Ako sa vyrovnať so sebavedomím a kritikou vzhľadu?

Ahojte, moji spolužiaci v škole mi už aj v cca 3.-4. ročníku povedali, že som škaredá, a smiali sa mi. A taktiež to zopakovali v tomto ročníku. Cítim sa z toho hnusne. Vždy to boli chlapci. Kiežby len jeden, ale viacerí. Dokonca ešte aj s jednou babou si medzi sebou povedali, že som škaredá a začali sa na tom smiať akoby to bolo strašne smiešne. Teraz sa cítim z toho veľmi zle. Mám pocit, že naozaj som škaredá. Taktiež mi povedali ľudia, že som pekná, ale to boli hlavne staré babky, hoci ani neviem, či to mysleli úprimne. Dosť ma to ničí. Viem, že nevyzerám najkrajšie, a povedala by som, že patrím medzi najskaredsich (pokiaľ nie som úplne) v triede aj v škole. Neviem, čo mám zmeniť na sebe. Strašne mi to uberá sebavedomie, dokonca to došlo do bodu, kedy som bola na záchodoch v škole, a nemohla som sa pred zrkadlom upravovať, lebo akonáhle tam stál niekto so mnou, vždy som začala pociťovať úzkosť, že si myslí, že som taká škaredá, že mi ani tá úprava nepomôže. Tak som sa začala vyhýbať ľuďom, keď som sa upravovala. Vždy, keď si tam niekto niečo zasepkal, som si myslela, že je to o mne. Rodičia mi na to iba povedali, že však mám nos, oči, ústa, tak že nie som škaredá. A že sú aj horší ľudia. Ďalší človek mi povedal, že vyzerám fajn.
Ja viem, že by som sa nemala sústrediť na krásu, ale ja som ju moc neriešila, pokiaľ mi nezačali ľudia toto, že som škaredá, hovoriť. Mám pocit, že ľudia hlavne čerpajú z tej vonkajšej obálky človeka a tak ma mrzí , že nevyzerám podľa nich dobre. Neviem ako to mám brať, lebo ma to toľko ničí, až to došlo k čiernym myšlienkam.som sa cítiť menej cenná ako ostatní, a došlo to až k