Ako pomôcť dievčine, ktorá je na internáte a máva nočné nehody?
Ahoj,
snažím sa rozumne, citlivo vyriešiť chúlostivú situáciu a chcela by som poznať názory nezainteresovaných. Pracujem ako vychovávateľka v školskom internáte a v skupine mám dievčinu, ktorá od začiatku septembra mala x nočných nehôd. Minulý školský rok takúto nehodu nemala. Keďže pre dievča v tomto veku je to trápne, hanbí sa za to, je z toho smutná. Bohužiaľ, občas čelí aj hlúpym poznámkam. S dievčinou mám fajn vzťah, a tak hneď po prvej nehode sa mi zdôverila a poprosila ma o pomoc. Sama si totiž poradiť nevedela, lebo matrac mala premočený a potrebovala ho vymeniť. Keďže videla, že z toho nerobím vedu, že som jej rada pomohla, že som usmernila jej spolubývajúce, aby sa k nej správali empaticky, tak sa otvorila a vďaka tomu viem, že ešte v piatej triede sa jej to stávalo takmer každú noc. Postupne to prestávalo a viac ako štyri roky, až doteraz, nehodu nemala. Už absolvovala vyšetrenia, znova začala brať lieky a dodržiavať liečebný režim, preto verí, že sa to čoskoro upraví. Problém je v tom, že každý večer zaspáva s obrovským strachom, ako dopadne noc. Zatiaľ je to bohužiaľ tak, že raz až štyrikrát týždenne sa zobudí mokrá, čo ju deptá a tým pádom to negatívne ovplyvňuje jej liečbu aj sebaúctu, preto by som jej veľmi rada pomohla. Máme možnosť ju presťahovať, aby nebývala s dievčatami pred ktorými sa zákonite hanbí a k nej nasťahovať dievča z inej skupiny, no riaditeľka je proti a nejak sa mi nedarí ju presvedčiť. V inej skupine je dievčina, ktorej sa to tiež sporadicky stáva. Som si stopercentne istá, že to tak je, lebo keď som zastupovala kolegyňu, aj jej som kvôli nehode menila matrac. Tiež sa mi vtedy zdôverila, že raz-dvakrát ročne sa jej prisní sen, vďaka ktorému sa jej to stane. Dokonca kolegyňa ktorá ju má v skupine to na porade potvrdila a riaditeľke otvorene povedala, že minulý školský rok sa jej to stalo najmenej dvakrát, keďže ona jej nehodu riešila raz a ja tiež raz. Vzápätí však dodala, že pravdepodobne trikrát, lebo deň po odchode študentiek na prázdniny, jedna z upratovačiek sa sťažovala, že práve v jej izbe našla premočený matrac a slečna sa neunúvala ani ho dať sušiť, len ustlala posteľ. Navrhla som, aby dievčatá bývali spolu. Chcú to dievčatá, chcú to rodičia, chceme to my s kolegyňou, ostatným kolegyniam to nevadí, no riaditeľka o tom nechce ani počuť. Keby bývali spolu, kočka by iste neustlala posteľ s mokrým matracom, lebo určite jej bolo jasné, že upratovačke sa to nebude páčiť a bude to riešiť s nami. Je to šikovné, logicky mysliace dievča a stopercentne si uvedomovala, že mení trápnosť za ešte väčšiu trápnosť, veď neupratať po sebe pocikanú posteľ, len ju prikryť a odísť na prázdniny, je väčšia hanba, ako sa pocikať. Urobila to zrejme preto, lebo musela odísť prvá a nechcela, aby jej spolubývajúce videli, že mala nehodu. To, že spravila takú blbosť, svedčí o tom, že sa za to veľmi hanbí. Presťahovanie by jej prospelo, no riaditeľku nie a nie presvedčiť. Argumentuje, že máme klásť dôraz na inklúziu vo výchovnom procese a ja by som týmto krokom išla proti. Presadzuje názor, že tejto študentke sa to stáva len sporadicky, a tak nemá význam ju sťahovať. Vraj spolužiačky s ktorými býva už aj tak minimálne dvakrát videli, že sa pocikala, takže už je to jedno. Tiež si to myslíte? Čo sa týka dievčiny v mojej skupine, ktorej sa to stáva pravidelne, ma riaditeľka nabádala, že ak jej chcem úprimne pomôcť, mám navrhnúť jej vylúčenie z internátu, kým sa jej stav nezlepší. To je však nemysliteľné, lebo denne by precestovala takmer sedem hodín, keďže nemá priame spojenie a dvakrát prestupuje. Riaditeľka je fajn, vážim si ju, ale tentokrát ju nechápem. Vie mi niekto povedať, v čom sa moje riešenie prieči zásadám moderného výchovného procesu? To mi povedala, no nechce sa o tom ďalej baviť a obhájiť si svoj argument. Vraj dievčatá nie sú na tom rovnako. Je pravda, že čo sa týka počtu nehôd, nie sú, ale sú na tom dosť podobne, čo sa týka strachu pred každou nocou a aj pocitu po nehode. Sú rovnaký ročník, ale nechodia do rovnakej školy, avšak nemyslím si, že v tomto prípade by to malo byť prekážkou, i keď tá, ktorú chcem vziať do svojej skupiny, v súčasnosti býva so svojimi spolužiačkami. Ak niekto pracuje s mládežou a má pocit, že robím blbosť, poprosím, povedzte mi prečo. Vážim si iné názory a nemyslím si, že mám patent na ideálne riešenia a už vôbec nie, že mám patent na rozum, tak skúste ma múdro usmerniť, prípadne podporiť. Ďakujem
