti bral ako surodencov,lenze ked to dieta tam je pol roka a syn z toho tri vikendy to sa ani neda.Nechcem hádzať vinu na otca,no povedal nam,ze syn sa unho na nas stazuje a podla sms co pisal synovi je to skor naopak.Napr.mu píše,ze mama ta ku mne nabuduce urcite nepusti,tajne si zbal to a to,lebo by ti to urcite nedovolila vziat.Minule mu syn odpovedal na otazku co robi,ze pomaha vonku muzovi na dvore,ex odpisal,ze ako si dovoluje chciet od neho pracovat,ved nie je dospely.Dost ho podporuje v tom chovani a nasa autorita mizne zo dna na den.Rozhovor nepomaha,klamal,ze on mu nepise.S nim je zbytocne skusat sa rozpravat,vsetko otoci a ze to mam za to,ze som sa s nim rozviedla

Tak to vyzerá naozaj na depresiu. Tak potom možno ešte počkať a vydrzat. Treba skúšať čo by zabralo. Vychovávať deti je umenie. No vždy sú riešenia. Každý máme dobré aj zle obdobia. Posielam knihy...

An ja som mala takuto pubertu nenavidela som vsetkych,vsetci mi liezli na nervy. Sama nechapem,co sa mi porobilo. Horsie,ze rodicia to neriesili a tak mi tie maniere ostali dost dlho. Ale dnes som uplne ina,vyrastla som z toho. Skus zmenit psycholigicku,musi s nim najst riesenie. Nemyslim,ze je spravne skonstatovat,ze je to puberta s kombinaciou povahy. Ano,je to sice pravda,ale musi vam odporucit ako s nim pracivat,ci byt tvrdsi,vyzadovat cas travit s vami alebo ho nechat zurit v izbe,nech sa vypise do dennika. Neviem,co by mne v tom case pomohlo,ale to bolo sialene obdobie,aka nenavist sa dokaze v cloveku vytvorit

Strasne ako takyto magor znici dieta

@anonym rozumiem ti, keď nemáš odstup a nevidíš ho s rovesníkmi, nevidíš to.
Mám to tak so synom.

@anonym s takýmto prístupom bývalého je to omnoho náročnejšie, ako by to mohlo byť, s tým poradiť neviem. Puberta je náročná aj v usporiadanej rodine bez takýchto rušivých vplyvov.

Na zaklade tvojho posledneho prispevku znova poviem, co som uz povedala. Odstrihnut od ex, ked aj sudnou cestou. Nici ti dieta!