Ono len aby neboli este vacsim tercom posmechu ked ich date spolu a este budu aj izolovane. Ta opozicia riaditelky nie je az taka nezmyselna akoby sa mohla zdat. Teraz sa aspon stretavaju aj s tymi ostatnymi dievcatami. Mozno by som hodila rozhovor aj so spolubyvajucimi aby porozumeli, ze to je zdravotny problem a nie ze je dievcina “zaostala” alebo neviem co by si mohli mysliet taketo holky. Je to neprijemne aj pre tie spolubyvajuce ale mala by si dosiahnut to aby ta co s nou byva bola vasa spojenkyna a chapala problem, ktorym si prechadza to dievca. Ak ich izolujes pravdepodobne narusis ich vztah s ostatnymi dievcatami, lebo budu velmi lahkym tercom utoku a ony sa budu viac izolovat
Ono len aby neboli este vacsim tercom posmechu ked ich date spolu a este budu aj izolovane. Ta opozicia riaditelky nie je az taka nezmyselna akoby sa mohla zdat. Teraz sa aspon stretavaju aj s tymi ostatnymi dievcatami. Mozno by som hodila rozhovor aj so spolubyvajucimi aby porozumeli, ze to je zdravotny problem a nie ze je dievcina “zaostala” alebo neviem co by si mohli mysliet taketo holky. Je to neprijemne aj pre tie spolubyvajuce ale mala by si dosiahnut to aby ta co s nou byva bola vasa spojenkyna a chapala problem, ktorym si prechadza to dievca. Ak ich izolujes pravdepodobne narusis ich vztah s ostatnymi dievcatami, lebo budu velmi lahkym tercom utoku a ony sa budu viac izolovat
@prasiatko30 nečítaš ? rozhovor s dievčatami na izbe už prebehol, sú chápavé, ale dokedy ? Tu nejde o malé dieťa, ktoré napreduje a lieči sa, nehody sa postupne eliminujú a vie to tom iba matka, ktorá to dieťa prezlieka a čistí posteľ. Toto je internát, precikané pyžamo, matrac vidia spolubývajúce každé ráno (teda takmer), každé ráno sa rieši plachta, inkontinenčné nohavičky, podložky. Pranie, vetranie, sušenie. Vieš si to predstaviť v podstate na "verejnosti", nie doma v detskej izbe, v súkromí ? Toto časom môže ísť na nervy všetkým v okolí, aj tej upratovačke, lebo všetko so všetkým súvisí.
Nejaká samostatná izba so spolubývajúcou s podobným problémom, by veeeeeľmi pomohla k ukľudneniu situácie, psychickej pomoci, lebo toto môže trvať mesiace kým sa zlepší zdravotný stav. Je rozdiel spať v izbe s vlastným dieťaťom, alebo starým rodičom a každú noc riešiť budenie, ráno úkony čistoty a prania, ako žiť s týmto problémom s v podstate s cudzím človekom a zažívať nechcené teátre s močom cudzej dievčiny. Priznajme si, že málokto by to zvládal celé týždne a mesiace žiť v takomto režime.
Nikoho neodsudzujem, úplne chápem zdravotný problém dievčiny, ktorý treba riešiť s citom a taktom, porozumením, ale tu ide aj o pointu ako s tým majú žiť ostatní.
@oslo1 koľko pacientov máš na izbe ? A ako dlho sú hospitalizovaní? Tu si uvedom, že je to internát, kde je na izbe dievčat viac a je to rozdiel. V nemocnici sa ráta s budenim alebo kontrolami zdravotnéh stavu, podávaním injekcií, infúzií, kontrola tlaku a rôzne dôležité úkony, nielen vo dne ale aj noci. Trvá to pár dní a pacient ide domov.
Tu je to pobyt na izbe s viacerými osobami, cez deň musia fungovať v škole/ praxi, je to spolu bývanie na celý školský rok, problém na celé týždne či mesiace, kým nastane zlepšenie zdravotného stavu. Psychika všetkých účastníkov v čudu, mohla by som byť empatická na 300%, aj tie spolubývajúce, ale časom by naozaj nastala frustrácia až znechutenie a možno aj averzia a obávam sa že aj nenávisť. 4 roky na intraku zaručujú rôzne skúsenosti.
@cacianka a keby nejaká dievčina chrapala a budi ostatne celu noc tak co urobia?Pri dnesnej obezite mladých dosť reálny problem. Veľmi prehanas a ešte to ani neskúsili.mozno by stačilo zobudiť raz za noc .A postupne si telo zvykne a zobudí sa spontánne v danú hodinu.Jasne ze autorkino riešenie by bolo optimálne,ale samotné pomocovanie to nerieši. Ved byt 4noci z 5 v mokrom je oveľa horšie ako zobudenie na 5min.
@cacianka a keby nejaká dievčina chrapala a budi ostatne celu noc tak co urobia?Pri dnesnej obezite mladých dosť reálny problem. Veľmi prehanas a ešte to ani neskúsili.mozno by stačilo zobudiť raz za noc .A postupne si telo zvykne a zobudí sa spontánne v danú hodinu.Jasne ze autorkino riešenie by bolo optimálne,ale samotné pomocovanie to nerieši. Ved byt 4noci z 5 v mokrom je oveľa horšie ako zobudenie na 5min.
@sidicek nepochopila si, nevadí. riešia to, rôznymi spôsobmi,. Ja píšem aj o druhom pohľade, zo strany spolubývajúcich. AJ.
@prasiatko30 nečítaš ? rozhovor s dievčatami na izbe už prebehol, sú chápavé, ale dokedy ? Tu nejde o malé dieťa, ktoré napreduje a lieči sa, nehody sa postupne eliminujú a vie to tom iba matka, ktorá to dieťa prezlieka a čistí posteľ. Toto je internát, precikané pyžamo, matrac vidia spolubývajúce každé ráno (teda takmer), každé ráno sa rieši plachta, inkontinenčné nohavičky, podložky. Pranie, vetranie, sušenie. Vieš si to predstaviť v podstate na "verejnosti", nie doma v detskej izbe, v súkromí ? Toto časom môže ísť na nervy všetkým v okolí, aj tej upratovačke, lebo všetko so všetkým súvisí.
Nejaká samostatná izba so spolubývajúcou s podobným problémom, by veeeeeľmi pomohla k ukľudneniu situácie, psychickej pomoci, lebo toto môže trvať mesiace kým sa zlepší zdravotný stav. Je rozdiel spať v izbe s vlastným dieťaťom, alebo starým rodičom a každú noc riešiť budenie, ráno úkony čistoty a prania, ako žiť s týmto problémom s v podstate s cudzím človekom a zažívať nechcené teátre s močom cudzej dievčiny. Priznajme si, že málokto by to zvládal celé týždne a mesiace žiť v takomto režime.
Nikoho neodsudzujem, úplne chápem zdravotný problém dievčiny, ktorý treba riešiť s citom a taktom, porozumením, ale tu ide aj o pointu ako s tým majú žiť ostatní.
@cacianka ty asi nechapes o com pisem ja. Hovorim, ze ich izolujes z nich urobis omnoho lahsi terc blbych poznamok a izolacie ako ked su na izbe a maju podporu aj ostatnych dievcat, ktory taky problem nemaju. Nebudme blahovi, izolacia dvoch dievcat, ktori maju problem s pomocovanim z nich robi perfektny terc kadejakych posmeskov. Sice na prvy pohlad to vypada ako to najlogickejsie a najsetrnejsie pre tie dievcata, obavam sa, ze do buducnosti by to mohlo ist velmi nepekne proti nim
@cacianka ty asi nechapes o com pisem ja. Hovorim, ze ich izolujes z nich urobis omnoho lahsi terc blbych poznamok a izolacie ako ked su na izbe a maju podporu aj ostatnych dievcat, ktory taky problem nemaju. Nebudme blahovi, izolacia dvoch dievcat, ktori maju problem s pomocovanim z nich robi perfektny terc kadejakych posmeskov. Sice na prvy pohlad to vypada ako to najlogickejsie a najsetrnejsie pre tie dievcata, obavam sa, ze do buducnosti by to mohlo ist velmi nepekne proti nim
@prasiatko30 Tvoje uvažovanie by bolo veľmi správne a opodstatnené, keby som ich sťahovala preto, lebo ich vzťahy sú vyhrotené a enuretičky sú terčom posmechu, znevažovania a pod.. V takomto prípade by to naozaj nemalo žiaden zmysel, ba naopak, mohlo by to mať negatívne dôsledky, to máš pravdu. No takúto situáciu, by som riešila úplne inak. Našťastie to tak nie je, dievčatá sú celkom fajn kamošky, akurát, občas sa stane, že tie zdravé utrúsia nejakú nemiestnu poznámku. Skvelé je, že zatiaľ vychádzajú tak dobre, že sa za to vedia ospravedlniť. Enuretičky chcem presťahovať kvôli tomu, aby po nehode neboli na očiach dievčat, ktorým sa takáto nehoda nikdy nestala. S babami sa veľa rozprávam, preto viem, že najviac ich trápi práve to, že sa im to stáva pred kočkami, ktorým sa to nikdy nestalo, a tak majú pocit, že to nedokážu pochopiť. Keď vstávajú z postele pocikané, prípadne si upratujú posteľ, alebo akokoľvek riešia nehodu, cítia sa pri nich menejcenné, neschopné, hanbia sa a práve túto hanbu zvládajú najhoršie. Dievčina z mojej skupiny mi doslova povedala, že zvykne jej byť až nevoľno, keď ju kočky vidia v mokrom pyžame a ten pocit trvá, až kým neuprace posteľ. Okrem toho, nevyčleňujem ich odnikiaľ, stále ostanú v mojej skupine, na tom istom poschodí, v tom istom trakte. Som si stopercentne istá, že ostanú kamošky, no enuretičkám sa psychicky uľaví, keďže so svojimi nehodami už nebudú na očiach báb, ktoré nepoznajú pocit po takejto nehode.
@prasiatko30 nečítaš ? rozhovor s dievčatami na izbe už prebehol, sú chápavé, ale dokedy ? Tu nejde o malé dieťa, ktoré napreduje a lieči sa, nehody sa postupne eliminujú a vie to tom iba matka, ktorá to dieťa prezlieka a čistí posteľ. Toto je internát, precikané pyžamo, matrac vidia spolubývajúce každé ráno (teda takmer), každé ráno sa rieši plachta, inkontinenčné nohavičky, podložky. Pranie, vetranie, sušenie. Vieš si to predstaviť v podstate na "verejnosti", nie doma v detskej izbe, v súkromí ? Toto časom môže ísť na nervy všetkým v okolí, aj tej upratovačke, lebo všetko so všetkým súvisí.
Nejaká samostatná izba so spolubývajúcou s podobným problémom, by veeeeeľmi pomohla k ukľudneniu situácie, psychickej pomoci, lebo toto môže trvať mesiace kým sa zlepší zdravotný stav. Je rozdiel spať v izbe s vlastným dieťaťom, alebo starým rodičom a každú noc riešiť budenie, ráno úkony čistoty a prania, ako žiť s týmto problémom s v podstate s cudzím človekom a zažívať nechcené teátre s močom cudzej dievčiny. Priznajme si, že málokto by to zvládal celé týždne a mesiace žiť v takomto režime.
Nikoho neodsudzujem, úplne chápem zdravotný problém dievčiny, ktorý treba riešiť s citom a taktom, porozumením, ale tu ide aj o pointu ako s tým majú žiť ostatní.
@cacianka Presne tak, zatiaľ sú empatické, ale bojím sa, že časom by im to liezlo na nervy a vznikli by medzi nimi aj vzťahové problémy. Teraz sú kamošky a ostanú nimi aj po presťahovaní, som o tom presvedčená.
@cacianka a keby nejaká dievčina chrapala a budi ostatne celu noc tak co urobia?Pri dnesnej obezite mladých dosť reálny problem. Veľmi prehanas a ešte to ani neskúsili.mozno by stačilo zobudiť raz za noc .A postupne si telo zvykne a zobudí sa spontánne v danú hodinu.Jasne ze autorkino riešenie by bolo optimálne,ale samotné pomocovanie to nerieši. Ved byt 4noci z 5 v mokrom je oveľa horšie ako zobudenie na 5min.
@sidicek Skúšala sa budiť budíkom, ale skončilo to tak, že zobudila celú izbu a často sa zobudila neskoro. Pár dní mala aj enuretický alarm, no spolubývajúce jej taktne naznačili, nech im to nerobí. Keby ju budili nočné vychovávateľky, už len ten elektronický zámok je tak hlučný, že stopercentne by ich zobudil. Máš pravdu, moje riešenie nerieši pomočovanie ako-také, ale vyriešilo by to ich pocit strašnej hanby a určite by to prispelo k ich pohode, čo je významný faktor pri tejto liečbe.
@marika9202 A nemohli by tie dve dievčatá samé zájsť za riaditeľkou a požiadať ju, aby mohli bývať spolu na izbe? Zároveň by si aspoň ujasnili, či skutočne chcú spolu bývať, alebo či im iba ty hľadáš riešenie, aj keď je mi jasné, že máš tie najlepšie úmysly, vôbec o tom nepochybujem.
@marika9202 A nemohli by tie dve dievčatá samé zájsť za riaditeľkou a požiadať ju, aby mohli bývať spolu na izbe? Zároveň by si aspoň ujasnili, či skutočne chcú spolu bývať, alebo či im iba ty hľadáš riešenie, aj keď je mi jasné, že máš tie najlepšie úmysly, vôbec o tom nepochybujem.
@lenka_da Uvažujem aj o tom, no bojím sa, že riaditeľke by sa nepáčilo, keby za ňou prišli študentky. Okrem toho, ani dievčatám sa do toho nechce, lebo nechcú sa s ňou baviť o svojich nehodách. Ak to inak nepôjde, budeme to musieť skúsiť. Nie, nepodsúvam im riešenie. Navrhla som im ho a boli nadšené. Zhodou náhod, aj dnes sa ma pýtali, či sa do konca týždňa presťahujú. Síce nič také som im nesľúbila, no aj to svedčí o tom, že to veľmi chcú. Vďaka za radu.
@lenka_da Uvažujem aj o tom, no bojím sa, že riaditeľke by sa nepáčilo, keby za ňou prišli študentky. Okrem toho, ani dievčatám sa do toho nechce, lebo nechcú sa s ňou baviť o svojich nehodách. Ak to inak nepôjde, budeme to musieť skúsiť. Nie, nepodsúvam im riešenie. Navrhla som im ho a boli nadšené. Zhodou náhod, aj dnes sa ma pýtali, či sa do konca týždňa presťahujú. Síce nič také som im nesľúbila, no aj to svedčí o tom, že to veľmi chcú. Vďaka za radu.
@marika9202 trochu mimo tému, ale chcem ti poďakovať, že sa im snažíš pomôcť. Kiež by boli také ochotné všetky vychovávateľky (aj učiteľky).
@marika9202 trochu mimo tému, ale chcem ti poďakovať, že sa im snažíš pomôcť. Kiež by boli také ochotné všetky vychovávateľky (aj učiteľky).
@lenka_da Mala som nič-moc deň, no touto správou si mi ho zlepšila. Srdečná vďaka.
@marika9202 Skus pokojne, otvorene, s úprimným záujmom ešte najskôr zistiť, prečo to presťahovanie riaditeľka vlastne nechce. Je skôr za inklúziu, ok.. ale coho sa vlastne obava, že by sa podľa nej mohlo stat, v com by to mohlo byt lepšie/horšie, čo od toho očakáva?
@marika9202 Skus pokojne, otvorene, s úprimným záujmom ešte najskôr zistiť, prečo to presťahovanie riaditeľka vlastne nechce. Je skôr za inklúziu, ok.. ale coho sa vlastne obava, že by sa podľa nej mohlo stat, v com by to mohlo byt lepšie/horšie, čo od toho očakáva?
@tiika Veľmi sa snažím, aby mi povedala ozajstný dôvod. Snáď sa ho čoskoro dozviem a dúfam, že nakoniec bude všetko fajn.
Tak ak si to dievcata tak prajú a zlepšilo by im to psychickú pohodu ,treba za to zabojovať aj zo strany rodičov . Tlak na riaditeľstvo z viacerých strán by bol podľa mna účinnejší.
Tak ak si to dievcata tak prajú a zlepšilo by im to psychickú pohodu ,treba za to zabojovať aj zo strany rodičov . Tlak na riaditeľstvo z viacerých strán by bol podľa mna účinnejší.
@sidicek Máš pravdu, asi by to pomohlo, ale chápem rodičov, prečo sa k tomu stavajú takto a vyčkávajú. Dôvod som už spomínala, a tak sa nebudem opakovať, no ak to inak nepôjde, rodičia budú musieť byť aktívnejší.
No, ak sa pocika v takom velkom mnostve, nie je tam mozno dodrzany rezim posledneho pitia tekutin. Ine je si cvrknut a ine sa pocikat. Obzvlast ak ide o casty jav a tym aj psychika je stale horsia. Nocne budenie na cikanie je tiez vhodne, ked napln mocoveho mechura je taka ,ze premoci matrac. A neurolog ,urodynamika vysetrenie
Hm, vôbec neviem, ale podľa všetkého máte solídny vzťah s tým dievčatom alebo obomi. O ake psychické problémy ide? Lebo to sa nestáva len tak, nie? Keď táto cesta spoločnej izby nejde, skúsila by som sa porozprávať s rodičmi, o aké problémy ide a ako to riešia. Alebo aj s dievčatami. Možno sa im deje niečo fakt zlé? Zneužívanie a iné ťažké témy, ktovie.
Lebo ako presne chceš docieliť niečo, čo tvoja šéfka nechce. Nic iné než rozhovor s ňou sa asi nedá.
No, ak sa pocika v takom velkom mnostve, nie je tam mozno dodrzany rezim posledneho pitia tekutin. Ine je si cvrknut a ine sa pocikat. Obzvlast ak ide o casty jav a tym aj psychika je stale horsia. Nocne budenie na cikanie je tiez vhodne, ked napln mocoveho mechura je taka ,ze premoci matrac. A neurolog ,urodynamika vysetrenie
@althejka O jej liečbe sa nechcem baviť, v tom odborníčka nie som, no viem, že absolvovala kolečko vyšetrení a má nasadený Minirin, ktorý jej už raz pomohol. Som si istá, že dôsledne dodržiava enuretický režim, takže jej držím palce a snažím sa jej všemožne pomôcť. Dlho tým trpela, potom to prestalo a viac ako štyri roky nemala ani jedinú nehodu. Snáď sa z toho dostane znova.
Hm, vôbec neviem, ale podľa všetkého máte solídny vzťah s tým dievčatom alebo obomi. O ake psychické problémy ide? Lebo to sa nestáva len tak, nie? Keď táto cesta spoločnej izby nejde, skúsila by som sa porozprávať s rodičmi, o aké problémy ide a ako to riešia. Alebo aj s dievčatami. Možno sa im deje niečo fakt zlé? Zneužívanie a iné ťažké témy, ktovie.
Lebo ako presne chceš docieliť niečo, čo tvoja šéfka nechce. Nic iné než rozhovor s ňou sa asi nedá.
@bluka2 Mám s nimi fajn vzťah a s kočkou z mojej skupiny sa často rozprávam. Som si istá, že mi nič netají a naozaj netuší, prečo má tento problém. Má harmonické rodinné zázemie s krásnymi citovými väzbami, a tak odborníci predpokladajú, že je to geneticky podmienené, lebo v rodine už mali enuretika aj v takomto veku.
Ešte ma napadol argument pred riaditelkou
Že keď dievča sa každe ráno budi v hanbe pred spolubývajúcimi, ťažko sa cíti ako súčasť kolektívu
A by som zdôraznila,ze je to dočasne riesenie,ze sa liečia a pokial sa ich zdravotný stav nezlepší
@prasiatko30 Tvoje uvažovanie by bolo veľmi správne a opodstatnené, keby som ich sťahovala preto, lebo ich vzťahy sú vyhrotené a enuretičky sú terčom posmechu, znevažovania a pod.. V takomto prípade by to naozaj nemalo žiaden zmysel, ba naopak, mohlo by to mať negatívne dôsledky, to máš pravdu. No takúto situáciu, by som riešila úplne inak. Našťastie to tak nie je, dievčatá sú celkom fajn kamošky, akurát, občas sa stane, že tie zdravé utrúsia nejakú nemiestnu poznámku. Skvelé je, že zatiaľ vychádzajú tak dobre, že sa za to vedia ospravedlniť. Enuretičky chcem presťahovať kvôli tomu, aby po nehode neboli na očiach dievčat, ktorým sa takáto nehoda nikdy nestala. S babami sa veľa rozprávam, preto viem, že najviac ich trápi práve to, že sa im to stáva pred kočkami, ktorým sa to nikdy nestalo, a tak majú pocit, že to nedokážu pochopiť. Keď vstávajú z postele pocikané, prípadne si upratujú posteľ, alebo akokoľvek riešia nehodu, cítia sa pri nich menejcenné, neschopné, hanbia sa a práve túto hanbu zvládajú najhoršie. Dievčina z mojej skupiny mi doslova povedala, že zvykne jej byť až nevoľno, keď ju kočky vidia v mokrom pyžame a ten pocit trvá, až kým neuprace posteľ. Okrem toho, nevyčleňujem ich odnikiaľ, stále ostanú v mojej skupine, na tom istom poschodí, v tom istom trakte. Som si stopercentne istá, že ostanú kamošky, no enuretičkám sa psychicky uľaví, keďže so svojimi nehodami už nebudú na očiach báb, ktoré nepoznajú pocit po takejto nehode.
@marika9202 presne to som mala na mysli - ten pocit trápnosti a hanby, ked vstane z postele a všetko ocikané, toto riešiť každé ráno. Stať sa to mne samej, strašne zle by som sa cítila mať svedkov mojho ocikaného pyžama, postele a prechádzať v takom stave do kúpeľne. každé ráno, celé týždne, napriek liečbe, ktorá zaberá, ale pomaly.
Ve´d ja som sa cítila trápne sama sebe, keď som pretiekla počas menzes aj napriek opatreniam a som sama doma.
A ako môže byť trápne dievčatám, ktoré vidia každé ráno pocikanú kamošku, jej postel, prekračovať matrac, pocikanú plachtu aj podložky. Teraz ešte OK, ale časom to naozaj môže prerásť do znechutenia, lebo veď komu by bolo príjemné celé týždne vidieť a čuchať moč niekoho iného. Tie dievčatá môžu byť empatické nadmieru, ale aj tá miera sa otupuje a zaťažuje, nikto nie je povinný toto zažívať, po čase si môžu povedať, že neplatia za ošťatú izbu, ale platia za normálnu čistú.
Mama opatrovala babku s inkontinenciou, nedalo sa to liečiť, iba riešiť prevádzku, a poviem ti že to bolo náročné pre všetkých. Podložky, vložky, plienky, plachty, obliečky - dennodený boj, vždy a všade sa to pralo, vetralo sušilo. to sme aj inak chápali -- veď iba v domácnosti,v súkromí. Nie na internáte, pred očami cudzích ľudí.
Cítim že riešiš vzniknutú situáciu, srdcom, máš môj obdiv za empatiu a ľudskosť.
@marika9202 presne to som mala na mysli - ten pocit trápnosti a hanby, ked vstane z postele a všetko ocikané, toto riešiť každé ráno. Stať sa to mne samej, strašne zle by som sa cítila mať svedkov mojho ocikaného pyžama, postele a prechádzať v takom stave do kúpeľne. každé ráno, celé týždne, napriek liečbe, ktorá zaberá, ale pomaly.
Ve´d ja som sa cítila trápne sama sebe, keď som pretiekla počas menzes aj napriek opatreniam a som sama doma.
A ako môže byť trápne dievčatám, ktoré vidia každé ráno pocikanú kamošku, jej postel, prekračovať matrac, pocikanú plachtu aj podložky. Teraz ešte OK, ale časom to naozaj môže prerásť do znechutenia, lebo veď komu by bolo príjemné celé týždne vidieť a čuchať moč niekoho iného. Tie dievčatá môžu byť empatické nadmieru, ale aj tá miera sa otupuje a zaťažuje, nikto nie je povinný toto zažívať, po čase si môžu povedať, že neplatia za ošťatú izbu, ale platia za normálnu čistú.
Mama opatrovala babku s inkontinenciou, nedalo sa to liečiť, iba riešiť prevádzku, a poviem ti že to bolo náročné pre všetkých. Podložky, vložky, plienky, plachty, obliečky - dennodený boj, vždy a všade sa to pralo, vetralo sušilo. to sme aj inak chápali -- veď iba v domácnosti,v súkromí. Nie na internáte, pred očami cudzích ľudí.
Cítim že riešiš vzniknutú situáciu, srdcom, máš môj obdiv za empatiu a ľudskosť.
@cacianka Snažím sa vžiť do kože každého a obzvlášť do kože týchto báb, lebo sú strašne zraniteľné a to čo prežívajú je veľmi chúlostivá záležitosť. So všetkými mojimi babami sa často rozprávam, no so zmieňovanou kočkou z mojej skupiny sa rozprávam obzvlášť často. Má skvelé rodinné zázemie, no práve to jej na internáte chýba, preto som rada, že sme si našli k sebe cestu a viem jej pomôcť aspoň tým, že ju vypočujem, že ju podporím, že jej poradím a ak môžem, s čímkoľvek pomôžem. Je zúfalá zo svojho hendikepu, no našťastie si zvykla, že som jej bútľavou vŕbou, doslova sa mi otvorila, preto poznám jej pocity. Nechcela by som prežívať takéto strachy, takúto hanbu, takúto frustráciu zo samej seba. Mala som deväť rokov a jedno ráno v letnom tábore, som sa zobudila trochu pocikaná. Nikdy nezabudnem, ako som sa cítila. Strašne! Kočka má šťastie, že má empatické spolubývajúce, ale je to presne tak, ako hovoríš, všetko má svoje limity. Aj s nimi sa veľa rozprávam, lebo rovnako skvelo s nimi vychádzam a záleží mi na tom, aby sa k dievčine správali čo najpriateľskejšie, aby neustále mysleli na to, že ona za to naozaj nemôže. No nemôžu za to ani ony, a tak musím zvažovať, čo je z ich pohľadu akceptovateľné a čo je už cez. Vo svojom príspevku si sa zamerala na útrapy, ktoré enuréza ich kamošky, vnáša do ich života. Súhlasím s Tebou, že ak by sme sa na to nepozerali aj zo strany zdravých dievčat, skončilo by to zle. V jednom príspevku si spomínala, že ak by si mala dvakrát za noc návštevu v izbe, kvôli budeniu spolubývajúcej, asi by si zošalela. Tiež si myslím, že to by bolo dosť cez, že mohlo by to viesť k spánkovej deprivácii zdravých báb, k stavu s ktorým by sa už nevedeli vysporiadať a možno by to naozaj skončilo ich nenávisťou k dievčine s enurézou. Viem, že Ty chápeš prečo som sa rozhodla, že baby za každú cenu presťahujem. Vážim si Tvoju podporu. Vďaka
Ešte ma napadol argument pred riaditelkou
Že keď dievča sa každe ráno budi v hanbe pred spolubývajúcimi, ťažko sa cíti ako súčasť kolektívu
A by som zdôraznila,ze je to dočasne riesenie,ze sa liečia a pokial sa ich zdravotný stav nezlepší
@anonym_10250f Argumentujem aj tým. Tvoju snahu pomôcť si vážim. Ďakujem
@cacianka Snažím sa vžiť do kože každého a obzvlášť do kože týchto báb, lebo sú strašne zraniteľné a to čo prežívajú je veľmi chúlostivá záležitosť. So všetkými mojimi babami sa často rozprávam, no so zmieňovanou kočkou z mojej skupiny sa rozprávam obzvlášť často. Má skvelé rodinné zázemie, no práve to jej na internáte chýba, preto som rada, že sme si našli k sebe cestu a viem jej pomôcť aspoň tým, že ju vypočujem, že ju podporím, že jej poradím a ak môžem, s čímkoľvek pomôžem. Je zúfalá zo svojho hendikepu, no našťastie si zvykla, že som jej bútľavou vŕbou, doslova sa mi otvorila, preto poznám jej pocity. Nechcela by som prežívať takéto strachy, takúto hanbu, takúto frustráciu zo samej seba. Mala som deväť rokov a jedno ráno v letnom tábore, som sa zobudila trochu pocikaná. Nikdy nezabudnem, ako som sa cítila. Strašne! Kočka má šťastie, že má empatické spolubývajúce, ale je to presne tak, ako hovoríš, všetko má svoje limity. Aj s nimi sa veľa rozprávam, lebo rovnako skvelo s nimi vychádzam a záleží mi na tom, aby sa k dievčine správali čo najpriateľskejšie, aby neustále mysleli na to, že ona za to naozaj nemôže. No nemôžu za to ani ony, a tak musím zvažovať, čo je z ich pohľadu akceptovateľné a čo je už cez. Vo svojom príspevku si sa zamerala na útrapy, ktoré enuréza ich kamošky, vnáša do ich života. Súhlasím s Tebou, že ak by sme sa na to nepozerali aj zo strany zdravých dievčat, skončilo by to zle. V jednom príspevku si spomínala, že ak by si mala dvakrát za noc návštevu v izbe, kvôli budeniu spolubývajúcej, asi by si zošalela. Tiež si myslím, že to by bolo dosť cez, že mohlo by to viesť k spánkovej deprivácii zdravých báb, k stavu s ktorým by sa už nevedeli vysporiadať a možno by to naozaj skončilo ich nenávisťou k dievčine s enurézou. Viem, že Ty chápeš prečo som sa rozhodla, že baby za každú cenu presťahujem. Vážim si Tvoju podporu. Vďaka
@marika9202 na internáte som prežila 4 roky, bolo to veľmi frustrujúce, vtedy pred rokmi, lebo sme boli zmeska z celého Slovenska, úplne rôzne povahy, osobnosti, zázemia, zdravotné problémy, na izbách sme bola natrieskané ako sardinky, buzerácia v škole aj na intráku (SŠ), 3 umývadlá, jedna sprcha a 1 wc misa pre 12 dievčat....Aj ked sú teraz podmienky neporovnateľne lepšie, viem sa vžiť do duše dievčat,(pracujem v nemocnici tak aj to mi pripomína aký je život krehký a aký dopad má spolužitie )
Drž sa
Dievčatá sa môžu presťahovať!!! Nakoniec som sa dozvedela skutočný dôvod, prečo to riaditeľka doteraz nechcela, no všetko sme hravo vyriešili, keďže sa k tomu postavila konštruktívne a sme hlavičky. 😊 Držte babám palce, nech sa im darí. Srdečná vďaka za podporu.
Dievčatá sa môžu presťahovať!!! Nakoniec som sa dozvedela skutočný dôvod, prečo to riaditeľka doteraz nechcela, no všetko sme hravo vyriešili, keďže sa k tomu postavila konštruktívne a sme hlavičky. 😊 Držte babám palce, nech sa im darí. Srdečná vďaka za podporu.
@marika9202 jupíííí
Dievčatá sa môžu presťahovať!!! Nakoniec som sa dozvedela skutočný dôvod, prečo to riaditeľka doteraz nechcela, no všetko sme hravo vyriešili, keďže sa k tomu postavila konštruktívne a sme hlavičky. 😊 Držte babám palce, nech sa im darí. Srdečná vďaka za podporu.
@marika9202 prezradíš pravý dôvod?
@marika9202 prezradíš pravý dôvod?
@tiika Dôvod sem nebudem písať, ale potešilo ma, že dôvodom nebola nevôľa riaditeľky. Museli sme vyriešiť pár záležitosti, ale našťastie sa to podarilo. Snažila si sa poradiť a cítila som Tvoju podporu, preto verím, že Ťa to potešilo. Vďaka
@cacianka Hovoríš mi z duše. Vďaka. Ešte chvíľu sa budem pokúšať presvedčiť riaditeľku a ak to nepôjde, skúsime to s rodičmi.
@marika9202 este mi napadlo, rodičia aj keď nechcú, nech skúsia napísať žiadosť riaditeľke s láskavou prosbou o výnimku inklúzie. Počkajú na odpoveď a ked bude zamietavá, nech skúsia zriaďovateľa.